V 5 častiach na pokračovanie, každý 3. deň, uvádzame históriu Bielej stopy SNP, až po jej zánik. Po osamostatnení sa pretekov na kremnickej strane v roku 2004 pokračovali preteky samostatne na kremnickej ( Biela stopa ) a banskobystrickej strane ( Biela stopa SNP ), až pokým na základe súdnej žaloby kremnickej strany na banskobystrickú, za používanie názvu Biela stopa SNP, na základe súdnych rozhodnutí z roku 2007, Banskobystričania už nesmeli používať svoj 30-ročný názov. A tak, o. i., zanikla Biela stopa SNP a podujatie, niekoľko rokov „2-koľajné“ pod 2 názvami, prebieha už len pod názvom Biela stopa na Skalke. O tom, pre koho je to prospech, ak vedia, tak len zainteresovaní. Zdá sa ale, že to nemôže byť na prospech masového športu a mnohých súvisiacich vecí.
Na Krahuliach, v Kremnickom pohorí, dňa 17.februára 1974 odštartovali 1. ročník, v doterajšej histórii najmasovejšieho lyžiarskeho bežeckého podujatia na Slovensku, Bielej stopy SNP. Na štart sa postavilo 473 mužov v 3 vekových kategóriách.
S číslom 1 vybehol na trať zaslúžilý majster športu Rudolf Čillík z Kremnice. Víťazstvo v hlavnej kategórii na 51-kilometrovej trati, s cieľom v Laskomerskom, si vybojoval Ján Michalko z Telovýchovnej jednoty Vysoké Tatry.
V 2. ročníku štartovali na podujatí po prvýkrát i ženy. V hlavnej kategórii zvíťazila Anna Pasiarová z Červenej hviezdy Štrbské Pleso.
V 4. ročníku sa k nim po prvýkrát pridali aj kategórie dorastu a juniorov a uskutočnil sa i nultý ročník žiackych kategórií.
V tomto ročníku štartoval na Bielej stope po prvýkrát i nevidomý pretekár Jozef Buroš z Dolného Kubína. Do cieľa prišiel na 1 188. mieste.
V 5. ročníku v roku 1978 oficiálne štartovali na podujatí po prvýkrát aj žiacke kategórie.
V tomto 5. ročníku štartoval na podujatí aj 1. zahraničný pretekár, Tibor Szunyog zo Šalgotarjánu.
Biela stopa SNP otvárala v rokoch 1984 a aj 1989 športovú časť československej spartakiády. Spartakiádny oheň zapaľoval v roku 1984 zaslúžilý majster športu Rudolf Čillík z Kremnice a v roku 1989 olympijský víťaz z LOH v Soule Jozef Pribilinec.
Rekordom v počte prihlásených na štart Bielej stopy SNP bol rok 1985 – 7 583 prihlásených.
Najväčší počet štartujúcich, ktorí nastúpili na štart tohto podujatia v celej jeho doterajšej histórii bol v roku 1987. Na štart nastúpilo 6 015 lyžiarov a lyžiarok.
V roku 1989 sa Biela stopa SNP ako 1. podujatie na Slovensku a ako 3. v bývalom Československu konala pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru.
Po prvýkrát v tomto roku bola zaradená i do medzinárodného kalendára vytrvalostných lyžiarskych behov FIS, čo otvorilo možnosť i zahraničným pretekárom zúčastniť sa na tomto podujatí.
Preto sa v roku 1989 na štartovú čiaru postavilo 5 266 lyžiarov a lyžiarok, kde okrem pretekárov a pretekárok z bývalého Československa, štartovali i reprezentanti z NDR, Fínska, Nórska, Švédska, Bulharska, Švajčiarska, Sovietskeho zväzu, Maďarska a Rakúska.
V prvých 16.ročníkoch v kategórii mužov získal najviac víťazstiev – celkom 11, Jozef Medveď z Laskomerského.
V kategórii žien si po 5 víťazstiev vybojovali Bela Podrabská z Lokomotívy Liberec a Anna Staroňová z Tesly Liptovský Hrádok.
V kategórii priamych účastníkov SNP si 6 víťazstiev vybojoval Ondrej Rusko z ČH Štrbské Pleso.
Najstarším účastníkom v prvých 16 ročníkoch bol v roku 1989 84-ročný univerzitný profesor Karol Stráňai z Bratislavy.
Gurij Sicki zo Sportclubu Firn je 1. zahraničný pretekár, ktorý zvíťazil v Bielej stope SNP v roku 1989 a ktorý štartoval v kategórii 51 – 55-ročných mužov.
Najlepšie umiestnenie v kategórii žien z pomedzi zahraničných pretekárok dosiahla reprezentantka Nórska Siv Moen. V roku 1989 obsadila v kategórii 21 – 30-ročných 2. miesto za Banskobystričankou Jaroslavou Staršou, štartujúcou za Sláviu Ekonóm Banská Bystrica.
V kategórii priamych účastníkov SNP v 16-ročnej histórii Bielej stopy SNP štartovali aj 3 ženy: Katarína Pruknerová zo Zvolena, Zorka Vraňáková z Banskej Štiavnice a Jela Ďurišková z Ružomberka.
Pri 11. ročníku v roku 1984 bola v Kremnici otvorená výstava „Československé spartakiády v numizmatike a známkovej tvorbe“.
Od roku 1986 dostávali priami účastníci SNP, štartujúci na Bielej stope, bulletin s ukážkami najlepších prác žiakov, vo výtvarnej a literárnej tvorbe zo súťaže Biela stopa SNP očami detí. Najväčšiu zásluhu na jeho vydávaní mala PaedDr. Vlasta Nemcová.
K 15. ročníku Bielej stopy SNP zorganizovalo Múzeum SNP v Banskej Bystrici dokumentárnu výstavu z priebehu jej 14 ročníkov, ktorá sa stretla s veľkým záujmom verejnosti. K 15. ročníku BS SNP bola zorganizovaná fotografická súťaž Biela stopa SNP vo fotografii. Zúčastnilo sa jej 16 autorov, ktorí do súťaže prispeli 98 čiernobielymi a 27 farebnými fotografiami. Jej vernisáž sa uskutočnila v kine Hviezda v Banskej Bystrici. Pre zástupcov masovokomunikačných prostriedkov, akreditovaných na Bielej stope SNP, pripravovali jej organizátori spoločensko-športové podujatia. 3x bola ich hostiteľmi Horná Ždaňa a 1x Lovča a aj TJ Kremnica.
Úplne 1. predsedom Centrálneho organizačného výboru Bielej stopy SNP bol Ernest Caban st., ktorý v tejto funkcii pracoval v rokoch 1974 – 1988. Od roku 1988 bol predsedom COV BS SNP JUDr. Ján Mesiarik, CSc. Toho neskôr vystriedal MUDr. Igor Horváth. Ernest Caban st. sa stal v roku 1988 predsedom Organizačného výboru BS SNP Banská Bystrica. V roku 1989 ho na tejto funkcii vystriedal PhDr. Igor Presperín, CSc.
Ako 1. bol riaditeľom Bielej stopy SNP v roku 1974 Ing. Ľudovít Fusko a 1. predsedami organizačných výborov boli za TJ Kremnica Jozef Hric a za TJ Dukla Banská Bystrica Vladimír Babjak.
Jediným, ktorý pracoval v Centrálnom organizačnom výbore BS SNP počas všetkých 16 ročníkov, bol MUDr. Dominik Fučík z Banskej Bystrice.
Tieto i ďalšie zaujímavosti z prvých 16 ročníkov tohto podujatia ( mená prvých 3 pretekárov a pretekárok a počty štartujúcich v jednotlivých ročníkoch a kategóriách, zloženie organizačných výborov, vyjadrenia priamych účastníkov, ako i členov organizačných výborov a iné) sú zaznamenané v knihe zobrazenej na priloženej fotografii. Kniha vyšla v 10 000-ovom náklade vo Vydavateľstve Osveta, štátny podnik, Martin v roku 1990. Na 140 stranách textu sa nachádza i 25 farebných a 55 čiernobielych fotografií od Petra Pospíšila, Vladimíra Bartu, Jozefa Janovca, Igora Svitoka, Jána Súkupa, Ivana Čillíka a ďalších.
II. časť uvedieme 17. januára 2021.
