Ak milujete futbal, a viete sa úprimne tešiť z jeho posolstva pre tento svet, zistíte, že napríklad kvalitný funkcionár, ktorý sa v ňom pohybuje, nosí vo svojom vnútri aj veľa tradície z kultúrneho dedičstva. Nechýba mu hrdosť na úspechy, ktoré futbal vo svojich bohatých dejinách dosiahol, ale zároveň tento človek prináša svojim životom, aj pre životy iných, filozofiu čistoty ľudského dobra, pokroku. Dokonca nie len pre oblasť futbalovú, ale pre ľudskú väčšinu.
Napríklad uhladený Francúz Jules Rimet patril v histórii svetového futbalu k jednej z jeho najvýraznejších postáv. Nie síce ako hráč na trávniku, ale ako významný futbalový propagátor a funkcionár, ktorý ako 3. v histórii predsedal od svojich 47 rokov Medzinárodnej futbalovej federácii FIFA. Bol zakladateľom MS vo futbale, nazvali podľa neho Rimetov pohár, trofej pre futbalového majstra sveta a predsedal oficiálne futbalovej vrchnosti najdlhšie v histórii, 33 rokov a 112 dní, od 1. marca 1921 až do 21. júna 1954, dva roky pred ukončením svojej bohatej životnej púte. Ešte predtým, do svojho zvolenia, bol od OH 1920 v belgických Atverpách 118 dní zastupujúci predseda.
Spoločne so svojím krajanom, o 10 rokov mladším generálnym tajomníkom FIFA Henrym Delaunayom, zakladateľom FFF (Francúzskeho futbalového zväzu) mal už v tom období na svedomí všetko pokrokové, čo sa vo futbale, i vďaka futbalu, spoločensky užitočné, udialo. On zase doviedol svoju myšlienku usporadúvať ME vo futbale na ich prah, ktorých prvého usporiadania sa síce nedožil, keďže zomrel v roku 1955, ale ju dotiahol do praxe jeho syn Pierre v roku 1957, ktorý bol od júna 1956 generálnym tajomníkom UEFA. A tak trofej pre majstra Európy tiež nesie jeho meno – Pohár Henry Delaunaya, ktorú získalo v roku 1976 v Belehrade aj ČSSR.
Zaujímavé a múdre osobnosti pôsobili a pôsobia aj v československom či slovenskom futbale. Viaceré z nich potvrdia aj na tomto mieste v prvom odstavci publikovanú pravdu preverenú časom. Nie náhodou. Práve čas je vlastnou a úprimnou sestrou pravdy.
Keďže súčasné futbalové obdobie je vo futbale aj obdobím volebným, dlhodobo listujeme každý vo svojej pamäti a hovoríme rôznorodo o súčasných nositeľoch ľudskej múdrosti, osobnej, a pre životy iných praxou preverenej, prospešnej žičlivosti či potreby, práve aj pre tých druhých.
Nevieme či to bola náhoda, ale osobne na náhody neveríme, že nás svojimi názormi, postojmi, už po prvom dlhšom rozhovore, zaujal Ing. Igor Krško, LL.M. MBA, zo Žiliny, ktorý v úvode našej debaty o futbale zdôraznil:
„Ale ja som futbalovou hviezdou nikdy nebol, ani sa vo futbale nepohybujem preto, aby som sa ňou stal. Postačí, ak nám futbal bude prinášať spoločnú radosť a dobro. Ak nám v ňom budú z futbalových malých hviezdičiek či detí motivovaných pre túto krásnu hru, v živote vyrastať, skutočné ľudské osobnosti. Mám na mysli dobro ľudské a spoločnosti, teda širokému spoločenstvu ľudí nielen z okolia futbalového diania, ale i širokému okoliu prospešné. Celým rodinám, počínajúc znova deťmi a končiac starými rodičmi.“
Tento názor, tieto slová pána Igora Krška rozhodli, že sme si ho dovolili požiadať o nasledujúci rozhovor.
Tento rozhovor bude vstupnou bránou pre celoročné rozhovory na tému: Funkcionár, šport, futbal zvlášť! Keďže po obligátnom zoznámení a súhlase, že nebudeme používať pri jeho mene a priezvisku zásluhou vysokej školy získané jeho tituly, privolil, aby sme sa na tému funkcionárskej futbalovej roboty zhovárali v súvislostiach životov. Tu sú otázky, odpovede a epilóg rozhovoru.
Čitateľ by mal vedieť, že ste sa narodili pred 51 rokmi v Žiline, k futbalu vás pritiahol váš otec, ktorý hrával futbal na regionálnej úrovni a vy ste pri ňom ostali na celý život ako funkcionár, napriek tomu, že ste úspešne ukončili vysokoškolské štúdium ekonomiky železničnej dopravy. Aké, teda, boli vaše futbalové začiatky?
Netajím, na rodné Slovensko i futbalovú Žilinu som hrdý. Teší ma bohatá a úspešná futbalová história môjho rodiska, ale rovnako aj celého Slovenska. Výsledky tej súčasnej futbalovej Žiliny sú násobené terajšími úspechmi, je dobre že sú obohacované najnovšie aj na úrovni európskeho futbalu nastupujúcej futbalovej generácie i keď osobne nepracujem, ani som nikdy funkcionársky nepracoval, v oblasti riadenia profesionálneho futbalu. Mne prirástol k srdiečku futbal amatérsky a hlavne futbal tých najmenších, našich detí. Ten ma posunul už pred rokmi na funkcionársku stoličku oblastného futbalového zväzu.
Môžete byť konkrétnejší? Ako vyzerajú cestičky takého posunu?
V mojom prípade to bola najskôr motivácia môjho otca Vincenta, ktorý ako dlhoročný futbalista či funkcionár asi dobre vedel, čo dokáže prinášať futbal pre dieťa, ak ho vedú správni futbaloví srdciari a odborníci. Motivoval ma, že som začal ako dieťa hrávať futbal za ZVL Žilina a pokračoval v doraste a za mužov v dedinke Divina, ktorá leží približne 6 km severne od okresného mesta Žilina. Futbalovo i detsky som rástol v údolí, ktorým preteká rovnomenný potok Divina. Jej umiestnenie v údolí zapríčinilo, že počas svojho vývoja sa rozrástla do dnešnej takmer 6 km dĺžky a rovnako vďaka dobrej škole z rodiny, kde tak mojich predchodcov ako i mňa samotného formovala práca na poli, spoznávanie dejín obce, futbalového života v nej a možný prienik do širších životných skúseností vzdelávaním sa, postupne sa rozrastali i moje mimo študijné futbalové aktivity.
Skoro som pochopil, že na kvalitného futbalistu mať nebudem. Ale futbal ma vtiahol do svojho čara celého. Nuž som sa postupne začal priúčať funkcionárskej robote v domácom futbalovom klube, neskôr v tom našom oblastnom, dokonca som sa stal futbalovým rozhodcom a aktívne som pôsobil až na úrovni III. ligy, aby ma zvolili do funkcie predsedu Oblastného futbalového zväzu, kde funkčne pôsobím už 4. volebné obdobie.
Znie to poeticky, ale čitateľ má rád faktografiu, výsledky vašej roboty. Najradšej ak sa dozvie výsledky konkrétne…
Dobrá otázka.
Napriek tomu, že som dosiahol vo futbalovom rozhodovaní v našej republike najvyšší kvalifikačný stupeň, moje pracovné zaradenie v železničnej doprave ma postupne tiež, od tých najzákladnejších prác v železničných spoločnostiach po ukončení vysokoškolských štúdií, posúvali až na tie najzodpovednejšie.
Začal som „od montérok“ a postupne som, na mnou vedenom úseku, riadil vyše 3 000-členný pracovný kolektív a znova mohol konkrétne spoznávať čo znamená kvalita komunikácie, empatie, odbornosti a vlastnej zodpovednosti. Bol som 8 rokov aj členom Predstavenstva Železničnej spoločnosti, v ktorej pracovalo až 6 000 zamestnancov.
To len ilustračne, že mi je dobre známa zodpovednosť za prácu tisícok ľudí, ktorí sa snažia odvádzať kvalitnú robotu na svojom úseku. Takí ma motivovali, motivujú a budú motivovať svojim odborným kumštom a ľudskou múdrosťou pre prosperitu toho, na riadení čoho sa podieľam či budem podieľať. Statočnosť, zodpovednosť, náročnosť, ale aj kvalita každého môjho pôsobenia sú dominantné pre moju doterajšiu činnosť, naviac rád sa obklopujem v práci múdrejšími než som sám. To vo mne vyvoláva ďalšiu snahu po zdokonaľovaní a čo najhlbšom spoznávaní prednosti kolektívov, ktoré som riadil a chcem riadiť.
Aj preto som v čase prieniku do takých riadiacich pozícií, na základe vlastného rozhodnutia, s aktívnym futbalovým rozhodovaním skončil, dal som prednosť práci, vlastnej odbornosti. Posunulo ma to do oblasti tých futbalových funkcionárov, ktorí neberú funkciu a nesnažia sa ju získať preto, aby v nej zarábali peniaze a výhody pre vlastné živobytie.
Už na pracovisku v železničnej doprave som pochopil, čo znamená mať prácu a pôsobiť v nej vo svojom živote, ako pri sebarealizácii vlastného koníčka. Preniesol som to aj do svojho funkcionárskeho futbalového života. Naviac, s dôležitými ekonomickými skúsenosťami v prepojení na futbal.
Podľa mojej mienky, futbalový funkcionár nie je o funkcii, ale o poctivej robote. Chce to a vyžaduje hlavne futbalové hnutie amatérskeho futbalu.
Osobne, z prosperity vlastnej podnikateľskej spoločnosti, do futbalu sám dávam a ekonomicky pre svoje potreby, ani pre potreby svojej rodiny, nič neberiem.
Takže, preto ste sa rozhodli kandidovať na funkciu prezidenta Stredoslovenského futbalového zväzu? Ako vnímate pôsobenie doterajšieho, pána doktora Jozefa Parša? Pokiaľ máme dobré informácie, ten už kandidovať na spomenutú funkciu nechce. Iste si vychoval svojich nástupcov. Neobávate sa jeho niekoľko desaťročí trvajúcich funkcionárskych skúseností v slovenskom futbale? Aj v tom profesionálnom?
Mám svoje predstavy o vedení SsFZ, vlastne od roku 2005 som súčasťou jeho Výkonného výboru, z toho 12 rokov ako podpredseda SsFZ. Takže viem do čoho idem.
Čo sa týka Jozefa Parša, klobúk dole pred jeho funkcionárskou kariérou. Ale všetko raz niekedy začína a, samozrejme, aj končí. Aj jeho pôsobenie vo funkcii predsedu SsFZ. Ono je veľké umenie vedieť kedy odísť. Veľmi málo ľudí si na SsFZ pamätá iný štýl riadenia ako ten, ktorý má Jozef.
Takže dnes prichádzam s viacerými skúsenosťami z nášho oblastného futbalového zväzu, kde dbáme veľmi na stupeň odbornej komunikácie, odbornej práce s empatickými a konštruktívne funkčnými výstupmi. Tak pre spomenutý amatérsky futbal ako i futbal profesionálny v oblasti mládeže. A dnes si v tomto smere každý môže porovnať, kde sa nachádzajú jednotlivé ObFZ.
Nerád sa porovnávam, lebo každý má iné podmienky, podporu, spôsob riadenia, možnosti. Preto nástupom do prípadne zvolenej náročnej funkcie počítam s využitím bohatých skúseností tých kvalitných funkcionárov slovenského futbalu, ktorým ide o jeho zveľaďovanie, skvalitňovanie a ďalší pozitívny rozmer. Na rôznych úsekoch jeho činnosti.
Ďakujeme, že argumentujete. Môžete priblížiť činnosť Oblastného futbalového zväzu Žilina?
Samozrejme. Ale nech sa páči, dokonca ponúkam čitateľom konkrétne spracované grafy, ktoré ukazujú a približujú počty klubov jednotlivých oblastných futbalových zväzov v rámci Stredoslovenského futbalového zväzu.
Najpočetnejšou je ObFZ Žilina pred ObFZ Liptovský Mikuláš, potom nasledujú ObFZ Dolný Kubín a ObFZ Banská Bystrica.
Na tom druhom sú graficky znázornené počty klubov jednotlivých ObFZ v súťažiach SsFZ, kde sú ďaleko najdominantnejšie ObFZ Žilina, Čadca, Dolný Kubín a Zvolen.
Grafy sú len pomôckou – aj pre moju motiváciu konkrétneho výkonu. Aj dnes som najradšej priamo na tréningoch, najmä medzi deťmi a v hnutí medzi funkcionármi či samotnými futbalistami. Nepohrdnem ani názorom fanúšika futbalu, ale aj názormi vedení obcí, regiónov a viem komunikovať aj na úrovni štátnej moci. Znova, argumentačne, slušne, odborne, východiskovo.
Dobré predvolebné vysvedčenie. Voľby samotné, to nie je len „hlas boží“. To sú veci aj v slovenskom futbale často nevyspytateľné. Možno vás zvolia, čo vám ako kandidátovi prajeme, ale tým zdedíte i zástoj málo odborných. Nebudú pre vás a vašu prácu aj viacerí „odporní“, nebudú tou „škodlivou“ vo futbalovom hnutí?
Nekandidujem pre oblasť, ktorú nepoznám. Naopak. Aj z volieb oblastných futbalových zväzov všeličo preniká na verejnosť. Predvolebný lobing býva nevyspytateľný. Za dôležitejšie, ako to, čo ste naznačili, považujem vlastnú pripravenosť. Trochu som naznačil, po tejto otázke to poviem ešte jasnejšie, pre stredoslovenský futbal ponúkam aj širokú angažovanosť mnohým zvoleným na možnosť uplatnenia svojej kvality v širších dimenziách. A práve tam, samozrejme, v prípade ak ma zvolia, budú rozhodovať tie veci, o ktorým sme hovorili. Teda, reč vlastného srdca, vlastná statočnosť, pracovitosť, empatická komunikácia, skúsenosť, odbornosť i kreativita.
Môže sa stať, že tých hlasov nebudete mať na funkciu predsedu SsFZ dosť? Čo potom?
Vo voľbách môžu byť šikovnejší, pre hlasujúceho prijateľnejší. S tým nič nenarobím. Ak by som nebol zvolený, budem to rešpektovať, bude to vôľa delegátov, pre mňa sa v mojom živote nič nezmení. Ja nekandidujem preto, aby som mal funkciu, ale preto, že chcem po rokoch pôsobenia na vrcholných manažérskych pozíciách, po rokoch pôsobenia v rámci ObFZ, SsFZ a SFZ odovzdať svoje skúsenosti a pohľad pre futbal. Budem naďalej pracovať pre amatérsky futbal v pôsobnosti Oblastného futbalového zväzu Žilina a svoje nápady a skúsenosti zavše, možno menej systémovo a systematickejšie, tak presadzovať v slovenskom futbalovom hnutí, ako som naznačil v tomto rozhovore svojimi odpoveďami. Samozrejme, pritom budem priať zdravie každému a úspechy tým, ktorí prinesú pozitíva a zvyšovanie kvality pre celý náš, i prinajmenšom európsky, futbal.
Epilóg
Znova raz odpoveďami potvrdená pravda, že múdrosť nie je výsledkom štúdia, ale celoživotného snaženia o jej získanie.
A víťazstvo? Tiež životmi potvrdené: Kto pozná konkurenta („nepriateľa“) i seba samého, nebude porazený. Ak nepozná konkurenta („nepriateľa“), ale pozná sám seba, má 50-percentnú šancu na víťazstvo. Ak nepozná sám seba, ani konkurenta („nepriateľa“), prehrá!
Aj pre také poučenie do života, sú, prostredníctvom rozhovorov odpovede z takej kategórie, pre náš futbal, dôležité!
Futbalová história potvrdzuje opodstatnenosť ich potreby i skutočnej pravdy.
