V utorok 15. decembra 2020 obletela futbalové Slovensko smutná správa. Po dlhodobej chorobe opustil rady veľkej futbalovej rodiny Karol Šulgan. Futbalista, ktorý sa narodil 12. februára 1949 v Oravskom Podzámku, aby začal s futbalom v Lietavskej Lúčke. Dobrými výkonmi na svoj talent upútal už v doraste ligovej Žiliny, aby sa počas vojenskej základnej služby objavil medzi talentovanými futbalistami vtedajšej armádnej Dukly Banská Bystrica. Spolu, s dnes už tiež v nebeskej jedenástke prizerajúcimi sa, veľmi talentovaným Zdenom Kúdelkom, v Dukle už druhým rokom, či aktuálne so skromným ale úžasne pracovitým čerstvým absolventom Vysokej školy dopravnej Ing. Rudkom Podolákom. V Dukle Banská Bystrica v tom čase pôsobil napríklad zo ZVL Žilina vtedajší olympionik Miroslav Král, či budúca hviezda Slovana, čs. a svetového futbalu, Marián Masný I..
Na Karola si pri čítaní smutnej správy o jeho smrti spomenul napríklad aj vtedajší brankár armádnej Dukly Pavol Ondík, ktorý sa ako prvý rozhodol podeliť s veľkou rodinou priaznivcov futbalovej Dukly Banská Bystrica prostredníctvom duklasport.sk, keď povedal: „Bol to férový, svedomitý, zodpovedne na svojom futbalovom raste pracujúci, talentovaný futbalista, pre obranné rady. Kamarátsky, skromný poctivák. Patril do skupiny, ktorá v tom čase pristúpila do futbalového armádneho druholigového rýchlika s ďalšími talentovanými chlapcami Jankom Ilavským, Floriánom Štefančinom, či Jožkom Belešom. V Dukle si prvoligový dres neobliekol.“
Zaujímavú informáciu v súvislosti s jeho pôsobením v armádnej Dukle Banská Bystrica vyriekol pre čitateľov internetového magazínu Klubu priateľov Dukly napríklad odchovanec bardejovského futbalu, Florián Štefančin:
„Môžem potvrdiť, že tak Karolovi ako aj mne Dukla ponúkla profesionálnu zmluvu. Aj sme podpísali dohodu, na základe ktorej išli funkcionári Dukly rokovať do Bardejova, či Žiliny, na našom zámere. V dohode, ktorú za vtedajšie Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica, v mojom prípade s Karolom, podpísali: veliteľ plk. Imrich Gibala, za futbalový výbor Dukly mjr. Karel Černý a pplk. Ján Behúň a samozrejme aj moja maličkosť. A tak sme svojimi podpismi potvrdili, aké podmienky mi poskytne Dukla a armáda ak budem k 1. augustu 1972 prijatý do ďalšej činnej služby a stanem sa kmeňovým hráčom Dukly Banská Bystrica. Podobne tomu bolo aj v prípade Karola Šulgana. Tak Partizán Bardejov ako i vtedajší klub ZVL Žilina sa nedali presvedčiť, aby nás pre armádny futbal uvoľnili. Karol bol zodpovedne a spoľahlivo hrajúci krajný obranca, dobrý, čestný človek. Jeho poctivý prístup k futbalovým povinnostiam ho predurčil na neskoršiu trénerskú dráhu.“ Absolvoval ju v žilinskom futbale, podstatnú časť hlavne pri mládeži.
Uvedené údaje potvrdzuje archív Jara Šišku:
„Florove aj Karolove údaje sú presné a obaja mi ich potvrdili. Karol mi 24. januára 2011 potvrdil v rozhovore, keď bol práve trénerom v Lietavskej Lúčke, že narukoval presne 1. júla 1970 priamo do Dukly v Banskej Bystrici a presne o 24 mesiacov, po skončení ZVS (základnej vojenskej služby) sa vrátil domov do ZVL Žilina ako Floro do Bardejova. Evidujem, vtedy to tak bývalo, že naraz narukovalo, vrátane oboch, až 40 hráčov, z ktorých sa až 21 dostalo do kádra A-mužstva.
Vyššie spomínaná pomyselná nebeská jedenástka sa zmenila na dvanástku, keďže Karol je 12. hráč z tímu Dukly v sezóne 1970/1971, ktorí nás opustili a 7. z kádra nasledovnej sezóny.
S Karolom, tak ako so všetkými hráčmi kádra som sa stretával, ja vtedy ako žiak, pri vychádzaní na tréningy. Občas si nám aj dovolili s nimi kopnúť loptu. Karol bol neprehliadnuteľný.
A keďže teda v Dukle Karol nemohol ostať, jeho štatistiky v nej začali a skončili nasledovne:
Prvýkrát nastúpil Karol za Duklu v stredu 12. augusta 1970 v 1. kole v zápase:
AS VTJ Dukla Banská Bystrica – TJ Spartak Armatúrka Ústí nad Labem 5:0 (2:0).
V uvedenom zápase, s historickými rekordami Dukly, nastúpilo pod vedením trénera Bohumila Musila 7 novicov a bol to zároveň posledný zápas Zdenka Kúdelku v Dukle A. Marián Masný I. strelil rekordne rýchlo 3 aj 4 góly: 4 góly len za 39 minút.
1970/1971 – 27 zápasov bez streleného gólu
Poslednýkrát nastúpil Karol v nedeľu 4. júna 1972 v 27. kole za Duklu v zápase:
TJ Kovostroj Děčín – AS VTJ Dukla Banská Bystrica 3:2 (1:2), keď Dukla viedla už v 9. minúte 0:2 po góloch kolegov zo Žiliny Beleša a Chobota.
1971/1972 – 10 zápasov bez streleného gólu“
Záver futbalovej trénerskej cesty si prežil na lavičke Jednoty Bánová. Bolo to v období, keď ho už sužovali vážne zdravotné problémy. Cukrovka sa prejavila v poškodení obličky, preto musel podstúpiť jej transplantáciu.
Nech tieto riadky budú stálou spomienkou na človeka, ktorý si takú spomienku aj zo strany bývalej, ale i terajšej futbalovej rodiny s logom Dukla zaslúži.
Nech mu je naša zem ľahká. Česť jeho nehynúcej pamiatke!
