Futbalové zamyslenie pred posledným kolom 2-ligovej jesene
Už len 1 kolo odohrajú mužstvá v II. futbalovej lige seniorov a budeme poznať poradie v polčasovej tabuľke futbalového ročníka 2019/2020. Víťazom by malo byť mužstvo herne dominujúce po všetkých stránkach. Mužstvo, ktoré týždeň čo týždeň dokázalo hravo brať súperom body tak doma ako i na súperovej pôde.
V II. lige zatiaľ taký kolektív neexistuje. Práve už dnes istý jesenný majster, MFK Dukla Banská Bystrica, ktorý razí cestu hrať túto súťaž hlavne so svojimi odchovancami, má tiež svoje starosti.
„My dnes domáce prostredie nemáme. Jar budeme hrať na „domácej“ pôde najpravdepodobnejšie vo Zvolene, kde sa chceme podieľať okrem prezentácie kvalitného futbalu aj na úprave (ne)kvalitnej trávnatej hracej plochy. Náš klub MFK Dukla budujeme za pochodu po viacerých stránkach. Netvrdíme, že MFK Dukla je dnes armádnym klubom. Vieme dobre, že z bývalých tradícií žiť nemôžeme, máme však právo spomínať na úspešnú minulosť banskobystrického futbalu aj s dôvodu, že práve futbal bol dominantným športom pre vznik armádnej Dukly pod Urpínom. My ctíme históriu futbalovej Dukly, prvého extraligového športu, ktorý napr. ako prvý z kolektívnych v Dukle Banská Bystrica mal svojho olympionika so zlatou olympijskou medailou. Viem, že musí realizovať náročné cesty ďalšieho futbalového rozmachu bez podpory armádnej Dukly. Nebyť tej futbalovej, štadión by sotva bol niekedy na banskobystrických Štiavničkách postavený. Taká je historická pravda. Teší nás, že napriek úžasným problémom s infraštruktúrou klubu, ktorý sa rozhodol zachovať nádherný historický odkaz v srdciach mnohých generácií logom futbalovej Dukly z minulosti, hrá naše A-mužstvo zásluhou kvalitných vlastných odchovancov po jeseni prvé husle v náročnej 2-ligovej súťaži.“ – povedal okrem iného pre Športovú agentúru DUKLA generálny manažér nasledovníka FK Dukly, tohto iba 3 roky existujúceho MFK Dukla, Milan Smädo, ešte pred víťazným zápasom na pôde výborne hrajúcej rezervy extraligovej Žiliny.
Práve v Žiline idú v budovaní vlastného klubu svojou náročnou cestou a tamojší vlastník Ing. Jozef Antošík so svojim širokým štábom pracovníkov i spolupracovníkov, buduje z roka na rok premyslenou koncepciou v slovenskej futbalovej pospolitosti klub so slušným európskym profesionálnym futbalovým zázemím. U ostatných 15 klubov II. ligy ide skôr o chcenie približovať sa čo len priemernej európskej futbalovej vyspelosti, než je samotná skutočnosť.
Snahu vyhrávať doma i vonku dokumentujú viaceré mužstvá reálnym bodovým ziskom tak v domácom prostredí, ako aj na súperových štadiónoch, ale niet takého, čo by bol hoden značky – futbalový 2-ligový suverén!
Za pozitívum je možné označiť kvalitné výkony množstva mladých, nádejných futbalistov, ktorí samotní vidia, čo im všetko ešte chýba, aby dokázali v každom zápase herne dominovať nad ostrieľanými futbalovými harcovníkmi. Skôr lišiacka trénerská skúsenosť mužov na trénerských lavičkách spájať do kolektívneho prejavu mladosť so skúsenosťou robí súťaž, o ktorej píšeme, veľmi kvalitnou a náročnou, za ktorou často zaostávajú zavše, okrem futbalových historikov, napríklad aj samotní futbaloví rozhodcovia. Hlavne čítaním futbalovej hry, dodržiavaním litery futbalového zákona a takým uplatňovaním pravidiel, ktorým budú II. ligu zdobiť a nie v nej potláčať futbalový progres.
V redakcii máme naporúdzi viacero príkladov na potvrdenie napísaného. Naostatok napríklad zo Žiliny, kde hráčske kolektívy kvalitou hry, jej prezentáciou aj smerom k divákom, poskytovali z futbalu radosť, evidentnú snahu futbalom sa baviť a nie čítaním hry a posudzovaním herných situácií mu škodiť. V Žiline však nebola na zápase bohatá futbalová kulisa. Bolo tam viac ako 2-ligové hracie pole s tribúnami, šatňami, rehabilitáciou a všetkým čo k slušnému európskemu 2-ligovému futbalu patrí.
Mnohé čo sme spomínali, a ešte v tomto zamyslení spomínať budeme, je aj o náročnosti vidieť kvalitu v komplexe nárastu celoslovenskej i európskej kvality bez vplyvov vonkajších, ktoré sú napríklad aj pre výchovu rozhodcovských kádrov dôležité. Dnes nemáme v Slovenskej republike rozhodcovskú kvalitu oceňovanú futbalovým svetom, ako tomu bolo v prípade Vojtecha Christova, Ľuboša Micheľa, alebo niekoľkých 2 – 3 ďalších Slovákov. I keď, aj v II. lige odviedli podaktorí rozhodcovia svoje stretnutia aj počas tohoročnej jesene skvele pripravení a dokumentovali v nich, že futbalu rozumejú a nosia v sebe prirodzený rozhodcovský talent, namiesto bočnej podpory presadiť sa v konkurencii inými cestami, než kvalitnými výkonmi.
Už dlhé roky však nebola II. liga tak vyrovnaná ako tá jesenná, tohoročná. Ani nie tak bodovo vyrovnaná, ako herne. Napriek tomu prvého od posledného delí v tabuľke pred posledným kolem priepastných 28 bodov. Keďže sme boli na zápase MFK Dukla Banská Bystrica – Slavoj Trebišov, tak, ako napríklad aj na ostatnom majstrovskom medzi Partizánom Bardejov a v tabuľke 2. Dubnicou, musíme zdôrazniť, že herné rozdiely medzi spomenutými neboli také veľké, ako ukázalo konečné futbalové skóre po ich ukončení. Dokonca Bardejov, ktorý je bodovo v dolnej časti tabuľky, herne Dubnicu z čela tabuľky pokoril takmer rozdielom triedy!
Prečo práve tak píšeme? Nadobúdame stále viac dojem, že aj tieto zápasy potvrdili, že nášmu 2-ligovému futbalu nechýbajú v súčasnosti len peniaze, o čom často tvrdia mnohí z mnohých klubov, lebo zrejme vedia o čom rozprávajú, ale my sme presvedčení, že chýba kvalita a náročnosť na prácu každého jedinca v tom, ktorom klube, ba i vo vedení SFZ, bohato a dobrou kvalitou čo do počtu zastúpeného v štruktúrach slovenského futbalu, od tých dedinských klubov až po samotný SFZ. Nekritizujeme všetkých ani všetko, ale toľko úradníckych stoličiek ešte v SFZ obsadených nebolo a napríklad v mládežníckom futbale málokedy bola futbalová úroveň z pohľadu napríklad Európy, tak slabá ako je v súčasnosti. Ale neodbočujme.
Vyhovárať sa na všetko iné, znamená nevidieť výsledky vlastnej dlhodobej nekoncepčnosti v práci s futbalistami smerom, aby išla samotná kvalita futbalu hore. Nám cez pozitívne príklady chýba už dlho, desaťročia, okrem mnohého nedokonalého, aj klubová hrdosť a vážnosť futbalu v teritóriách, kde tieto kluby pôsobia!
Špekulácií i neúspechov na potvrdenie tejto reality je dosť v našom súčasnom futbale tak smerom zhora dole ako i opačne. O to viac je potrebné písať a hovoriť o pozitívach, ktoré tiež existujú a sčasti sa ich na internetovom portáli duklasport.sk snažíme publikovať v súvislostiach každodenného života a futbalu. Rôznorodosťou žánrov i inými formami žurnalistickej komunikácie. Prax volá, že to chce verejne sa zaoberať vo futbalovej praxi komplexom vecí, napríklad prostredníctvom komunikácie nielen trojuholníka ale viacuholníka: hráč – tréner – funkcionár – futbalový rozhodca – divák – vlastník klubu – laická verejnosť.
Možno sa mnohí tomu smejete. My nie. Dotácie zo štátu do futbalu nie sú malé, i keď tvrdíme tiež, že oproti iným vyspelým futbalovým krajinám by mohli byť aj väčšie. Na základe nášho poznania a našich skúseností často skôr vnútorne plačeme, že hlboko zaostávame v propagácii futbalu prostredníctvom objektívneho a funkčného písaného futbalového média. Až na výnimky, je dobré, že aj také existujú, chýba kvalitná klubová futbalová osveta a komunikácia na dané načrtnuté témy už v samotných kluboch. Česť aj tu výnimkám!
Potom je prirodzené, že sa tratí klubová hrdosť, potiera vplyv výchovy na rôznych stupňoch (hráčska, trénerská, funkcionárska, divácka, mediálna…), lebo dobiehať stratené a stále sa strácajúce, je úžasne ťažké.
Slovenská republika napríklad už začiatkom roku 2000 stratila armádny futbal. Prečo? V tomto príspevku to neriešime ale ukazuje sa, že vtedy sa začala vytrácať náročnosť napríklad už len na kvalitu práce s futbalovým talentom a jeho výchovou. Vyspelý futbalový svet od armádnych Dukiel odkopíroval viaceré pozitíva práce s mládežou a dnes má kvalitné akadémie.
My máme v tomto smere oči pre plač a zastieranie pravdy o napredovaní nášho futbalu vďaka systémovo premysleným koncepciám, ktoré stále neobsahujú viaceré dôležité prvky. Ak by tomu bolo inak, presadzovali by sme sa cennými úspechmi vo futbalovej Európe aspoň v mládeži. Za čias existencie Dukiel tomu tak bolo. Získali sme napr. v kategórii U 16 titul majstra Európy i bronzové medaily. Náš futbalista bol vyhlásený za najlepšieho hráča ME atď…
Dnes vynikáme predajom talentov do Európy a v mnohých prípadoch návratom futbalových odpadlíkov pre náš klubový futbal! Talentované futbalové deti, ktoré sa tu rodiť neprestali, za to nemôžu.
Haló efekty, ale i pozitívne veci, ktoré sa od roku 2000 v našom, slovenskom futbale objavili, sú pramálom toho aby boli vysoko motivačné pre zrod ďalších futbalu verných srdciarov, odborne podkutých, talentovaných, ktorých v slovenskom futbalovom živote, aj v II. futbalovej lige, ubúda.
Možno aj preto, lebo už komunikácia o futbale v rodinách obsahuje rôzne futbalu i životu nebezpečné chodníčky.
Ak sme nadpísali titulok príspevku s otáznikom, v závere si dovolíme zakončiť aj 2., 3., ba i 4. otáznikom, naše futbalové druholigové zamyslenie, pred záverečnými zápasmi jesennej sezóny. Pýtame sa:
Chýba naozaj iba vôľa robiť kvalitnejšie? Nechýba hľadanie a nachádzanie kvality každého z nás v sebe samom, aby sme mohli potom na širšie futbalové súvislosti otvorene, vecne, konštruktívne komunikovať a hľadať a uplatňovať v praxi pozitívne riešenia? Nechceme aby sme znova začali voziť z MS, ME, OH a pod. futbalové medaily a tým aj väčšie peniaze? Aby sme patrili vo futbale medzi svetovú špičku a nemotali sa na rozmedzí 2. a 3. desiatky? Mená Popluhár, Schrojf, Bomba, Adamec, Štybrányi, Anton Urban, Švajlen, Cvetler, Vojtech Masný, Geleta, Vencel, Pivarník, Dobiáš, Ondruš, Jozef Móder, Jaroslav Pollák, Ladislav Jurkemik, Koloman Gögh, Ján Švehlík, Marián Masný, František Kunzo, Stanislav Seman a ďalšie, mladá generácia takmer nepozná. A to nejdeme analýzami ešte hlbšie…
Nečudujme sa potom, z pohľadu Európy, tej šedej vyrovnanosti už v II. lige medzi seniormi a jednostrannosťou výhovoriek. Keď aj vo futbale nezačneme koncepčne odstraňovať nedostatky, ktoré sa viac množia ako odstraňujú, budeme padať do ešte šedšieho podpriemeru. Preto to píšeme. Nie preto aby sme niekomu stínali hlavy?!
Dajme do popredia aj vo futbale ľudí, ktorí vedia a chcú! Budujme systém, ktorý dokáže prinášať z futbalu radosť oveľa širšej futbalovej rodine než je tomu dnes, dokážme prinavracať skvelé úspechy, ktoré dosahovali slovenskí futbalisti na celosvetových fiestach futbalu a športu. Tým budeme zároveň posilňovať naše celonárodné uznanie našou silou argumentu vysokej futbalovej prosperity.
