Je pre nás potešením, ak môžeme mediálne skloňovať a verejnosti prinášať informácie o našom špičkovom športovcovi, olympijskom víťazovi v boxe, pánovi Jankovi Zacharovi.
Príležitosťou na také návraty bol aj tohtoročný 4. – 5. september 2021, kedy sa v Športovej hale v Dubnici nad Váhom konal v poradí VI. ročník medzinárodného turnaja v boxe seniorov o Cenu Janka Zacharu.
O Jankovi Zacharovi radi píšeme aj preto, že tiež prešiel vysokou školou športu v niekdajšom ATK Praha (neskôr ÚDA a Dukla) a počas voľných rozhovorov zavše zaspomína na zlaté časy, napríklad s Emilom a Danou Zátopkovcami či Vilémom Mandlíkom, ktorý bol nielen československým reprezentantom v atletike, ale aj ligovým futbalistom.
Tak sa človek dozvedá napríklad aj o tom, ako napríklad dokázal dnes už nebohý Emil Zátopek, otvorene a kriticky komunikovať o problémoch športu aj s vrcholovými politikmi vtedajšieho povojnového obdobia v Československu, keď som v tomto športovom kolektíve žil a pôsobil, čím si môžem dotvárať skutočnú osobnostnú veľkosť tohto najlepšieho športovca sveta v rokoch 1949 a 1952 a hlavne ak som sám s ním mohol absolvovať viaceré osobné rozhovory na rôzne témy. Tak ako Emil Zátopek, aj Janko Zachara, boli, sú a na večnosť, napriek snahám podaktorých chudáčikov pisálkov, zostanú velikánmi nielen svetového olympijského športu s fair-play pôsobením v ňom, ale i v celom svojom živote.
Aj priemerne všeobecne vzdelaný človek vie, že v prípade Janka Zacharu ide o nášho nezabudnuteľného olympijského víťaza v boxe z OH v Helsinkách. Práve on býval v tom čase, počas priebehu OH, spolu v jednej izbe tak s Emilom Zátopkom, ako aj so spomenutým Vilémom Mandlíkom. Veselosti a úprimnosti, ale i radosti z výsledkov na tejto olympiáde, aj vďaka takým osobnostiam a následného novinárskeho záujmu, neubudlo ani pre mladšiu športovú verejnosť. Pravda, ak o to prejaví záujem.
Rok 1952 je dávno preč. Víťazstvo Janka Zacharu práve v olympijskom roku 1952 zostane natrvalo v mysliach tých, ktorým učaril svet športu i skromnosť a statočné srdiečka špičkových športovcov sveta.
Tieto vlastnosti v sebe nosí okrem pracovitosti, úžasnej láske k rodine a vlasti, súčasný ambasádor Spoločnosti slovenských velikánov Janko Zachara. Tento, fyzicky malý, ale duchovne a hodnotovo, úžasne veľký človek. Na prvý pohľad nenápadný, ale o to viac pracovitý.
Keď sme s ním mali možnosť viacerí vysádzať na Jankovom Vŕšku, neďaleko Bánoviec nad Bebravou, pred rokom stromčeky, medzi ktorými nechýbal napríklad ani František Kmeť, majster Európy veteránov v jazde do vrchu na historických formulových vozidlách, práve tento niekoľko násobný majster Československa a Slovenskej republiky, ešte keď bol aktívnym pretekárom pod značkou Zväzarmu Slovcepa, František Kmeť, po spomenutej dobrovoľnej brigáde povedal:
„Ten Zachara je nielen olympijským víťazom, ale aj rytierom športu v súvislostiach nášho každodenného života.“
Vďaka pracovitosti, skromnému vystupovaniu a úžasnej pozornosti s príznačnou ľudskosťou k iným, v ňom takto vnútorne vyústilo Zacharovo pôsobenie s odstupom rokov medzi mnohými dobrovoľníkmi. Vyše 15 ich vtedy prišlo pomáhať sile prírody vysadením ďalších mladých stromčekov, potrebných zdravých pľúc pre naše súčasné životy tam, na Jankov Vŕšok, kde mnohí stratili svoje životy v bojoch, počas SNP, za súčasný slobodný život.
„Turnaj Janka Zacharu v Dubnici nad Váhom dodáva slovenskému boxu, zásluhou prítomnosti pána Janka Zacharu, stále nový, potrebný kyslík pre slovenský box. Aj tohto roku nechýbali na spomenutom medzinárodnom turnaji, ktorý organizuje Box team Dubnica, špičkoví pästiari zo Slovenskej republiky, ale ani susedných krajín Česka, Poľska či Maďarska. Z našich sme videli, a svojim boxerským kumštom obohatili, športovo – spoločenskú úroveň podujatia viacerí z boxerských klubov z Dubnice nad Váhom, bratislavského Ružinova, Banskej Bystrice, Zlatých Moraviec, Prievidze, Zvolena a ďalších. Bol to iste krásny a nevšedný darček k 93. narodeninám aj môjho učiteľa boxu a vplyvného šíriteľa lásky k športu, pána Janka Zacharu“
– boli slová bývalého úspešného reprezentačného trénera Slovenskej republiky v boxe, Dušana Bučka, ktorého trénerským rukopisom prešiel, okrem iných, napríklad v poradí 3. na MS a Európy, medzi špičkovými boxermi stále známy a populárny Rudo Didi, dnes žijúci s rodinou na Cypre.
V tejto súvislosti by sme mohli spomínať aj ďalších, trebárs Mária Zábojníka, 5-násobného majstra Slovenska v boxe, ktorý bude mať svoj ďalší zápas v profi ringu už zajtra, 11. septembra 2021 v Plzni, proti Gruzíncovi Bekovi Murjiknelimu, lebo tam ho posunuli jeho výkony, odraz tréningovej kvality, životosprávy a vlastného chcenia presadiť sa čoraz viac, aj medzi profesionálmi.
O trénerských kvalitách odchovanca boxerskej školy Janka Zacharu, dnes už tiež viac ako 70-nika Dušana Bučka, ktorý bol reprezentačným trénerom 8 rokov, by mohol hovoriť napríklad aj Adrián Valentíny z Prievidze, boxujúci vo váhovej kategórii do 91 kg, v tričku Box teamu Dubnice nad Váhom.
Práve Dušana Bučka sme si, s jeho súhlasom, pozvali k tomu, aby nám dal komplexnejšie informácie o podujatí, ktoré nesie meno nášho nezabudnuteľného olympionika, Janka Zacharu. Prízvukoval nám:
„Ak sa už rozhodnete uviesť o VI. ročníku medzinárodného boxerského podujatia o Cenu Janka Zacharu čokoľvek, nezabudnite napísať a zdôrazniť, že iniciátorom vzniku tohto turnaja bol aj Ing. Jaroslav Šlesár, ktorý sa s touto myšlienkou, v mojej prítomnosti ako trénera, pohrával ešte pred rokom 2010, teda v čase, keď funkcionársky vstúpil do sveta športu boxu v Dubnici nad Váhom. Na pozíciu jeho šéfa. To znamená, od roku 2010 píše Turnaj Janka Zacharu v Dubnici nad Váhom svoju históriu. Tohto roku 2021 to bol aj tak trochu verejný a neplánovaný pozdrav a vinš zdravia pre 93-ročného pána Janka Zacharu. Jeho rodný list prezrádza, že sa ich dožil 27. augusta.“
Pripájame sa spolu s našimi čitateľmi a priaznivcami športu k úprimným vinšovníkom. Oslávencovi, pánovi Jankovi Zacharovi, dodatočne vinšujeme ešte raz, aj touto cestou, ďalšie krásne roky prežívané v zdraví s jeho typickými aktívnymi počinmi medzi všetkými ľuďmi nosiacimi v sebe ľudské dobro, lebo on sám je nenapodobniteľným reprezentantom ľudského dobra na našej matičke – Zemi.
