Narodil se 26. ledna 1931 v Praze. S fotbalem začínal ve skromném klubu SK Michle, odtud ho fotbalový osud zavedl na Letnou (Sparta Bratrství Praha). V tehdejším ATK Praha se objevil v roce 1952, objevil ho trenér Karel Kolský, a tak Jaroslav opustil sparťanskou kabinu, a trávník na Letné, a zamířil na Strahov.
Vyučený typograf, inteligentní mladý muž, podepsal závazek armádě. Ústřední dům armády (ÚDA Praha), později Dukla Praha, mu tehdy nabídly existenční jistotu a hlavně šanci hrát v mužstvu, který nám v této době záviděli v Evropě i za mořem.
Spolu s Josefem Masopustem vytvořili takřka ideální tandem: dvojčlennou spojnici mezi obranou a útočnou čtveřicí spoluhráčů. Nepatřil mezi pověstné rychlíky, byl totiž technik, jakých se mnoho nerodí. Uměl znamenitě měnit rytmus hry. Vyrostl ve skvělého dirigenta mužstva. Věděl přesně, kdy míč přihrát a kam. Na vteřinu a na milimetr přesně. S naším mužstvem získal celkem 6x mistrovský titul a 1x vítězství v Československém poháru. Byl autorem 55 ligových branek.
Z Dukly Praha odešel po 11 letech v roce 1963. Neodešel zrovna v nejlepším, některým vojenským funkcionářům vadila jeho prostořekost. A tak svlékl uniformu.
V letech 1953-1961 oblékl 21x dres reprezentačního mužstva a vstřelil 2 branky. Zúčastnil se MS 1958 ve Švédsku, kde naše reprezentace nepostoupila ze základní skupiny. Po odchodu z armády hrál za TJ VŽKG (II. liga), Spartak BS Vlašim (II. liga) a za Jiskra Nový Bor a TJ Sedlčany nižší soutěže.
Po skončení aktivní hráčské činnosti působil jako trenér mužstev nižších soutěží. Jeden z nejlepších fotbalistů Dukly Praha v její historii, hecíř, samorost a chlapík se zvláštní povahou, zemřel dne 29. září 1992.
Čest jeho památce!
A ešte dôvetky Športovej agentúry DUKLA Jožkom Mazárom, s predstavením spoluautora článku a nášho ďalšieho prispievateľa
Zaujímavé, ale pamätlivé slová o Borovičkovi, povedal slávny Josef Masopust, vo voľných rozhovoroch nášmu priateľovi Jožkovi Mazárovi, s ktorým načal, a aj uzatvoril, spoluprácu s portálom duklasport.sk, autor tohto príspevku, doslova hviezdny funkcionár, pán Miloslav Jícha.
„S Jardom som hral v zálohe od čias, kedy mu veľmi chutila lopta“,
vysvetľoval mi pán Masopust v Prahe, keď som sa ho pýtal na jednotlivých spoluhráčov.
„Mal som vtedy niečo vyše 30 rokov. Bol som zvedavý aj na hráčov slávneho FC Santos, na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, označovaných za takmer nedostižné futbalové hviezdy, lebo vraj tvorili najlepšie klubové mužstvo sveta. A práve Dukla Praha nad Santosom zvíťazila vo finále prestížneho klubového turnaja 4:3.”
Vtedy mi pán Masopust povedal aj toto:
„Jarda Borovička mal skvelú techniku a ešte lepšie futbalové myslenie. Tréner Vejvoda na neho bol veľmi prísny dovtedy, kým svoje jedinečné futbalové umenie nezačal dávať v prospech kolektívu našej slávnej Dukly. Tlieskali mu davy fanúšikov, keď nádherne nahrával, lebo góly on sám často nedával. Radšej robil kúzla počas hry s loptou.
Ale v pamätnom zápase, v ktorom hrali za skvelý FC Santos až 3 majstri sveta – Pelé, Pepe a Zico – prekonal ich brankára Mangu strelou ako z dela. Dovtedy mal FC Santos z 11 stretnutí celkové skóre 44:0.
Aj nám dali technicky vyspelí Brazílčania rýchlo 2 góly. Práve Jarda mi poslal ideálnu prihrávku na 1 gól. Mangovi som potom vsietil ešte 1, ale na turnaji Pentagonal v Mexiku, nedal po bombe brazílskemu Mangovi v ich bráne, šancu práve Jarda Borovička. Keď vyrovnal, diváci zažívali futbalový ošiaľ, ba Vacenovský nás dostal do vedenia, ale Pepe z jedenástky, za veľkej fanúšikovskej nevôle, vyrovnal. Nakoniec sme vyhrali 4:3 a cestovali do spoločného hotela s hráčmi FC Santos, kde sme boli ubytovaní a išli sme spolu tým istým autobusom.
Brazílčania cestou do hotela už nebubnovali v spoločnom autobuse, ako pri našej spoločnej ceste na zápas, známe veselé, ba až bujaré tony, brazílskej samby. Sedeli smutne, nás hrialo veľké víťazstvo na spomenutom turnaji v roku 1959 nad týmto výborným mužstvom.
Jarda mal aj vtedy po zápase svoj anglický humor, možno na naše pomery trochu priostrý a nie často nami ostatnými používaný. Brali sme ho ako výnimočného futbalistu i človeka, ktorého okrem futbalu zaujímali múzeá, divadlo, či história.
Keď začal dávať svoje futbalové prednosti v prospech kolektívu, bol pre Duklu nenahraditeľný. Jeho prihrávky boli presné na milimeter, dokázal ich vykúzliť filigránsky vo chvíli, kedy to protihráči najmenej očakávali.“
„Prečo to spomínam práve pri premiérovom portréte, ktorý pre duklasport.sk napísal práve pán Jícha?
Veľká odmena, od tohto na prvý pohľad nenápadného, funkcionárskeho velikána, slávnej Dukly Praha. Písať o slávnej Dukle Praha z čias, keď patrila ku klubovým ozdobám svetového futbalu, znamená stáť pevnými nohami na zemi, lebo dotýkať sa takých futbalových hviezd, aké sa v článkoch a živote dotýkali aj práce Miloslava Jíchu, znamená byť vďačný čitateľsky, i vnútorným nastavením, za možnosti učiť sa, od veľkosti slávnych hviezd, vnútornému tichu pokoja svojich vlastných duší. Učiť sa stále a s úctou spomínať na skutočne svetové majstrovstvo veľkých a slávnych členov klubového futbalového orchestra pod logom Dukla. Možno mi čitateľ úplne a ihneď neporozumie, čo píšem a prečo práve tak píšem. Ale vďaka tomu zostávajú dejiny vo svetovej histórii, aj vo futbale, nemenné a nikto ich nedokáže prekrúcať“,
dovolil si k autorskej premiére pre duklasport.sk, dnes 83-ročného pána Miloslava Jíchu, dať svoje dôvetky Jozef Mazár, rovnako ako aj doplniť minimum z jeho životopisu.
Krátke curriculum vitae Dr. Miloslava Jíchu
Miloslav Jícha, narodený 11. októbra 1937, v súčasnosti najstarší žijúci aktívny funkcionár ligového futbalového klubu. Od roku 1957 stále pracujúci pri futbale v Dukle Praha. Je nezmazateľne spojený s jej futbalovou slávou a bohatou futbalovou históriou. Funkcionársku prácu mu ešte v roku 1956 ponúkol pri mládeži, aj neskôr v banskobystrickej Dukle na trénerskom poste pôsobiaci, známy tréner Bohumil Musil, ktorému nikto z tých, ktorí ho poznali – inak nehovoril než – Mirek alebo Mirko. Miloslav Jícha, laureát ceny dr. Václava Jíru, vždy spomína na ľudskosť futbalových velikánov Josefa Masopusta, Svätopluka Pluskala, Ladislava Nováka, či trebárs Iva Viktora, ale aj ďalších. Svoju vernosť logu Dukla dokumentuje aj tým, že rád prijal ponuku pracovať v rodiacom sa futbalovom súkolí autorov Športovej agentúry DUKLA pre portál duklasport.sk.
