Na našom partnerskom portáli Klubpriatelovdukly.sk sme dnes našli článok známeho publicistu Jozefa Mazára, ktorý nás oslovil a upútal svojim pohľadom na dianie v slovenskom futbale, ako aj v jarnej banskobystrickej Dukle.
Prinášame ho v plnom znení, bez zmien.
„Napísali ste mi mnohí, viacerí ste mi to povedali v osobných rozhovoroch, aby som priblížil po skončení ďalšej futbalovej sezóny, a pred prípravou na tú blížiacu sa, verejne futbalistom, trénerom, funkcionárom i kolegom, ktorí pracovali pri futbale, s futbalom a tvorili ódy o futbale, i o ňom uvažovali kriticky s novinárskym blokom v ruke, prečo v súvislosti s mojou tvorbou o futbale MFK Dukla Banská Bystrica bolo a býva toľko kritiky v súvislosti s jarnou časťou futbalového ročníka 2020/2021.
Stručne dávam odpoveď už v titulku tohto článku. Zároveň dodávam, že ide o kritiku analytickú, kde sú načrtnuté úvahy na zamyslenie o východiskách pre odstraňovanie kritizovaných nedostatkov, nikdy nie ľudí! Ono, to sú aj návraty k úspešnej minulosti futbalu, z pohľadu svetových klubových úspechov, pod logom Dukla.
Na začiatku sa však patrí všetkých, ktorí to myslia so súčasným športom v Slovenskej republike, futbal z toho vôbec nevynímajúc, pekne pozdraviť. Ako prvých preto pozdravujem, práve predovšetkým skutočných verných a hrdých priaznivcov futbalu, lebo o tom som prinášal tej kritiky najviac i keď dosť sa ušlo i praktikám z atletických (ne)obyčajov. Samozrejme nie toľko, lebo tam sa s futbalovou loptou rozprávať nedá, lebo sa tam s ňou nehrá…
Aj tam sú však hráči v úlohách trénerských, funkcionárskych, i tam sa zavše dopláca na ľahostajnosť, často na „narcisoídu“ či ľahostajnosť. Pre mňa šport znamenal, a aj dnes som rád, ak môže znamenať, príjemné fair–play rozptýlenie, relax, uvoľnenie, zábavu. Možno som až príliš staromódny a naivný, ale latinský jazyk je mŕtvym jazykom a keďže slovko „šport“ pochádza z latinského „disportare“, jeho význam asi sotva vo svete niekto pretvorí na ním chápaný iný význam.
Samozrejme, že s ľahostajnosťou a nezodpovednosťou sa ani pri športe, futbale zvlášť, žarty robiť nepatrí. Všetci, ktorých spomínam a od ktorým som sa učil, ba učím stále aj teraz, ma svojim rôznorodým konaním vážne upozorňujú, podčiarkujem, vôbec nezabúdam ani na rozhodcov, že hra bola na svete skôr ako kultúra. Hra je ríšou slobody, ak chce byť niečím iným, neklamme sa, ani nepíšme, že chodíme, napríklad na futbal, ak tam ideme v akejkoľvek inej pozícii, nie na šport.
Pripúšťam, niekto môže ísť na štadión za biznisom, iný za kúpou niečoho iného, rešpektujem, každý máme právo na život. Každý na ten svoj. Keď cítim závan inakosti na futbalovom zápase, snažím sa zhovárať s loptou. S tým malým guľatým čudom, do ktorého sa kope. Preto je futbalová lopta najpopulárnejšia a najsledovanejšia. Preto v sebe cítim úžasnú hrdosť na klub, ten svoj, ktorý jediný to robí naj…, naj…, naj…, lebo sa jej s úctou, múdrosťou, šikovnosťou, dôvtipom i inými pozitívami prihovára čestne, statočne, vážne.
Mám v živej pamäti slová bývalého skvelého kapitána československej futbalovej reprezentácie Ladislava Nováka, kapitána slávnej Dukly Praha, ktorá porážala vo svete v 60. rokoch minulého storočia aj tie najslávnejšie klubové celky na našej zemeguli. Mám na mysli, napríklad aj v tom čase najslávnejší a najpopulárnejší, brazílsky FC Santos s fenomenálnym Pelém.
Ladislav Novák pre mojich neskorších učiteľov z oblasti médií (ide napríklad o pánov novinárov z oblasti futbalu Jána Nováka či Igora Mráza, ktorí pre verejnosť už dávno publikovali, ale mojej elévskej maličkosti pred desaťročiami aj s výkladom a vysvetlivkami objasňovali ) skonštatoval:
„Čože chlapci, čo vám to vyčítajú? Že nemáte na ihrisku vôľu a chýbajú vám mravy života, aj keď sa pasujete do radu skvelej, najpopulárnejšej hry na tejto planéte? Myslím, že majú pravdu, ak nedokážete víťaziť fair–play. Mnohí možno ani neviete, že do vôľového futbalového procesu, okrem skutočne úprimnej lásky k futbalu, treba na každom stupni zapojiť aj duševnú činnosť. Váš kvalitnejší súper, ktorý nad vami víťazí, tak robí! Preto vyhráva. Vôbec nejde o tajomné veci. Morálka a mravy, to sú jedna a tá istá kategória, zásluhou ktorej sa dá ľahko odčítať váš prístup k tréningu, jeho kvalite, k vášmu životu, ctižiadosti ísť ďalej, či máte skutočne ciele ísť stále vyššie a dokážete tomu na patričnom stupni podriaďovať vlastnú životosprávu či stálu učenlivosť. Je to aj maximálna úprimná príprava na zápas z mnohých iných, nielen futbalových hľadísk. Ako hráča k podávaniu maximálnych výkonov na hracej ploche, ako funkcionára na iných stupňoch samotnej funkcionárskej či rozhodcovskej kvality, ak ide o futbalového rozhodcu. Jedným z hlbších znakov morálky je aj vzťah ku klubu, mestu, regiónu, ľuďom, ktorí písali zodpovedne históriu futbalu klubu, ktorého dres obliekate.“
Ale s rovnakou dôležitosťou a potrebou budem citovať aj slová, ktoré mi povedal slávny Diego Maradona, keď sa liečil zo svojho drogového úniku v jednej z havanských nemocníc, kde som sa s ním mal možnosť rozprávať počas môjho pracovného pôsobenia na Kube:
„Dávať góly, to je moja futbalová práca. Kto ich chce dávať, musí mať morálnu silu tomu všetko podriadiť. Ale aj ten, kto tomu zabraňuje, musí v sebe mať silu tej svojej morálky. Je však dobré, ak tú silu využíva pozitívne v prospech zvyšovania kvality futbalu. Hra je krásna, ak cítiš pri nej pocit slobody. Ak je tam akákoľvek droga, sloboda chýba. Ak chýba sloboda, niet potom toho futbalového krásna, lebo sa na povrch, na svetlo božie, dostávajú iné veci.“
Pre mňa, môj vlastný život i moju publicistiku – veľmi dôležité informácie. Približujú, a nútia ma uvažovať, v každom zápase, ako tlmočníka kvality hry o radosti, v spájaní s vnútorným svetom futbalového diania. Tam sa už snúbia i psychologické potreby vnímania každého zápasu a hlbokého spoznávania života v klube, s klubom resp. súťažou, o ktorej píšem.
Vyjadriť radosť z futbalovej hry úprimne, znamená úmyselne neklamať, alebo nezavádzať čitateľa. Znamená to však vnútorne sa dôsledne zžiť so stavom a prostredím, ale hlavne poznaním na danom zápase, že tam išlo, a či tam vôbec išlo, len o hru športovú, v duchu fair–play!
Čitateľ potrebuje odpoveď pravdivú, úprimnú. Bolo v nej všetko, radosť, zábava, športové i spoločenské rozptýlenie, nechýbali empatické rozhovory, nechýbala škola života? Odpovedzme si samotní úprimne? Bolo počas tohtoročnej jarnej futbalovej časti, vo futbalovej sezóne, aspoň zopár takých zápasov, že bolo po ich ukončení, na všetkých stupňoch popisovaných postov (hráči, tréneri, rozhodcovia, futbaloví priaznivci, médiá) cítiť radosť zo zodpovednej námahy, z prístupov každého zo zainteresovaných k stretnutiam, na ktorých sme spolu boli, alebo ste boli len Vy? Uvažovali ste o priebehu, a nad priebehom deja hry, aj takto?
Dať si urobiť spoločnú fotografiu napríklad s majstrom Európy vo futbale a potom s ním, ale i mnohými jeho spoluhráčmi a ich trénermi, viesť desaťročia rozhovory o futbale i živote, znamená pre publicistu Jozefa Mazára úžasnú zodpovednosť za publikovanie a nepretváranie vypovedaných skúseností a poznaní, s ktorými sa mu dokázali zdôveriť. „Mám úžasnú radosť, že aj Jozef Móder (na snímke vpravo), majster Európy z roku 1976, mi vždy poskytne, aj s odstupom rokov, svoj názor na futbal, jeho kvalitu, zaspomína neviazane (ak to téma dialógu vyžaduje) aj na podstatu svojich futbalových úspechov.“ Píše vo svojej ďalšej pripravovanej knihe pre svojho čitateľa, pod názvom „Ľudia, ktorí ovplyvnili môj život“.
Porozmýšľajme a pripojme k tomu hneď etiku športu, ktorá by v publicistike pauzovať nemala. Vy dobre viete, že etika, to je aj sebareflexia na vlastné vzdelanie a stupeň kvality poznania tej práce, ktorou sa mám podieľať na diele, k tvorbe ktorému sa hlásim?!… Na prácu, ktorou verejne ovplyvňujem generácie iných – i tú svoju. To sú ívery skutočných vzťahov k iným, tým druhým, čo im dobrovoľne mám poskytnúť informácie, s úprimnosťou vlastného srdca. Toto určuje vzťah k futbalu, ku kolektívu, k futbalovej hrdosti na klub, k procesu zdokonaľovania na všetkých stupňoch, aby sme boli kvalitnejší, lepší, lebo vždy by sme mali zostať len ľuďmi. Je to vysvedčenie pre zodpovednosť. Svoju voči druhým a možno aj iným…
Ak toto nefunguje, nepomôžu v takom klube ani skvelí jednotlivci, ani tréneri, ani funkcionári, ani názvy klubov. Tak apeluje samotná futbalová lopta, ktorou za čias slávneho Pepa Bicana, streleckého futbalového mága, sa po tréningoch členovia jeho hráčskeho kolektívu zdokonaľovali triafaním napríklad do malej fľaše, ktorú si postavili na futbalovú bránu. Len preto, lebo chceli sa majstrovsky, gólmi, odvďačiť verným priaznivcom futbalu, pre ktorých sa futbal má hrať! Aj o tom zvykol hovoriť slávny Ladislav Kubala, pán futbalista, neskôr tréner, ktorý futbalovou kvalitou bavil so svojou ekipou futbalový svet.
Aj k takým veciam sa novinárovi patrí dopracovať, aby sa naučil pinzetou z krásnej futbalovej histórie vyťahovať čriepky krásna, svedomitosti, pobavenia, rozptylu pre verného futbalového fanúšika, svojho čitateľa. Aby ho neklamalo klišé „pisálkovskou“ rétorikou.
Futbalový fanúšik, aj našej Dukly, bol, je a večne bude, zaujímavý tvor. 10x zanevrie na svoje mužstvo, prisahá, že viac na zápas nepríde, že nájde si niečo nové, dramatickejšie, ale v kútiku duše chce veriť, že tí jeho chlapci v dresoch toho jeho klubu sa vzchopia, že funkcionári pritiahnu, po neúspechoch, do klubu skutočne také talenty a hráčske individuality, trénerov nevynímajúc, ktorí budú v súťaži najlepší.
Ale tí najlepší musia ctiť len tie isté pravdy a skutočnosti, ktoré už dávno pred nami objavili generácie múdrejších, dôvtipnejších a iste i kvalitnejších, ak sa z úspechov v klubových súťažiach, v rámci sveta (a to nemám na mysli teraz len Duklu, ktorú som v príspevku spomenul a na ktorú do konca života ostanem hrdý, ale rovnako i náročný, z pohľadu jej výkonnosti, ako i verný fair-play fanúšik krásneho a úspešného futbalu Slovana Bratislava, v minulosti slávneho Spartaka Trnava, Tatrana Prešov, VSS Košice i iných nespomenutých mužstiev), chceme radovať.
Preto mám na takých zápasoch na zreteli porovnávanie prístupov k vidieckemu futbalu, ale i v našom meste, regióne, štáte, z pohľadu toho najlepšieho vo svete. Veľký futbal robia maličkosti. Detaily.
Vo vyspelých svetových kluboch, aj na tomto úseku, existujú iné, rozhodne oveľa disciplinovanejšie a kvalitnejšie kritériá, než sú u nás. Preto píšem také riadky ako človek, ktorý na taký pohľad má právo, aj vzhľadom na vlastný vek i svoju vlastnú skúsenosť a poznanie. Nikomu nič násilím nevnucujem. Patrím dlhé desaťročia medzi tých, ktorí tvrdia a svojimi životmi presadzujú, že nie je hanbou nevedieť, ale veľkou hanbou je neučiť sa múdrosti od múdrejších. Vždy som tak robil a úžasnou školou bol pre mňa aj skončený futbalový ročník 2020/2021.
V Dukle, tej športovej, sme sa učili i na chybách iných. Už počas samotnej komunikácie. Trasa „športovec – tréner – lekár – funkcionár – novinár – mesto – región – svet“ mala v praxi vysokú frekvenciu i analytické závery. Rodili sa stále noví majstri futbalovej lopty, dvaja z nich sa stali najlepšími futbalistami Európy. Futbalovú Duklu pozývali, tak v kategórii dospelých, ale i dorastu a juniorky, na najprestížnejšie turnaje sveta. Za ich peniaze, len aby tam Duklu pre jej majstrovstvo mali.
Odpočítavajte z tohto pohľadu súčasné futbalové dianie u nás v konfrontácii s tým svetovým…“
Jozef Mazár
