„Igor, prepáč, ale dnes je príležitosť najlepšia, ospravedlniť sa Ti verejne, že do knihy Legendy hokejových Košíc, ktorá konečne uzrela svetlo sveta tesne v deň nástupu COVIDu do našich miest, dedín, športu a hokej nevynímajúc, sa nedostalo viacero Tvojich zaujímavých, ale pre dnešné životy nielen hokejových, veľmi potrebných myšlienok. Aby som Ťa nezaťažoval a vinš nenaťahoval, spomeniem len niektoré:“
„Rozprávajú mi mnohí, že človek v 55-ke tratí zrak ale ja čím ďalej, tým lepšie vidím. Napríklad, aké problémy nás v práci s hokejom detí ešte len čakajú. Už dnes sú veľmi veľké…“
Keď som obliekal dres majstrovských hokejových Košíc s nápisom VSŽ a do Košíc cestovali vlakom prvoligové hokejové kluby pražskej Sparty, prvoligového Brna, či pardubickej Tesly, alebo aj Plzne, Kladna, Vítkovíc, či jihlavskej Dukly, často mali strach o výsledok. Bodaj by nie, keď sa vravievalo, že boli iba v Kysaku a už prehrávali s VSŽ Košice 0:2. Strach ich do takej situácie dostával…
Naša hokejová generácia, ale aj tá pred nami… – my sme mali veľké šťastie. Neboli mobily, neboli počítače ani sociálne siete. Pri hokeji a v hokeji pôsobilo množstvo ľudí s úprimnými srdiečkami pre tento krásny šport. Skvelé košické publikum dokázalo z nás vybičovať aj poslednú kvapku potu. Krásne bolo víťaziť nad silnými a hokejovo vyspelými súpermi…
Keď som bol dieťaťom, každý deň sme boli na ulici. Tam sme sa bez trénera naučili víťaziť i prehrávať, keď bol ľad, aj korčuľovať. Mal som 10 rokov, keď som po prvý raz prišiel do hokejového klubu ZPA Prešov, lebo som chcel hrať hokej organizovane. A zobrali ma tam…
Na vlastné hokejové začiatky sa ani dobre nepamätám ale v drese Prešova si ma vybrali do mojej prvej hokejovej reprezentácie. Najskôr ma povolali do reprezentačného dorasteneckého družstva 18-ročných na majstrovstvá Európy, neskôr do kategórie 20-ročných, to ale už na majstrovstvá sveta.
Dnes sa veľa hovorí o kreativite ale keď sme my začínali v žiackych výberoch, hrali sme bez príkazov: „Urob to a nie tamto.“ Mali sme voľnosť a úžasnú radosť z pohybu na korčuliach s hokejkou v rukách a pukom na ľade. My sme sa hokejom zabávali. Dnes dá rodič na hokej dieťa v pondelok a v utorok ho už vidí ako hrá hokej v NHL a zarába veľké peniaze!
Až keď som sa dostal do prvoligových Košíc medzi seniorov, vtedy som si začal uvedomovať ako veľmi vedia veľké hokejové vodcovské typy pomáhať veľkým talentom v ich hokejovom raste…“
„….Milý a vážený Igor! Ver, nechce sa mi vymýšľať múdre hokejové vinše. Radšej som spomenul niečo z Tvojho vnútra a teraz niečo inšie:
V 15-ich rokoch sa môj duch zaoberal štúdiom. V 30-ich rokoch som nadobudol pevné názory. V 40-ich rokoch som prestal pochybovať. V 50-ich rokoch som poznal vôľu nebies i skutočnú silu priateľstva. V 60-ich rokoch bolo moje ucho spoľahlivým nástrojom na prijímanie právd a srdiečko na zdravý život, v kruhu ľudí, môjmu srdcu najbližších. V 70-ich môžem nasledovať túžby môjho srdca bez toho, aby som porušoval akékoľvek pravidlá. Teda, vinšujem Ti, aby si v obklopení dobrých ľudí mohol prečítať pri dožití Tvojej 80-ky to, čomu zvykneme my, ktorí žijeme na prahu mladosti svojej staroby, vinšovať. Zatiaľ so zdvihnutou čašou a mohutným Živió, živió, živió… veľa trpezlivosti, pohody a úspechov do tých čias!“
Tvoj priateľ Jožko Mazár s kolektívom Športovej agentúry DUKLA
