Pokračovanie II. časti zo soboty 12. júna 2021.
MUDr. Marián Hlaváč, lekár mužstva:
“Moje spomienky sú už veľmi vyblednuté. Najviac mi však v pamäti utkveli tieto spomienky.
V zásade amatérski hráči, sa po 2 týždňoch, po skončení 1. Slovenskej národnej ligy, narýchlo stretli a bez tréningovej prípravy, s malými ešte nedoliečenými následkami po úrazoch, sa vybrali na postupový turnaj do federálnej 1. basketbalovej ligy do Pezinka. Sila výborného kolektívu, Šaptalova strelecká potencia a obrovský kus šťastia, v súhre okolností, do posledného hvizdu, v poslednom zápase, priniesli nečakané ovocie postupu. V prvom momente som mal pocit prázdna ako člena výboru. Až neskôr ma vtiahla neskutočná eufória hráčov. A potom sa rozlialo telom teplo úspechu, hrdosť a povedal som si, že nejako bude. Nasledovali primerané oslavy, ťažko sa nám večer navzájom lúčilo.“
Vladimír Matejčík, kapitán mužstva:
“Po skončení sezóny 1990/1991, koncom apríla, po 2. mieste v 1. Slovenskej národnej basketbalovej lige za Trenčínom, sme sa rozišli a už sme ani netrénovali. Vlado Hrnčirík nás po 2 – 3 týždňoch začal zháňať, aby sme prišli trénovať, lebo že sa ide rozširovať 1. liga na 16 mužstiev a v Pezinku sa bude hrať kvalifikácia o postup.
Z kvalifikácie sme postúpili z 2. miesta o skóre, lebo v poslednom zápase sme porazili Baník Ostrava o 19 bodov a tak sme to nakoniec zvládli.
Ja som už bol rozhodnutý skončiť ako aktívny hráč s basketbalom, lebo som bol dohodnutý s Ľubom Doušekom, že mu pôjdem robiť asistenta k ženám na UMB. Nakoniec to dopadlo presne naopak. Po nečakanom postupe odišiel tréner Klein trénovať mužov do nemeckého Landshutu a tréner Doušek sa vrátil do ŠKP ako tréner nového účastníka federálnej ligy.
Ja som si odkrútil ako hráč ešte asi 4 sezóny, kde som robil aj hrajúceho asistenta Ivanovi Chrenkovi a potom som sa definitívne vydal na trénerskú (UMB ženy, Agromepa juniorky a ženy) a neskôr i na funkcionársku dráhu v Agromepe a potom v ŠKP muži, s ktorými sme sa opäť prebojovali do najvyššej slovenskej súťaže.“
Marián Murín, pivot mužstva:
“Ubehlo veľa času, aby si dôchodcovia na niečo spomenuli, ale predsa. Kolektív, ktorý bol vytvorený, išiel do turnaja o 1. ligu s tým, že nemáme čo stratiť. Rozhodovalo sa v našom poslednom zápase proti Ostrave, ktorý sme, ak sme chceli postúpiť, museli vyhrať.
Po hernej stránke sme všetci išli na doraz, aj Andrej Šaptala, na ktorého si všetci dávali pozor ako na strelca, ktorý sa chcel vtedy veľmi ukázať, ale mal to veľmi ťažké. Pred zápasom som sa s Andrejom dohodol, aby viac požičal loptu a dával ju na pivota, aby som trochu stiahol obranu a opäť, keď sa uvoľní, som mu ju vrátil. Alebo sa mu budem snažiť urobiť clonu a uvoľniť ho k streľbe. Išlo o to, aby sme si viackrát vymenili loptu a pripravili lepšiu streleckú pozíciu. Celkom to zafungovalo.
Spomínam si tiež na náš návrat do Bystrice po postupe do 1. ligy, keď na oslave, kde bolo celé basketbalové vedenie, šéf klubu Jozef Poliak povedal:
“Chlapci, ani neviete, aké potešenie a radosť ste nám urobili, ale vašim postupom, ktorý sme neočakávali, ste nám pripravili i starosti, ako zabezpečíme financovanie.“
Ale ako sa neskôr ukázalo, všetko basketbalový výbor zvládol a 1. liga sa hrala.“
Andrej Šaptala najlepší strelec v kvalifikačnom turnaji, dnes pracovník Basketbalovej federácie Ukrajiny v Kyjeve:
“Je milé spomínať na tie časy a momenty. Mne sa vtedy darilo. No bez spoluhráčov a ich pomoci by som nič nedosiahol. Dokázali sme to spolu. Boli sme dobrá, družná partia. Bolo mi s vami dobre a komfortne. Na časy prežité v Bystrici, a na Vás všetkých, si často a rád spomínam.“
Vladimír Címa, predseda výboru basketbalového oddielu ŠKP:
“Základom nášho postupu do celoštátnej 1. federálnej basketbalovej ligy bola vybudovaná štruktúra oddielu, od mini žiakov až po A-mužstvo mužov. V roku 1990 prežíval klub podobne, ako celá spoločnosť, turbulentné obdobie, ktoré sa nám vďaka pevnému jadru basketbalového oddielu, ktoré tvorili Štefan Pavlík, Vladimír Hrnčirík, Stanislav Majsniar, Ivan Demjan, Miroslav Gajdošík, Ján Mecho a Milan Čamara, podarilo ustáť so cťou.
Významnou mierou tejto skutočnosti bol aj fakt, že oddiel mal plnú podporu vtedajšieho vedenia Telovýchovnej jednoty ČH, neskoršie Športového klubu polície, v osobách Jozefa Poliaka, Rudolfa Mažguta a Júliusa Mesiarika. Vďaka všetkým uvedeným mal celý oddiel zabezpečené všetky podmienky pre celkové fungovanie, ako po stránke materiálnej, tak po stránke ubytovacej, dopravnej, finančnej, ako aj propagačnej. Pre družstvo mužov boli vytvorené všetky podmienky, hlavne na úseku vojakov vďaka Milanovi Čamarovi, veliteľovi zabezpečovacej roty Ministerstva vnútra SR v Hronseku.
Na vynikajúcej úrovni bola spolupráca s účastníkom 1. federálnej basketbalovej ligy – s RH Pardubice, ktorú v tom čase riadil, a nám významnou mierou pomáhal, Ľuboš Balúšek. V tom čase bola činnosť oddielu zabezpečovaná množstvom kvalitných trénerov z Banskej Bystrice a Ladislavom Babuliakom zo Žiliny.
V máji 1991, ako blesk z jasného neba, prišla informácia, že federálna 1. basketbalová liga sa rozširuje o 2 účastníkov, na základe kvalifikačného turnaja v Pezinku v dňoch 22. – 24. júna 1991. Pre postup bolo urobené všetko, čo bolo zo strany oddielu nutné. Na základe lepšieho skóre sme do 1. federálnej ligy postúpili.
Za najväčší prínos, osobne mňa samotného, na tomto úseku, považujem vybavenie všetkých náležitostí a prestup hráča Andreja Šaptalu z Kyjeva do Banskej Bystrice, bez ktorého by sa nám postup zrejme nepodaril. K tomuto hráčovi som sa dostal v tom čase ako rozhodca federálnej 1. ligy ČSFR, na základe dobrej informácie, že tento hráč je voľný, o čom v tom čase, okrem mňa, nikto nevedel.
Podarilo sa mi v tichosti vybaviť jeho prestup do Banskej Bystrice a všetko čo s tým súviselo. Jeho hra a hlavne výkony na kvalifikačnom turnaji, ako na ihrisku tak aj mimo neho, hlavne skromnosť, oddanosť a celkové pôsobenie v drese ŠKP, považujem dnes s odstupom času, za svoj hlavný prínos a podiel na postupe ŠKP do najvyššej federálnej basketbalovej súťaže a pôsobenie v nej.
Záverom by som sa chcel poďakovať tým, ktorí už nie sú medzi nami, bez práce a pomoci ktorých, v minulosti pred našim pôsobením, by sme sa asi do najvyššej súťaže neprebojovali, pretože mali nezmazateľný podiel na celkovej dlhodobej existencii basketbalu mužov v Banskej Bystrici. Boli to Rudolf Mažgut, tajomník ČH, neskoršie ŠKP a moji predchodcovia vo funkcii predsedov BO, Ivan Hano a Štefan Pavlík. Česť ich pamiatke.“
Jozef Poliak, predseda TJ ŠKP:
“Postup dosiahnutý v Pezinku ma veľmi príjemne prekvapil a bol som na chlapcov veľmi hrdý. Uvedomoval som si, pri tomto historickom postupe do najvyššej basketbalovej súťaže ČSFR, že to prinesie aj značné množstvo problémov, akým bolo zabezpečenie ich bezproblémového fungovania v najvyššej súťaži, doplnenie kádra, materiálno-technické zabezpečenie, dopravu, ubytovanie a všetko iné, čo s účinkovaním v najvyššej basketbalovej súťaži súviselo. Tento historický úspech si nesmierne cením hlavne z dôvodu, že spôsobil obrovský boom medzi fanúšikmi, čoho dôkazom bola ich účasť na majstrovských stretnutiach.
Celkovo hodnotím aj ich účinkovanie proti najlepším družstvám vtedajšej ČSFR kladne a dosiahnuté výsledky veľmi pozitívne, za čo im všetkým, ako hráčom, tak aj trénerom, realizačnému tímu, ako aj všetkým vtedajším pracovníkom a funkcionárom, srdečne a úprimne ďakujem. Zvlášť tým, ktorí už nie sú medzi nami. Myslím si, že ich práca a výsledky sa nezmazateľne zapísali do športovej histórie nášho mesta.“
IV. časť, poslednú, uvedieme v sobotu 19. júna 2021.
