Pred 31 rokmi, v sobotu 26. decembra 1992, v Banskej Bystrici, vo veku 56 rokov, nečakane opustil naše rady doc. PhDr. Róbert Rozim, CSc., rodák zo Zámostia, 27 km východne od Banskej Bystrice, dnes už v okrese Brezno, kde uzrel svetlo sveta dňa 3. marca 1936.
Bol vysokoškolským pedagógom, ktorý od roku 1961 pôsobil ako asistent na bývalom Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici, neskôr ako vysokoškolský učiteľ, vedúci Katedry telesnej výchovy a na sklonku svojho života bol dekanom Pedagogickej fakulty UMB.
Jeho rukami prešli stovky študentov – budúcich učiteľov telesnej výchovy. Okrem toho bol uznávaným atletickým trénerom – v banskobystrickej Dukle a Slávii PF. Viacerí jeho zverenci obliekali reprezentačné dresy bývalého Československa i Slovenska a reprezentovali tieto krajiny na významných európskych a svetových podujatiach.
Medzi jeho významné úspechy patril zisk strieborných medailí trojicou jeho zverencov Ivana Kováča, Jozefa Samborského a Jána Šišovského, doplnených Jozefom Plachým z Košíc, ktorí na halových majstrovstvách Európy v Rotterdame v roku 1973, v štafete na 4 x 4 kolá, získali, v družstve Československa, strieborné medaily.
Medzi jeho ďalších zverencov patrili aj Suchán, Schmidt, Földvári, Vrábel, Slovák, Behúň, Lukáč, sestry Kučeríkové, dcéra Katka, ale i Ruska Jekaterina Podkopajevová, majsterka Európy, v behu na 1 500 metrov, z Paríža a mnohí ďalší. Pre viacerých z nich bol druhým otcom a preto neprekvapovalo, že ho jeho zverenci v Dukle familiárne volali „Apuš“.
Okrem toho bol Róbert Rozim známy ako hlásateľ, komentátor, moderátor a organizátor mnohých významných športových, najmä atletických podujatí, akými boli napríklad európske, československé a slovenské atletické podujatia, Horehronské hry, ktorých iniciátorom založenia bol on sám, Akademické majstrovstvá Československa v atletike, medzinárodné cyklistické preteky Praha – Berlín – Varšava (Preteky mieru), medzinárodné cyklistické preteky Okolo Slovenska, Biela stopa SNP, futbalové stretnutia Dukly, basketbalové stretnutia žien Slávie PF a mnohé ďalšie.
Starší Banskobystričania, i tí, ktorých nezaujímal šport, si ho pamätajú ako moderátora a komentátora každoročných prvomájových osláv v našom meste. Jeho zásluhou stojí dnes v Banskej Bystrici atletický štadión UMB a v meste pôsobí od roku 1978 prvá Internátna športová škola v bývalom Československu, na ktorej vzniku a otvorení sa významnou mierou podieľal.
Za jeho prínos a celoživotnú prácu mu udelil v roku 1990 Československý olympijský výbor Cenu fair play a v roku 2015 bol uvedený, In memoriam, do Siene slávy slovenskej atletiky.
„Som hrdý a veľmi si vážim, že som bol jedným z jeho študentov a zverencov. Jemu vďačím za to, že mi vštepoval lásku k športu, zaúčal ma do tajov atletiky, priviedol ma k titulu Akademického majstra bývalého Československa v atletike, získaniu akademického titulu doktora filozofie i k rozhlasovému mikrofónu, ktorý sa stal mojím celoživotným spoločníkom. V pamäti mi navždy zostanú spomienky na spoločné moderovanie mnohých športových podujatí.
Preto dnes, v deň jeho úmrtia pred 31 rokmi, spomínam a ďakujem mu za všetko, čo urobil nielen pre mňa, ale i pre mojich spolužiakov a obyvateľov nášho mesta. Tých, ktorí ste poznali tohto významného a vzácneho človeka, prosím, nájdite si v tomto sviatočnom období chvíľu času a venujte mu tichú spomienku. Odpočívaj v pokoji pán docent. Tvoje učenie, myšlienky a hlbokú športovú brázdu, ktorú si svojou prácou a prístupom vyoral, naďalej šíria a odovzdávajú mladej generácii Tvoji bývalí študenti a atletickí zverenci na rôznych miestach nášho Slovenska.“
Ku spomienke Jožka Ivana sa pripája, s úctou a vďakou, redakcia Športovej agentúry DUKLA, ktorej viacerí redaktori ho osobne poznali a tiež sa s ním stretávali, ale ešte častejšie ho počúvali pravidelne z éteru.
