V tlačovej správe Mestského úradu Banská Bystrica, z kancelárie primátora mesta, ktorú uviedla i naša Športová agentúra DUKLA na tunajšom portále Duklasport.sk, venujúcemu sa najmä histórii futbalu v Dukle, v stredu dňa 15. februára 2023, bola informácia o uskutočnení pilotného ročníka Mestskej detskej ligy v malom futbale.
Napriek náročnej finančnej situácii, v ktorej, podobne ako iné slovenské mestá, sa nachádza i tunajšia samospráva, dokázala v spolupráci so Slovenským zväzom malého futbalu, Banskobystrickým zväzom malého futbalu a ZAaRESom pripraviť a zabezpečiť pre žiakov banskobystrických základných škôl úvodný ročník Mestskej detskej ligy v malom futbale.
V stredu sa na pôde mestského úradu uskutočnilo i vyžrebovanie zápasov prihlásených družstiev, ktoré sa predstavia v 3 kategóriách:
U-8 (narodení 1. septembra 2014 a mladší),
U-10 (narodení 1. septembra 2012 a mladší) a
U-13 (narodení 1. septembra 2009 a mladší).
Úvodný zápas, ktorý otvorí tento pilotný ročník Mestskej detskej futbalovej ligy v malom futbale, sa uskutoční v utorok 21. februára 2023 v telocvični Základnej školy Moskovská so začiatkom o 9:00 hod. a smelo ho možno nazvať súbojom o Fončordu.
Stretnú sa v ňom družstvá ZŠ Moskovská proti ZŠ Spojová v kategórii najmladších žiakov U08.
Slávnostný výkop úvodného stretnutia bude mať primátor mesta Ján Nosko. Nie bez zaujímavosti je aj fakt, že 3. družstvom v tejto skupine je Súkromná základná škola Mládežnícka – Dráčik.
Futbalové súboje týchto 3 družstiev rozhodnú o tom, ktorej zo škôl bude patriť titul víťazné družstvo Fončordy.
Hracím dňom v ďalších 2 skupinách je deň 22. február 2023. V skupinách sa hrá systémom každý s každým, hrací čas je 2 x 10 min. a na ihrisku ho hrajú 4 hráči a 1 brankár.
Na základe skúseností s usporiadaním tejto súťaže pripravujú športoví nadšenci na budúci rok organizovanie i súťaže medzi banskobystrickými školami vo florbale, basketbale a volejbale.
Je to správna myšlienka ako dostať mladých ľudí k pravidelnej športovej činnosti a pestovať v nich súťaživou formou vzťah a radosť z reprezentácie svojej školy.
Spoluautor článku, Jaroslav Šiška, môže len potvrdiť, z vlastnej skúsenosti, keďže sa vo svojich žiackych časoch, v 70. rokoch, zúčastnil takýchto perfektných súťaží v meste, keď pre omnoho viac športujúcich detí a ihrísk na školách, ako dnes, sa hrali zápasy na klasických futbalových ihriskách s 11 hráčmi v poli a že to boli pamätné, veľmi súťaživé a snáď aj oduševnenejšie zápasy, ako súťažné v drese Dukly:
„Mali špecifický náboj, pretože sme sa na Fončorde takmer všetci navzájom osobne poznali, ak nie, tak výborne alebo dobre z videnia a vedeli sme navzájom toho o sebe viac, ako asi vieme dnes z facebooku. Pretože sme boli spolu v škole, potom denne do večera vonku po celom sídlisku, ak sme neboli na tréningu (možné to bolo až od 10 rokov veku) a stále sme sa stretávali. Telocvik bol vtedy najobľúbenejší predmet, dnes je to často naopak. A stretávali sme sa v zápasoch na ihriskách pri domoch, aj na pláži pri nohejbale, s 1- či vtedy skôr s 2-ligovými hráčmi či brankármi Dukly. To dnešná mládež nemá ako zažiť. O tom ale niekedy nabudúce…“
Najviac si spomína na „materské“ ihriská 2 škôl. Najmä na Štiavničkách na Dukle na škvare, kde bol „domovský stánok“ ZDŠ Okružná, možno aj ZDŠ Mládežnícka a na ihrisko školy na Kuzmányho ulici (dnešná UMB) a pod. A tiež na to, že najväčším súperom jeho Okružnej bola Mládežnícka, ktorá mala po Okružnej najviac registrovaných hráčov v Dukle.
„Ale ani takí výborní futbalisti ako „Mrco“ Martinka ml., Paľo Repiský a ďalší nemohli Okružnú zastaviť v jej víťaznom ťažení až do konca, keďže v jej radoch nás bolo na ihrisku 10 hráčov Dukly a len brankár Hlaváč bol „civil“. Bol iste aj najlepším brankárom súťaže, keďže nešli na neho takmer žiadne strely. Nebolo to teda medzi školami vyvážené, ale tak to jednoducho bolo, keďže sme boli z 1 školy – také boli pravidlá. V hokeji by si z Fončordy zase nepípli na „mešťanov“. Lenže na to by nemal nikto iný výstroj, tak takýto turnaj nemohol byť. Náhradou boli vynikajúce zápasy na niekoľkých klziskách na dnešnom parkovisku na Štiavničkách, kde sa drvili hokeje (pod umelým osvetlením z pouličných lámp parkoviska – niektoré si mládežníci dokázali aj sami nedovolene zapnúť výmenou poistiek) asi len v rokoch 1972-1974. S loptičkami, aj s pukmi, v topánkach či teniskách, aj v korčuliach. Čo kto mal…“
Aj to prinášajú spomienky a história medziškolských futbalov, ktoré sa potom čoskoro prestali hrávať, čo bolo veľká škoda.
„Bolo to jednoducho tak či skôr platila rovnica, že chlapci z Fončordy boli futbalisti a chlapci z mesta hokejisti. Podľa polohy štadiónov… autá na rozváženie detí rodičia väčšinou nemali, a tak ani času na presuny zo školy na tréningy. Poradovníky na autá boli až 3-4 roky, aj keď sa to rýchlo zmenilo. Hokejisti mali skôr svoje športové triedy, futbalisti nie.“
