Tatran Prešov postúpil do I. československej ligy po prvý raz pre 70 rokmi. Samozrejme, Prešov bol prvým mestom, v ktorom na našom území začali hrať organizovaný futbal. Patrí zároveň medzi prvé futbalové kluby, ktoré vďaka svojim mediálnym „tykadlám“ začínajú spolupracovať so Športovou agentúrou Dukla.
Tento príspevok, vrátane priloženej fotografie nám doručil internetovou poštou pán Viktor Zamborský. Vysokoškolsky vzdelaný muž, ale aj fotoreportér športových podujatí, futbal nevynímajúc. Jeho fotografiu už máme uverejnenú na webovej stránke duklasport.sk v rubrike Iné športy z mužskej hádzanej Tatrana Prešov.
Tu je teda pohľad známeho, populárneho a výborného fotografa, Viktora Zamborského na fotografovanie športových podujatí i na fotografiu zo športu ako takú. Prinášame ho v plnom znení:
„Mnohým je známe, že futbalový život Tatrana Prešov približovalo množstvo fotografov, fotoreportérov, známych, aj menej známych. Dnes veľmi pokročila technika aj v práci na fotografickom dokumente. Pamätám si na časy, keď podaktorí robili svoje zábery z futbalu napríklad fotoaparátom značky Flexaret. Samozrejme, je to už minulosťou.
Dnes je moderné fotografovať mobilom i inými technicky prispôsobenými zariadeniami. Zoberieš do ruky, stisneš príslušné koliesko a si fotografom. Dokonca to dávaš na facebook, twitter, alebo iné sociálne siete. Vôbec nemusíš o futbale, či inom druhu športu vedieť, aké hodnoty mu patria v súčasnom prepojení na biznis. A ono to všetko potom tak s kvalitou publicistiky často aj vyzerá. Nielen futbalovej a športovej. Umeleckosť, dotyk športovca s publikom sa stráca, vytráca sa ctiť umenie kopu, nahrávky, či precítenie hráčskeho vnútra, reč športového srdca.
Osobne si myslím, dnes má kvalitná reportážna, čierno – biela fotografia z futbalu, úžasnú umeleckú hodnotu, ale pomaly sa nám z histórie futbalu vytráca. Mne ponúkol spoluprácu s Tatranom Prešov, tým futbalovým, pán Vladimír Varga. Začiatkom 70. rokov najskôr tajomník FO Tatrana Prešov, ešte za funkcionárskych čias pánov Mäsiarika, Danča, Nižníka, Olexu, Gregora, ale i ďalších. Neskôr sa stal prezidentom Tatrana. Je dobre známe, že Tatran dal československému i slovenskému futbalu množstvo skvelých futbalistov, trénerov i funkcionárov.
Páči sa mi, že www.duklasport.sk patrí medzi priekopníkov v publicistike o celoplošnej histórii futbalu i športu. Aj preto píšem tieto riadky. Niečo som predtým občas adresoval internetovému magazínu www.klubpriatelovdukly.sk, toto však je iná mediálna trieda.
Keď som dostal zo spomenutého Tatrana Prešov ponuku na spoluprácu v oblasti športovej fotografie, samozrejme som už mal svoju skúsenosť s futbalom i s fotografiou. Moje prvé foto zábery boli ešte v čase, keď som od futbalovej čiary fotil Tatran Prešov aj so známym fotografom Róbertom Berenhautom, ale pre mňa bolo cťou i sviatkom, keď som sa na futbalovom trávniku zoznamoval, či už v domácom prostredí, alebo aj na súperových štadiónoch, so skutočnými bardami futbalovej fotografie. Vzácne osobnosti športovej fotografie Peter Pospíšil a Ján Súkup patrili medzi nich.
Dali mi dobré rady, podobne sa mi dostali aj od fotoreportéra denníka Šport Dušana Koutného. Prezradím, čo vie málokto. Napríklad taký Peter Pospíšil keď zistil, že niekto robí kvalitnú publicistiku, dal mu kľúč od svojho ŠTARTFOTA, aby si mohol vybrať naj…naj…fotografiu k svojej publicistike. S Jožkom Mazárom na tieto témy živo často diskutujeme aj teraz, keď už Peter Pospíšil nie je medzi nami. O tom by on sám mohol v súvislosti s Petrom Pospíšilom hovoriť veľa. Viem, že veľmi úzko spolupracovali a v tej trojke mediálnej spolupráce bol už v tom čase zapojený aj známy mládežnícky tréner Dukly Banská Bystrica, pán Peter Benedik.
Vrátim sa však k Tatranu Prešov a fotografii. Ak fotím futbalový Tatran, človek si pri tom zavše uvedomí, že do futbalového sveta zasiela i vizitku mesta Prešov. Aká škoda, že dnes sa futbal z tohto mesta, mám na mysli ten špičkový, vytráca.
Ak žijem v blízkosti futbalistu, ktorý oblieka futbalový dres Tatrana, spoznávam jeho dušu, spôsoby pohybu, ovládania jeho koordinácie tela, keďže fotografia je úžasný kumšt osobitného druhu komunikácie. Je málo funkcionárov súčasného futbalu, nielen na našom terajšom Východe, ale mne sa zdá v celej Slovenskej republike, aby si toto, o čom tu píšem, uvedomovali. Rád som fotografoval a aj dnes rád fotografujem trénerské, hráčske, funkcionárske osobnosti športu, futbalu zvlášť.
Rád fotografujem hviezdy. Tie sa vznášajú nad nami, žiaria na nebesiach, ale ja sa snažím fotografovať aj tie hlavne v dresoch Tatrana, ktoré nezabudli chodiť po pevnej zemi vlastnými nohami a v úžasnej pokore. Veľmi mám zakorenené Coubertinove odkazy. Ako študenta PdF UPJŠ ma z tejto oblasti vtedy skúšal slávny Martin Gregor. V Prešove vyzrel na skvelú hádzanársku stálicu svetovej mužskej hádzanej i veľmi kvalitnú pedagogickú osobnosť. Majster sveta v hádzanej, skvelý človek, žijúci v prítomnosti, nie vo hviezdnom nebi.
Kladiem si otázku: Ako si vážime majstrov futbalu v dresoch Tatrana? Mám na mysli napríklad nebohých Gejzu Šimanského, Ladislava Pavloviča, Jozefa Bombu, Igora Nováka, tí nám už nepovedia nič o svojich pohľadoch a nepriblížia názory ako to vyzeralo na svetových kolbištiach, kde im tlieskali davy divákov? Z Prešova poslali preč kvalitného trénera Stanislava Vargu, ktorý je dnes úspešným trénerom práve MFK Dukla Banská Bystrica. V čase, keď s Tatranom postúpil do I. ligy?!…
Keď toto píšem, uvedomujem si tiež, že Prešov bol mestom športu, futbalu zvlášť. Som iba íverom z tej futbalovej minulosti, neprináleží mi hodnotiť, ale ozývam sa vám, lebo s portálom duklasport.sk prichádzate v našom mediálnom svete s niečím novým, veľmi potrebným. Páči sa mi, že do deja začínate vťahovať aj futbalového fanúšika. Svoj systém práce prenášate svojsky aj na sociálne siete. Zdá sa mi, na základe podaktorých rozhovorov, že aj na školy. Je to veľmi vítaná činnosť.
Viem, nie každý je schopný pochopiť a precítiť úspech toho druhého, tešiť sa z neho. Ja vnímam také pôsobenie pri futbalovom Tatrane ako nadčasový prienik do futbalovo – spoločenských etáp našich životov aj pre také obdobie, keď už budeme iba spomínať. Podľa mňa, aj na takom prieniku mal najväčší podiel vo vtedajšom Tatrane Prešov jeho prezident začiatkom 90. rokov minulého storočia – pán Vladimír Varga.
Nuž prikladám zatiaľ staršiu čierno–bielu fotografiu z Tatrana, keď ešte na Tatrane boli plné futbalové tribúny. V mojom archíve zostali aj také spomienky, mnohé nosím v hlave, preto tieto riadky i list ako úvodný oficiálno – neoficiálny signál našej, možno ešte tvorivejšej spolupráce.
Pritom spomínam aj na fotografa Milana Kaľavského, o ktorom ste písali a prečítal som si o ňom všetko so záujmom. Rovnako ma potešia fotografie i od iných autorov z iných futbalových klubov i športových odvetví. Taký je môj názor, pohľad, možno i úsilie aj na tomto úseku sa vrátiť k podstate kvality športovej publicistiky, športu vôbec.“
