Včera, v stredu 9. marca 2021 sme sa dozvedeli ďalšiu smutnú správu. Oznámil nám ju do redakcie veľký fanúšik Dukly, Jozef Šimonov, zo Spišského Bystrého.
JUDr. Ivan Nemčický sa narodil 9. októbra 1957 v Topoľčanoch ako najstarší syn rodičov Štefana a Boženy, rovesníkov narodených v roku 1936. Brat Štefan je mladší.
ZDŠ-ky absolvoval doma v Prievidzi a Bojniciach. Absolvoval Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú v Handlovej. Zmaturoval v roku 1977.
S futbalom začínal v žiakoch Baníka Prievidza u trénera Júliusa Čikasa. Pokračoval v doraste, s ktorým pod vedením trénera Ľudovíta Karaka vybojoval dorasteneckú ligu.
Bol reprezentantom dorastu ČSSR v rokoch 1975 – 1977. Odohral zaň 30 medzištátnych zápasov a zúčastnil sa aj turnaja UEFA.
V seniorskom A-mužstve nastúpil za trénera Oldřicha Břízu, ešte dnes aktívneho trénera detí v Prievidzi, v roku 1975, čiže hneď ako sa vtedy dalo.
V roku 1977 začal hrávať za VSS Košice, keďže študoval v Košiciach právo v rokoch 1977 – 1981 na Právnickej fakulte UPJŠ. Potom za premenované VSS, v zimnej prestávke sezóny 1978/1979, na ZŤS, nastúpil aj 3x proti Dukle Banská Bystrica: 1. septembra 1979, 31. augusta 1980 a 8. marca 1981.
A čoskoro, za necelé 4 mesiace, po úspešnom ukončení štúdia v roku 1981, a získaní titulu JUDr., narukoval 1. júla 1981 na ZVS ( základnú vojenskú službu ) do Dukly Banská Bystrica, kde hral tiež len najvyššiu súťaž. V drese Dukly odohral 6 zápasov, bez streleného gólu.
Nemal to v Dukle jednoduché, ako mnoho výborných futbalistov, keďže ako stopér mal silných spoluhráčov, a teda aj konkurentov, na tomto poste, a najmä išlo o kmeňových hráčov Dukly, a tí „cezpoľní“ či len „dočasní“, hrávali pomenej. Borci ako Mišo Kopej, Jano Kocian, Miro Labun, či Laco Topercer boli naozaj silná konkurencia.
Po skončení jesene, či skôr pred jarou, bol vo februári 1982 odvelený do VTJ Dukla Tábor. Vplyv na jeho ďalšie pôsobenie v Dukle mala samozrejme aj výmena trénerov na konci roka, keďže tí veria zvyčajne iným hráčom. V jeseni to bolo duo Viliam Kováčik a Juraj Lakota a od 1. januára 1982 prevzal ich žezlo triumvirát: Jozef Adamec, Juraj Lakota a Peter Benedik.
Prvýkrát nastúpil za Duklu v 6. kole sezóny 1981/1982 proti Slovanu Bratislava dňa 27. septembra 1981, v zápase, o ktorom sme písali 5. marca 2021, toť len pred 6 dňami, v súvislosti s úmrtím Antona Urbana. Je neuveriteľné, čo mi moja štatistika práve vyplavila…
Anton Urban bol vtedy prvýkrát na lavičke Slovana v Banskej Bystrici, rovno po renovácii trávniku, keď Dukla Banská Bystrica opäť po dlhom čase nastúpila doma, v celkom pamätnom zápase pre Banskobystričanov, keďže išlo vtedy o historicky najvyššiu výhru Dukly nad Slovanom. Výsledok zápasu bol 4:1 pre domácich.
A v tomto zápase debutoval aj JUDr. Ivan Nemčický, ktorý opustil svet len o 1 deň neskôr ako Tónko, ale sakramentsky skoro – až o 24 rokov mladší… Bol to ale teda debut ako hrom! Ivan hral tentokrát pravého stopéra a ľavého Ivan Bilský, ktorý ho už tam hore čaká. Videlo to 3 193 platiacich divákov.
Poslednýkrát nastúpil v drese Dukly dňa 15. novembra 1981 v 12. kole sezóny v zápase Dukla Banská Bystrica – RH Cheb 0:4 (0:2) pred 801 divákmi. Ľavého stopéra hral s pravým Mišom Kopejom. V tomto zápase končil v Dukle aj brankár Dušan Boroš.
Ivanova celková bilancia v najvyššej súťaži je 43 zápasov a 1 strelený gól. Za Košice 37/1 a za Duklu 6/0.
Po ukončení ZVS sa vrátil do Baníka Prievidza, skadiaľ prestúpil v roku 1983 do ZŤS Martin, pretože sa rok predtým, v roku 1982, zamestnal v ZŤS. Potom sa vrátil v roku 1983 domov do Baníka Prievidza, keďže zmenil zamestnanie a nastúpil do dcérskeho podniku Baňa Nováky v Prievidzi, kde pracoval postupne, v jej jednotlivých prevádzkach a podnikoch, kde robil dlhodobo podnikového právnika. Napokon pracoval ako právnik v Sociálnej poisťovni.
Medzitým, po skončení pôsobenia v Baníku Prievidza, svoju futbalovú kariéru zakončil vo Fiľakove.
JUDr. Ivan Nemčický sa stal ďalšou obeťou COVIDu-19. Ako Prievidžan bol hospitalizovaný najskôr v Prievidzi a neskôr bol prevezený do nemocnice v Dunajskej Strede, kde v sobotu 6. marca 2021 skonal vo veku len 63 rokov. Nasledoval tak svoju manželku Adrianu, ktorá opustila tento svet ešte pred ním.
Za svojich čitateľov a veľkú rodinu športovcov Dukly, sa lúči kolektív Športovej agentúry DUKLA a Klubu priateľov Dukly a vyslovuje úprimnú sústrasť najbližšej rodine, najmä dcére Adriane a bratovi Štefanovi.
Česť jeho pamiatke!
Ivan, máš pevné miesto v histórii klubu Dukla Banská Bystrica!
