Počas našich futbalových životov stretávame veľké množstvo zaujímavých ľudí. Nám sa tak z portálu Duklasport.sk či Klubu priateľov Dukly, alebo ak chcete, aj z internetových novín Slovenský rozhľad, podarilo rok pred oslavou 90. narodenín stretnúť v Prešove na vyprevádzaní knihy PhDr. Jozefa Kuchára – Sedemdesiatka prešovského prvoligového futbalu – najskôr bývalého hráča Tatrana Prešov, neskôr jeho trénera v určitých obdobiach, ale i trénera ďalších popredných východoslovenských futbalových mužstiev, máme na mysli hlavne Trebišov a Humenné, dnes od 31. júla 2022 už 90-ročného jubilanta, trénera akých je v takom zrelom veku medzi futbalovou rodinou v Slovenskej republike veľmi málo, pána Vojtecha „Bela“ Malagu.
Prešovčana telom i dušou, pedagóga, priateľa, človeka so statočným srdcom, ktorý uzrel svetlo sveta v malej dedinke Kučín, nachádzajúcej sa v okrese Vranov nad Topľou. V dedinke, kde futbal nemá takmer žiadnu futbalovú históriu.
Ale pán Malaga, napriek svojmu krásnemu veku, po slovách moderátora vyprevádzania I. vydania knihy: Sedemdesiatka prešovského prvoligového futbalu (dnes už nechýba pre milovníkov futbalovej histórie ani obsahovo hodnotnejšie, na osobnosti bohatšie, II. vydanie spomenutej knihy od spomínaného autora – pozn. pisateľa článku), okrem iného povedal prítomným, v slávnostne upravenej rokovacej sále prešovského hotela Dukla, dňa 7. októbra 2021 aj toto:
„Boli to časy tvrdých skúšok odbornosti, neformálnych diskusií s odbornou i laickou verejnosťou, tak o prešovskom futbale, ale i o všetkom, čo k nemu patrí. Prajem futbalu, i PhDr. Jožkovi Kuchárovi, autorovi tejto knižnej publikácie, radostnejšie roky, ako sú tie dnešné. Tak pri futbale Tatrana, ale i športe a živote vôbec. Oceňujem jeho erudovanosť a nadhľad, tiež schopnosť edukačne pôsobiť. Teší ma aj táto publikácia o prešovskom futbale, hlavne preto, lebo ju píše autor, ktorý sa dotýkal priamo aktérov i dejín histórie, o ktorej píše.“
Bolo to vtedy. Teraz, tesne po oslavách 90–ročnice narodenia Vojtecha Malagu, sme dali slovo jednému z mnohých jeho bývalých hráčov, na ktorých trénersky pôsobil.
Nebol ním nikto iný, než bývalý československý futbalový reprezentant, tiež dobre známy aj z aktívneho trénerského pôsobenia pri reprezentačnom kolektíve, ale i funkcionárskeho, hlavne v Tatrane Prešov, zhodou okolnosti tiež narodeného 31. júla, ale v roku 1951, PhDr. Mikuláša Komanického, ktorý našim čitateľom adresoval, v súvislosti s Vojtechom Malagom, tieto slová:
„Poznal som v ňom život skvelého pedagóga, vyžadujúceho hlavne disciplínu a presnosť v realizácii jeho trénerských zámerov, ktorému v jeho náročnej a zodpovednej práci nikdy nechýbala trpezlivosť.“
O mnohých konkrétnych trénerských súvislostiach súčasného jubilanta píše vo svojej hodnotnej knižke aj známy futbalový funkcionár, dokonca celú 10-ročnicu prezident futbalového Tatrana Prešov, neskôr i čelný funkcionár prvoligových futbalových klubov zo Slovenska, ktoré vzorne a úspešne reprezentovali náš, v určitom čase ešte československý futbal, podobne ako Tatran Prešov, aj v silnej zahraničnej konkurencii – Slovana Bratislava a 1. FC Košice.
Áno, máme na mysli pána Vladimíra Vargu, v súčasnosti stále aktívneho licenčného agenta FIFA, v pôsobnosti SFZ, ktorý do svojej publikácie zaradil aj kvalitný foto–dokumentačný materiál, tak o Vojtechovi Malagovi, ako i o ďalších skvelých osobnostiach slovenského, ba i československého futbalu.
Jeho farebná publikácia má názov: „Moje videnie futbalu.“
Vôbec nie náhodou, takto všeobecnejšie, si pripomíname vzácne 90-ročné životné jubileum Vojtecha Malagu, lebo sa nám tlačia na papier, pre milovníkov futbalu, i pohľady ďalšieho významného slovenského futbalového funkcionára, ktorý sa na nás, i oslavy Vojtecha Malagu, žiaľ už pozerá z nebíčka, pána Jána Balucha, mimochodom, v občianskom povolaní, tiež bývalého učiteľa.
Ten pre nás, v jednom dlhšom rozhovore, na tému: „Vojtech Malaga a futbal Trebišova“ (Ján Baluch bol významnou funkcionárskou osobnosťou, okrem československého futbalu, hlavne v klube Slavoj Trebišov), povedal:
„Vojtecha Malagu poznám ako veľmi obetavého, korektného, a pre naše nielen futbalové životy, vzácneho človeka. V našom futbalovom klube – Slavoj Trebišov – pôsobil plných 10 rokov, ktoré možno rozdeliť do 2 období. Napríklad bol súťažný ročník, v ktorom Belo, ako sme ho familiárne oslovovali, vďaka svojej zodpovednej trénerskej robote, náš klub po futbalovej stránke veľmi skonsolidoval. Dôvodom bolo, že začal dávať v mužstve viac príležitostí mladým futbalistom, akými boli napríklad Kajla či Maličký, ba striedavo sa v mužstve dospelých začali presadzovať aj dorastenci Čižmár, Voroňák, Dorovčák a Štefan. Pamätám sa dobre na káder, ktorý sa v jednom čase sformoval takto: Poľacký, Sárik, Bajtoš, Borčík, Geri, Sokol, Jakim, Michalec, Maličký, Tóth, Lesniak, Kuzma, Piatka, Študenc, Hartl, Dorožňák, Jacko, Kajla, Čižmár, Voroňák a Štefan. Pamätám sa i na jeho spoluprácu s Paľom Köverom, ktorý mu robil asistenta. Boli obdobia, kedy dostal Slavoj do stredu tabuľky v náročnej súťaži, ale boli aj obdobia, keď pri mužstve pôsobil, aby s ním pre Trebišov zachránil, v náročnej súťaži vybojované, dlhodobo dobré pozície. Belo, pokiaľ ma štatistiky neklamú, bol v Trebišove najdlhšie pôsobiaci futbalový tréner v pozícii hlavného pri A-mužstve.“
Celú futbalovú čítanku by sme mohli napísať o tomto vzácnom človeku. Zaujímavé by boli iste pasáže aj o jeho kamarátstve s ďalším známym trénerom slovenského Východu, Vincom Baranom. Možno aj v tom, že obaja ctili takú filozofiu futbalu, počas ktorej neboli krivené futbalové charaktery, ba ani čisté svedomie v ľudskej komunikácii.
„Hľa, kráčajú vedľa seba. Milujú svoj deň všedný i nedeľné ráno. Ak sa ich spýtate, či stále aj futbal, iste aj vám odpovedia áno!
Budú ódy rozprávať aj o tých, ktorí už navždy zatvorili oči. Kto vie, ako v tej chvíli reagujú, keď pred nich oboch aj taký veršík vkročí?..
Obaja bývalí futbalisti, tréneri, priatelia, vždy láskaví, keď otvorením očí začínajú nový deň.
Do toho veršík pre jubilanta príde. Belo spomína na hru v drese prvoligovej Slávie Bratislava VŠ či Tatrana Prešov, bo taká bola a zostáva reálna pravda a ani v deň osláv to nie je sen.
Milý oslávenec, náš futbalový priateľ, bohato si popísal krásnymi skutkami v živote svoju knihu,
pri jej čítaní Ti vinšujeme ešte veľa zdravia v tomto okamihu.
By si mal vždy, ako doposiaľ, láskyplnú rodinnú i futbalovú dobrú náladu,
vinšujú oslávencovi všetci blízki, prostredníctvom Slovenského rozhľadu.
Aj hráči, ktorí prešli futbalovou školou, pod ktorú sa trénersky podpísal jubilant – Malaga Belo,
všetci tí, ktorým sa v určitom období do pražskej či banskobystrickej Dukly futbal hrať chcelo.
Prajeme Vám, aby sa riadky Vašej knihy čítali roky počas Vášho života ešte dlho – píšte tú knihu ďalej, veď sa do nej ešte mnoho krásnych Vašich myšlienok zmestí,
tá Vaša kniha obsahuje veľa futbalovej lásky, životnej múdrosti, sú to riadky rozvahy, pokoja, pozitívnej morálky, futbalovej, a nie ľudských nerestí.
Keďže sme do nej aj my, chlapci z Klubu priateľov Dukly, či magazínu Duklasport, trochu nazreli a sú to riadky o futbale, nie o inšom,
dovolili sme k oslavám Vašim aj takto prispieť, na záver našich návratov, k Vášmu váženému „ja“, veru aj takým nevšedným vinšom.
Tiež za mnohých ďalších priaznivcov futbalu v mene Jara Šišku, Jožka Ivana i ďalších, k jubileu Vášmu sa takto prihovára,
a ich redakčný záver sa Vám, pán Vojtech Malaga, dostáva, v takej redakčnej podobe, od Jožka Mazára.
