Vtedy, okrem iného, ako jeden z mála prítomných, odpoveďou na otázku známeho komentátora Marcela Merčiaka, pre mňa svojimi slovami, okrem iného pripomenul, aká je v práci s talentovanými deťmi, aj pri výchove mladých futbalistov, potrebná učiteľská a pedagogická kvalita, teda spolupráca futbalových klubov so školami.
Len tak mimochodom, Ing. Emil Blicha je zriaďovateľom Súkromnej školy ELBA v Prešove, ktorú v školskom roku 2021/2022 navštevuje vyše 1 800 žiakov a študentov. Nie, nedovolím si písať o tejto škole ďalšie riadky. Keďže som bol spolu s Ing. Jaroslavom Šiškom, z Banskej Bystrice, pozvaný na oslavy Dňa učiteľov do tohto skutočne nádherného vzdelávaco – spoločenského komplexu, prenechám živé slovo jednej z učiteliek v spomínanej škole, PhDr. Miloslave Olearník Štefanovej, ktorá sa vo svojom vystúpení, k prítomným účastníkom spomínaných osláv, takto krásne prihovorila:
„Vážený pán zriaďovateľ s manželkou, vážení riaditelia a zástupcovia riaditeľov škôl a školských zariadení ELBA a EVA, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia!
Pred 2 rokmi som stála presne na tomto mieste v červených šatách, spolu s mojou moderátorskou kolegyňou, Barbarou Bačinskou. To som ešte netušila, že v ten večer mi bude preukázaná taká česť a prevezmem si najvyššie učiteľské ocenenie našich škôl – sošku Emanuela. V súčasnosti Baška vymenila pedagogickú teóriu za pedagogickú prax, ktorú sa jej darí úspešne napĺňať na materskej dovolenke a ja, ja tu stojím ako posledná laureátka Emanuela a s odstupom času sa vám prihováram znova.
Viacerí z vás si možno položili otázku: Načo robíme Deň učiteľov? Teraz? Hromadná akcia?
Žijeme šialenú dobu. Sme radi, že sme negatívni, i keď za normálnych okolností by sme boli radšej pozitívni. Neskutočná situácia, v ktorej sa kvôli šíriacemu sa vírusu, ocitla celá naša spoločnosť, v nás vzbudila množstvo otázok, na ktoré nepoznáme odpovede. Mnohí prestali dôverovať odborníkom a, v strachu o vlastné zdravie, uverili iným. Prispôsobujeme sa, ale stále nevieme, na čom sme. Cítime neistotu.
V tejto komplikovanej situácii sa ocitlo aj školstvo. Prešli sme si náročným obdobím, počas ktorého sme sa museli veľmi rýchlo adaptovať a jediným prostriedkom, ktorý nám umožnil vzájomnú komunikáciu a vyučovanie, bol počítač alebo mobilný telefón. Kuchyne či obývačky sa menili na triedy a najväčším „stresorom“ bol výpadok internetu či nečakaný, ale povinne pozvaný hosť na online hodine.
Po návrate do školy bola prevažná väčšina učiteľov, žiakov, ale predovšetkým rodičov, šťastná. Najmä preto, že sme sa znovu mohli vidieť naživo a vnímať sa navzájom všetkými zmyslami. Nebyť zatvorení niekde v izbe a izolovať sa od všetkých. Učiteľ a žiak sú totiž elementy patriace nevyhnutne k sebe. Všetko, čo robíme, robíme pre žiakov, kvôli žiakom a vďaka žiakom.
O tom, že učiteľstvo je nádherné, ale namáhavé poslanie, vieme svoje. Učitelia sú tí, ktorí učia a vychovávajú k poznaniu, múdrosti a láske. Šírením poznania a rozvíjaním tvorivosti žiakov, napomáhame k tomu, aby v školách vyrastali nové osobnosti, noví vedci, noví géniovia.
Na pôde ELBy sa pri slávení Dňa učiteľov stretávame už po 12.x. Slávenie tohto výnimočného dňa je oslavou nielen učiteľov, ale i manažérov či nepedagogických zamestnancov, bez ktorých by chod školy nebol možný. A prečo sa stretávame teraz?
Deň učiteľov sme zvykli sláviť v marci, pri príležitosti narodenia Jána Amosa Komenského. Avšak od roku 1994 si tento deň pripomíname na celom svete 5. októbra, pri príležitosti prijatia odporúčania UNESCO z roku 1966 o postavení učiteľov. Toto medzinárodné odporúčanie stanovuje práva a zodpovednosti učiteľov, ako aj štandardy pre ich vzdelanie, ďalší profesionálny rozvoj, nábor, zamestnanie a podmienky výučby a vzdelávania.
V druhom roku pandémie COVIDu-19 je tohtoročný Svetový deň učiteľov zameraný na podporu, ktorú učitelia potrebujú, aby mohli plne prispieť k procesu obnovy vzdelávania. Oslavy Svetového dňa učiteľov sa konajú po celom svete, s hlavným cieľom upriamiť pozornosť vlád a medzinárodného spoločenstva na situáciu učiteľov na celom svete a výzvy, ktorým učiteľská profesia čelí. My teda chceme byť svetoví a rozhodli sme sa pripomenúť si Deň učiteľov teraz aj z toho dôvodu, že momentálne nám to epidemiologická situácia umožnila.
Ako učiteľka pôsobím na ELBe už 13. rok. Počas tohto obdobia som sa vydala, stala som sa matkou a svoju dcéru som, ako inak, zapojila do veľkej elbáckej rodiny. Mám teda priamu spätnú väzbu aj zo Súkromnej materskej školy ELBA, školskej jedálne, a už 2. rok z našej Súkromnej základnej školy na Solivarskej ulici v Prešove. Rovnako viem posúdiť, akú výchovno-vzdelávaciu činnosť vykonáva Základná umelecká škola či Súkromné centrum voľného času. Všetko pod jednou strechou. Všetko pod značkou ELBA. ELBu tvoria ľudia, silné osobnosti, tvoríme ju my, učitelia, tvoríte ju vy všetci, ktorí máte so značkou ELBA veľa spoločného.
Keď sa niekedy stretnem s bývalými žiakmi, prvé, čo nasleduje, je úsmev a hneď po ňom spomienka na učiteľov ELBy. Žiaci i absolventi si po čase už nepamätajú všetky roky z dejepisu či postavy z literárnych diel, ale nikdy nezabúdajú na svojich dobrých učiteľov. I jeden citát hovorí:
„Každý, kto si niečo pamätá zo školy, pamätá si učiteľov, nie ich metódy a techniky. Učitelia sú srdcom vzdelávacieho systému.“
Mám ambíciu stať sa takou, na ktorú si budú pamätať a verím, že aj mnohí z vás.“
Toľko nádherné a múdre slová pani učiteľky. A prečo to píšem na tento portál? Lebo je čítaný mnohými z rôznych sfér života, napríklad ani najmasovejší šport, futbal – nevynímajúc. Videli sme, v nedeľu 17. októbra tohto roku 2021 v predvečer, čo sa odohralo počas nedohraného prvoligového derby zápasu našej I. futbalovej ligy FC Spartak Trnava – ŠK Slovan Bratislava. Osobne mám sám neblahé skúsenosti s agresivitou aj podaktorých trénerov, zdôrazňujem, podľa mňa iba papierových, na míle vzdialených od schopnosti empaticky komunikovať či ctiť vlastnou odbornou robotou výchovno – vzdelávacími metódami pretkávaný tréning a vedenie zápasu. Každý z nás sme iný.
Nuž, veru, chce sa mi znova, pokorne, ale ako prejav súčasnej potreby, zopakovať to, o čo sa snažím desaťročia svojou publicistikou a k čomu ma vedú jednak slová mojich kvalitných bývalých učiteľov, od materskej, cez základnú, strednú až po vysokú školu, ale tiež verejne zopakovať i známeho Františka z Asisi, ktorý povedal:
„Pane, urob ma nástrojom Tvojho pokoja.
Tam, kde je nenávisť, daj, nech prinášam lásku,
tam, kde je urážka, nech prinášam odpustenie,
tam, kde je pochybnosť, vieru,
tam, kde je zúfalstvo, nádej,
tam, kde je tma, svetlo,
tam, kde je smútok, radosť.
Ó, Božský učiteľ, daj, nech sa nesnažím byť povzbudzovaný, ale radšej nech povzbudzujem,
byť pochopený, ale radšej nech pochopím,
byť milovaný, ale radšej nech milujem.
Pretože v dávaní prijímame,
v odpustení dostávame odpustenie,
v smrti sa rodíme – do večného života.“
