Od detstva neznášame politikárčenie. Tobôž nie športovcami a ľuďmi pri športe. Asi nepoznáme špičkové športové výsledky sveta získané fair – play spôsobom, kde by súperili ľavica s pravicou, ktoré by sa chceli vzájomne pohltiť, aj keď sa to v mnohých kútoch sveta prelieva raz na jednu a raz na druhú stranu.
Ak by tomu tak malo byť, na svete by už neexistoval ani najrozšírenejší šport – futbal! Len futbalové cesty spoločné, opierajúce sa o múdrosť, skúsenosť, vzájomne sa splietajúce rozmanitosťou, ale vzájomne sa splietajúce okrem odbornosti aj fair – play systémom, dokážu tvoriť súzvučný obraz hrdosti, úspechov, aj nášho slovenského športu, futbalu zvlášť.
Príklad z minulosti. Do armádnej Dukly Banská Bystrica narukoval ešte v roku 1974, teda ešte v minulom storočí, čerstvý absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave, Peter Benedik. V tom čase ako hráč prvoligového mužstva VSS Košice. Celý život bezpartajný! Svoj život upísal športu, futbalu zvlášť.
V roku 1984 ako tréner detí a mládeže v Banskej Bystrici získal so žiakmi: Holec – Daniel Balon, Karásek, Zátek, Praženica – Strelec, Tóth, Slobodník – Dikácz, ale i ďalšími, po 1.x v histórii titul majstra Slovenska, aby bojovali v československom finále s Teplicami o zlaté medaily a tak aj o titul majstrov Československa. Zlaté medaily za titul majstra Československa v kategórii žiakov však prevzali mladí futbalisti Teplíc.
O rok neskôr, tí istí futbalisti, v žiackych dresoch Dukly Banská Bystrica, znovu získali titul majstrov Slovenska, keď vo finálovom zápase v meste Příbram porazili svojich rovesníkov, hrajúcich v dresoch Sparty Praha, 2:1.
Vo vtedajšom československom finále zvíťazili gólmi Norberta Dikácza a Mariána Strelca 2:1, keď gól súpera dal Josef Obajdin ml.. Tak získali 1. titul majstrov Československa vo futbale, pre mesto Banská Bystrica.
Po ich víťazstve koncom júna 1985 v predzápase finálového súboja dospelých medzi Duklou Praha a Lokomotívou Košice sa zaslúžili svojimi výkonmi o to, že v armádnej Dukle Banská Bystrica vzniklo vôbec prvé Stredisko vrcholového športu mládeže Československa vo futbale. Rozhodol o tom na spomenutých súbojoch v Příbrame vtedy prítomný minister národnej obrany Československa, Martin Dzúr. Radostnú správu po finálovom súboji spomenutých žiakov, oznámil po ich víťazstve nad Spartou Praha ich trénerovi, Petrovi Benedikovi, vtedajší generál a neskorší predseda Československého futbalového zväzu, Rudolf Tvarožka, toto:
„Peter, od 1. júla 1985 zriadi Ministerstvo obrany Československa, pri Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica, aj Stredisko vrcholového športu mládeže, hlavne pre futbal.“
Stalo sa. A tak mohlo spomenutých 9 futbalistov pokračovať v dresoch Dukly Banská Bystrica na rozvoji svojej futbalovej kvality ďalej. Samozrejme s ďalšími, medzi ktorými nechýbal v tom čase ani najväčší futbalový talent v Československu – Marek Penksa.
Keď sa spomenutí stali aj dorasteneckými majstrami Československa, všetci sa neskôr zásluhou kvalitnej odbornej prípravy a vlastného talentu, a chcenia zdokonaľovať svoj herný prejav, dostali do prvoligových dresov našej vtedajšej náročnej seniorskej I. ligy v Československu. Marek Penksa cestoval s futbalom do nemeckej bundesligy.
Viacerí z nich aj do reprezentačných výberov, ba Karol Praženica v drese vtedajšieho Hajduku Split hral ako 1. Slovák v histórii skupinovú Ligu majstrov.
Dňa 15. septembra tohto roku 2022 registrujeme pod Urpínom ďalšiu vzácnu, a pre mládežnícky futbal potrebnú, udalosť. Aktívni páni z mesta Banská Bystrica, ktoré vedie vo funkcii primátora MUDr. Ján Nosko, za asistencie prvého futbalového reprezentanta z mesta Banská Bystrica v reprezentačnom drese dorastencov Československa, Milana Smäda, po získaní titulu Európske hlavného mesta športu, slávnostným výkopom sprístupnili športovej verejnosti v Banskej Bystrici Mestský mládežnícky štadión Radvaň, ktorý má už niekoľko mesiacov nový vzhľad.
Polemiky či je to štadión v Radvani či v Kráľovej, teda či podľa zvykového názvoslovia, v Banskej Bystrici zaužívaného a ktorého iný názov ako Radvaň mladší Banskobystričania asi ani nepoznajú, alebo podľa miestnej časti Kráľová (pozn. autorov: katastrálne územie Radvaň siahalo, a asi aj stále siaha, aj napr. do Skubína, Králik a pod., takže je to zložitejšie…), aj na základe pripomienok Radvančanov (pozn. spoluautora J. Šišku: žijem tu budúci rok už 60 rokov, rok pred zlúčením Radvane a Kráľovej do spoločnej obce, ale ešte som nezachytil sa nikoho titulovať Kráľovčan – sám som „Hornoradvančan“ od roku 1987, keďže tak máme uvedené v občianskom preukaze – Horná Radvaň – aj keď na Malachovskej ceste či v Stupách názov Radvaň tiež vôbec nepoužívame… ale možno budem počuť po tejto poznámke aj iné doplnenie), sa pravdepodobne, s konečnou platnosťou (možno bude aj inak), vyriešilo tak, ako sme videli a počuli včera na jeho slávnostnom otvorení a dokladom je táto fotografia:
A čo hovorí o Kráľovej wikipédia?
Kráľová je mestská časť Banskej Bystrice. Podľa údajov z roku 2008 mala 5 401 obyvateľov. Pôvodne išlo o samostatnú obec s prvou zmienkou v roku 1264 ako Villa reginalis Querali, 1503 Khunigsdorf. Obec bola v roku 1964 zlúčená s obcou Radvaň do obce Radvaň-Kráľová, ktorá bola o 2 roky neskôr pripojená k Banskej Bystrici.
„Cieľom samosprávy bolo vytvoriť podmienky pre rozvoj a odborný rast, zabezpečiť základňu pre mládežnícke reprezentácie Slovenskej republiky, a v neposlednom rade organizovať vlastné športové podujatia na lokálnej i národnej úrovni. Už zajtra, 15. septembra 2022, bude areál prvýkrát sprístupnený aj širokej verejnosti. Tešiť sa môžete na pestrý kultúrny program, futbalový turnaj žiakov, súťaže, sprievodné akcie a občerstvenie.“
Okrem pozvania na slávnostné otvorenie, aj túto informáciu nám formou Tlačovej správy, poslala do našej redakcie, hovorkyňa pána primátora, Mgr. Dominika Adamovičová.
Vo svojej Tlačovej správe ďalej napísala, že s obnovou jedného zo športovísk v Banskej Bystrici, začalo mesto v júni 2020, pričom do užívania bolo odovzdané v apríli tohto roka 2022. Aj napriek mnohým komplikáciám, v dôsledku pandémie koronavírusu, sa podarilo staré chátrajúce ihrisko premeniť na moderné športové zázemie. Pribudol nový objekt štadióna so šatňami, zastrešené betónové tribúny s kapacitou takmer 1500 miest, osvetlenie, bufety a toalety pre divákov, 2 objekty s pokladňami, ale aj nové prístupové plochy a parkoviská. Realizátori projektu vymenili futbalovú plochu za novú, s umelým trávnikom.
My dopĺňame, že ostal ešte aj priestor na dobudovanie zrkadlovo obráteného ihriska od ulice Podháj.
„Som rád, že náš prvotný zámer z roku 2017, keď sme boli Európskym mestom športu, sa nám podarilo dotiahnuť do úspešného konca. Som presvedčený, že mladým futbalistom z rôznych klubov v našom regióne svitá na lepšie časy. Verím, že budeme svedkami mnohých úspechov, vďaka ktorým sa Banská Bystrica opäť priblíži k svojej úspešnej futbalovej histórii. Jednej radosti sme sa už dočkali – MFK Dukla Banská Bystrica postúpila do najvyššej futbalovej súťaže Fortuna ligy,“
– povedal nám už dávnejšie, pred slávnostným sprístupnením spomínaného štadióna verejnosti, primátor mesta Ján Nosko. V rámci rozhovoru pre knižnú publikáciu „Šport, futbal zvlášť, očami primátorov, starostov, pedagógov a verejnosti“, ktorá sa objaví pre čitateľa z tlačiarne, koncom tohto mesiaca.
„Z mestského rozpočtu boli vyčlenené zhruba 2 mil. eur, pričom našej samospráve sa podarilo čerpať aj mimorozpočtové finančné prostriedky. Z vládnej dotácie sme získali 730 000 eur a pred nejakým časom sme z Fondu na podporu športu dostali cca 907 000 eur. Dokázali sme tak ušetriť financie, ktoré budeme môcť využiť na iné zámery v prospech Banskej Bystrice,“
– dopĺňa prostredníctvom Tlačovej správy z mesta, Vladimír Brieda, vedúci Oddelenia implementácie projektov MsÚ v Banskej Bystrici.
Keď primátor mesta Ján Nosko a poslanec Mestského zastupiteľstva Milan Smädo po oficiálnych príhovoroch urobili oficiálny 1. futbalový výkop – tou istou loptou, ktorou odohrali mladí chlapci MFK Dukla, vedení 30. júna 2020 trénerom Vraťom Greškom, na starej hracej ploche, svoje posledné stretnutie v jej histórii trvania. Prítomní aktéri tejto vzácnej chvíle tlieskali. Čo je potrebné zvlášť oceniť, za účasti dnes už 4 ľudí v dôchodkovom veku, ktorí iniciovali i pomáhali pri výstavbe starého futbalového ihriska. Nechýbal medzi nimi napríklad, nielen v Banskej Bystrici, ale aj napríklad v ďalekom Mexiku, známy futbalista Ivan Marko, ktorý pri tejto príležitosti povedal, že výstavba starého radvanského ihriska v Kráľovej, stála vtedy okolo 100 000 korún. Bolo im osobne poďakované a dostali pekné darčeky. Pekné gesto, krásny a výborný počin pre túto vzácnu chvíľu. Iste sa k tomu ešte na stránkach Klubu priateľov Dukly a Duklasportu vrátime.
Náš redakčný priestor sme dali v čase zrodu tohto publicistického materiálu aj Petrovi Benedikovi, ktorý nám okrem iného povedal:
„Ako ten čas letí… Radostné futbalové dejiny, pod logom Dukly Banská Bystrica, sme začali so žiackym a mládežníckym futbalom písať v Banskej Bystrici ešte v roku 1985. Ich chronológia je knižne zdokumentovaná, na svete je aj knižná publikácia o tvorcoch prvých veľkých úspechov futbalovej mlade v dresoch Dukly Banská Bystrica, aj na medzinárodnom poli. Je veľmi dobré a zasluhuje si to aj verejné ocenenie, že z hľadiska medzinárodnej konfrontácie, pribudol v Banskej Bystrici aj kvalitný mládežnícky futbalový stánok. Úžasná podpora futbalovej mladi. Konečne má mládež, ktorá je základňou futbalu dospelých, v Banskej Bystrici svoj domov, svoje šatne, sociálne zariadenia, priestor, kde sa môžu mladí futbalisti stretávať. Verím, že sa to prejaví aj v kvalite tréningového procesu s deťmi a mládežou futbalovej Banskej Bystrice a tým aj v reprezentačných výberoch futbalových družstiev a mužstiev so štátnym znakom na prsiach. Prajem si, a hlavne mladým talentom, aby sa im podarilo prinavrátiť také futbalové pocty pre Slovensko, aké získavali na medzinárodnom poli v doraste Československa ich predchodcovia. Napríklad, keď dorastenci získali titul majstrov Európy a Mareka Penksu vyhlásili za najlepšieho futbalistu spomínaných majstrovstiev. Bude to krásna odmena pre tvorcov a realizátorov tejto nádhernej myšlienky pre mládežnícky futbal pod Urpínom i v regióne. Teraz sa im patrí všetkým, ktorí sa na tomto peknom projekte podieľali, poďakovať, čo za svoju osobu robím aj touto cestou.“
Milan Smädo, ako píšeme vyššie, 1. reprezentant Československa, ktorý je rodákom z Banskej Bystrice, v dorasteneckej kategórii, (v období, keď reprezentačné dorastenecké dresy zo slovenských hráčov obliekali, okrem iných, napríklad Jozef Barmoš z Interu Bratislava, Dušan Ujhely z Lokomotívy Košice, ale napríklad aj Peter Mráz st. z Interu Bratislava či humenský rodák, v tom čase v drese Lokomotívy Košice, František Keruľ a ďalší) hovorí:
„Pozval som na toto krásne a nevšedné podujatie mnohých ľudí, ktorí milujú a robia futbal pre jeho krásu – a nie pre peniaze. Je to splnenie nielen môjho sna, ale aj mnohých Banskobystričanov, ktorí to s naším futbalom pod Urpínom myslia úprimne. Tento mládežnícky stánok futbalu, verím, že pomôže najmä našim deťom, vnúčatám, a prostredníctvom dobrej odbornej práce s deťmi a futbalovou talentovanou mládežou, i celému slovenskému futbalu. Dovolím si i takto poďakovať všetkým verejne, ktorí sa na tomto projekte pozitívne podieľali a vďaka ktorým sa zrodilo dielo nadnárodného štandardu pre futbalovú mládež. Verím, že aj výsledkami získame znovu rešpekt na medzinárodnej futbalovej scéne, ktorý sme, vďaka výsledkom a hráčom, už mali v jednom období veľmi vysoký. Len zo širokej základne však môže vzísť, za dobrého, odborného, funkcionársky i trénersky zdatného vedenia, vysoká nadnárodná futbalová i ľudská kvalita.“
Po slávnostnom výkope, na záver, bol príjemný spoločenský kultúrny podvečer, v trvaní zhruba 2 hodiny, ktorý začal rodák z Trnavy, ktorý prežil detstvo v Banskej Bystrici či na Podháji, za štadiónom, operný spevák, tenor, sólista Novej scény aj SND, patriaci medzi výnimočné osobnosti Slovenska – Ivan Ožvát – s mnohými pesničkami, potom vystupovali mladšie, detské ročníky, súbor Matičiarik a iní.