Slovenský futbal nemá veľa osobností vo svojej histórii, o ktorých sa dá napísať, že dokázali byť majstrami svojej vlasti vo všetkých vekových kategóriách, ktoré počas ich aktívneho hráčskeho pôsobenia existovali.
Náš tohtoročný oslávenec Dušan Tóth, ktorý sa narodil do futbalu zásluhou loga banskobystrickej Dukly, k takým patrí. Ako žiak sa stal majstrom Československej republiky, síce ešte v drese Partizána, ale neskôr vo vtedajšej dorasteneckej súťaži, po víťazstvách Dukly Banská Bystrica vo finálových súbojoch s rovesníkmi z prvoligových Vítkovíc, to už bolo logo slávnej futbalovej Dukly. Aj vďaka futbalovému vývoju pod Urpínom, neskôr 2x triumfoval v drese 1. FC Košice medzi dospelými.
Aké sú jeho vlastné pohľady s odstupom rokov na spomenuté úspechy?
„Nehľadajme v tom senzácie. Narodil som sa v Želiezovciach, ale to len preto, lebo tam bola najbližšia pôrodnica aj pre moju mamku z obce Plavé Vozokany. Tu, v tejto dedinke, na juhu Slovenska, v okrese Levice, som strávil predškolský vek, ba absolvoval som tam aj 1. ročník základnej školy. Ale potom, keď sa naši presťahovali s rodinou do Banskej Bystrice, stal som sa žiakom Základnej školy na Okružnej ulici, kde bol šport pre deti súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu, pre moju maličkosť a mne podobným, aj balzamom na detskú dušičku.
V spomenutej škole sa nám pedagógovia telesnej výchovy Jaroslav Rogovský a pani učiteľka Rosinská venovali odborne aj pri cvičení na gymnastických náradiach, kvalitná bola atletika, atraktívne lyžovanie, bavilo ma všetko, čo prinášalo radosť z aktívneho pohybu. Športu veľmi fandila i naša triedna učiteľka, pani Krakovská.
Patril som medzi tých chlapcov, ktorí hrali futbal pre radosť svojej duše, využívali sme na to každú vhodnú chvíľu. Keďže som sa narodil 9. februára 1971, najčastejšie som naháňal loptu najskôr so svojimi rovesníkmi už v obci Plavé Vozokany. V 2. ročníku základnej školy som už bol občanom mesta pod majestátnym Urpínom.
Otec Vojtech, stavbár, vtedy vo funkcii zásobovača, dostal zaujímavé zamestnanie v Pozemných stavbách Banská Bystrica. Keď som sa dostal do futbalovej prípravky, a neskôr do žiackeho družstva, postupne pribúdal aj organizovaný tréningový proces. Už ako 12-ročný som začal písať svoj tréningový denník. Písal som ho až do 21. roku svojho futbalového života. Aj tam niekde, v tých rokoch, je potrebné nachádzať podstatu tvrdenia, že každý vek mal a má svoje radosti, čaro, humor, zvyky, svoje príbehy.
Na mnohé sa pamätám, ale rovnako mnohé zostane asi na večnosť zabudnuté. Isto nezabudnem ako sme 2x v kategórii žiakov získali titul majstra Slovenska a v súboji o majstra Československa sme najskôr podľahli Tepliciam, aby sme o rok porazili slávnu pražskú Spartu. Hralo sa v Příbrame, ja som tam nebol, takže ani vo finále nehral, lebo som si pri zjazdovom lyžovaní zlomil nohu. Keď som sa dozvedel, že sme Spartu porazili 2:1, mal som taktiež z víťazstva úžasnú radosť.“
Nášho milého a vzácneho jubilanta, Dušana Tótha, ktorý sa dožil v pevnom zdraví svojho 50-ročného životného jubilea, sme sa nepýtali na výsledky. Presne registrujúc, že už v roku 1984, kedy vyhrali žiacku súťaž na Slovensku v dresoch Partizána Banská Bystrica, porazili v záverečnom finálovom turnaji Slovan Bratislava 2:1, také isté víťazstvo zaregistrovali aj so žiakmi Nitry a Lokomotívu Košice zdolali po výsledku 3:1.
Už tam hral dôstojnú úlohu v družstve Banskej Bystrice mladý, talentovaný ľavonohý futbalista Dušan Tóth. O titul majstra Československa však podľahli Tepliciam.
O rok neskôr Partizán Banská Bystrica svoj titul na Slovensku obhájil. Vo finálových súbojoch zdolal Slovan Bratislava s Petrom Dubovským, Richardom Trutzom, a neskôr ďalšími známymi futbalistami v zostave, celkom jasne 4:0, keď 2 góly dal ofenzívny obranca Karol Praženica a po 1 góle pridali Norbert Dikacz a Marián Strelec.
Zápas s Levicami vyhrali 2:1 po góloch Dikacza a Strelca, za Levice skóroval Vilhem.
Rovnako 2:1 vyhrali aj nad veľmi dobre hrajúcou Lokomotívou Košice, v radoch ktorej hrali Obšitník, Urban a ďalší, neskôr výborní prvoligoví futbalisti. Lokomotíve Košice dal 2 góly Marián Strelec, za Lokomotívu bol úspešný Čoban.
Tam však Dušan Tóth z vyššie uvedených dôvodov chýbal. Neskôr už však nechýbal na kvalitne obsadzovaných dorasteneckých turnajoch s kvalitnou zahraničnou konkurenciou. Všetkému však predchádzala „jedna maličkosť“.
Finále žiackeho futbalového turnaja v Příbrame sledovali, okrem iných, 23. júna 1985 aj armádny generál Martin Dzúr a vtedajší predseda Československého futbalového zväzu, generál Rudolf Tvaroška. Keď Partizán porazil Spartu po góloch Dikacza a Strelca 2:1, autorom gólu Sparty bol Obajdin, armádny generál Martin Dzúr trénerovi Petrovi Benedikovi oznámil:
„Také talenty, aké máte a o aké sa staráte v Banskej Bystrici, si zaslúžia mať k dispozícii Vrcholové stredisko mládeže. Rozhodli sme, že bude v armádnych strediskách Dukla Banská Bystrica a Dukla Praha.“
Dodávame, že Partizán splynul s civilnou TJ Dukla Banská Bystrica a tá vyčlenila futbalovú mládež do Strediska vrcholového športu mládeže pri ASVŠ Dukla Banská Bystrica. Písal sa júl 1985.
Aj taký príbeh obsahuje, ako jeden z mnohých, život nášho jubilanta Dušana Tótha. Vôbec nebol náhodný. Boli to prvé vážne futbalové zásnuby futbalu v Československu po ose: talentovaný mladý futbalista – rodič – škola – športový klub – región – štát – zahraničná konkurencia. Neskôr kopírovaný pozorným vyspelým futbalovým svetom. Tým, ktorý zažil priamo v skupinovej fáze Ligy majstrov náš jubilant Dušan Tóth. Prebojoval sa tam ako hráč základnej zostavy 1. FC Košice.
A v tej skupinovej fáze neboli vôbec súpermi len čo do počtu, aj keď napokon v ťažkej skupine nezískali ani bod. Stačí spomenúť napríklad zápas 4. kola B-skupiny hlavnej súťaže Ligy majstrov s Juventusom Turín dňa 5. novembra 1997 na štadióne Delle Alpi v Turíne a ponúknuť to, čo po zápase Juventus Turín – 1. FC Košice 3:2 (1:0) odcitovali z talianskej tlače vtedajšie slovenské denníky. Denník Corriere della Sera dal najvyššiu známku na ihrisku Dušanovi Tóthovi, vyššiu ako Zidanovi, Del Pierovi, Inzaghimu či Deschampsovi a iným domácim hviezdam. Nedá nám aj nespomenúť, že v drese hostí, zo 14 hráčov, čo zasiahli do zápasu, až 7, presná polovica, pôsobili dlhšie v Dukle Banská Bystrica, vrátane brankára Laca Molnára, bývalého trénera Dukly. Veď sa aj v Banskej Bystrici úsmevne hovorilo, že Rezešove 1. FC Košice je béčko Dukly…
Samozrejme, nebudeme pri jubileu citovať všetko. Mnohé o Dušanovi Tóthovi bolo napísané aj v knihe Futbaloví anjeli a démoni, ale predsa len nechajme znovu priestor Dušanovi samotnému:
„Jubileum, v čase COVIDu, neponúka v súčasnosti veľa príležitostí spomínať v spoločnosti tých, ktorí tvorili slávne jadro úspechov v Partizáne Banská Bystrica, keď sme boli žiakmi, neskôr aj s ďalšími v doraste, ba aj medzi dospelými v dresoch 1. FC Košice. Oslavy v rodinnom kruhu pre mňa stále zostanú tou najkrajšou spomienkou na všetkých, ktorí sa podpísali pod tvorbu histórie rodu, klubu, pod životné i športové víťazstvá.
Tí, ktorí poznajú moju rodinku vedia, že v nej pulzujú silné športové gény. Platilo to o mojej dcére Natálii, ktorá hrávala slušne hádzanú a dnes žije v Prahe, syn Jakub dal pred amatérskym futbalom prednosť pracovnej profesii, Viktor je v kádri súčasného druholigového MFK Dukla, s ktorým sa mi na poste trénera podarilo v prípade ligového dorastu postúpiť do I. dorasteneckej ligy a s mužmi z III. ligy do II. ligy. Druhá dcérka Rebeka je majsterkou Slovenskej republiky v zimnom biatlone, hoci má zatiaľ iba 15 rokov a iste by o nej viac mohla povedať jej trénerka, bývalá reprezentantka pani Jana Gereková, ktorá bola účastníčkou 3 zimných olympiád ako aktívna športovkyňa. Nechcem teraz o každom z rodiny povedať aspoň jednu vetu, lebo si myslím, že ani kvety športového umenia, alebo ak chcete majstrovstva, nekvitnú v skleníku.
Osobne som presvedčený, že aj futbalový život sprevádza okrem iného, aj veľa náhod, mnohé, aj v tomto najpopulárnejšom športe, je veľa raz súhrnom zhôd. Okrem 4 rokov, kedy som hrával v drese 1. FC Košice, teda v období rokov 1996 – 2000, som vždy súčasťou našej Dukličky. Tu pod Urpínom. Neviem ako to majú zaknihované historici či štatistici, ale isto patrím k tým, ktorí svoj život upísali futbalovej banskobystrickej Dukle. Ak súčasný MFK Dukla postúpi do I. ligy, budem to tiež pokladať za krásny darček k môjmu jubileu. Inak ma teší, že necítim snahu smerovať tieto riadky do polohy hľadania zbytočných senzácií. Vážim si však, že na mňa verní v Dukle nezabúdajú – ani pri okrúhlych výročiach.“
„Drahý a náš milý i vzácny oslávenec, Dušanko Tóth:
Vinšujeme Ti za všetkých verných priaznivcov futbalovej Dukly, aby si aj v druhej 50-ke svojho úspešného života, počítal svoj vek v pokojnom a šťastnom rodinnom kruhu, naviac v priateľoch života, nie v prežitých rokoch. Prajeme Ti pritom na Tvojej tvári Tvoj neopísateľný úsmev a v srdci veľa úprimnej radosti z toho, čo je úzko prepojené s Tvojim svetom Tvojho srdca úprimnej radosti. Nie žiaľu, ani sĺz. Isto Ti mnohí vyslovili aj iné úprimné vinše.
Keď sme sa rozprávali skôr, než si aj celá futbalová rodina bude môcť prečítať tieto riadky, vyslovil si sa, že štatistiky a históriu prenechávaš odborníkom. Jeden z takých vypočul Tvoje želanie a dovoľuje si Ti do vlastnej životnej kroniky zapísať, že medzi dospelými armádnej futbalovej Dukly Banská Bystrica si sa zapísal po prvý raz v drese Dukly zápasom, ktorý odohrala Dukla Banská Bystrica doma so Slovanom Bratislava vo futbalovom ročníku 1990/1991. Zápas o majstrovské body sa hral 10. marca 1991 a Teba poslal na prvoligový trávnik v súboji o prvoligové body po prvý raz na hraciu plochu legendárny tréner Stanislav Jarábek, síce až v 90. minúte zápasu, keď si striedal spoluhráča, s ktorým si dral už v základnej škole nohavice, Norberta Dikacza. Zápas skončil 0:0. Len tak na okraj, vtedy mal malé jubileum Tvoj spoluhráč Ľubomír Pauk, ktorý odohral v spomenutom stretnutí svoj 100. zápas v drese Dukly v I. lige.
No a posledný raz si nastúpil v I. lige v zostave Dukly pod Dubňom. Domáci MŠK Žilina v ňom porazil Duklu 4:0, keď dal 3 góly Stanislav Šesták, v strede obrany Dukly hrali Peter Dzúrik a Vlado Veselý, Ty si hral na ľavej strane obrany.
V 81. minúte Ťa trénerský 3-lístok Ladislav Molnár – Jozef Prochotský – Pavel Michálik striedal Jaroslavom Kentošom. Štvrtý gól do vlastnej siete si vtedy dal práve Vlado Veselý. Celkom si v drese Dukly Banská Bystrica odohral 119 prvoligových zápasov a dal si v nich 7 gólov.“
Čo k tomu všetkému ešte dodať?
Možno sa bude máliť niektorým, že zo štatistík známeho odborníka Ing. Jaroslava Šišku je to v tomto Tvojom prípade štatistík a historických spomienok z nespočetného množstva iba troška, takto je však napísaná óda, tentoraz na jubileum Tvojej 50-ky od Tvojho priateľa i verného priaznivca futbalu Dukly, Mazára Jožka, aj za ostatných kolegov Duklistov z portálu duklasport.sk, najmä Jožka Ivana a Jara Šišku.
