Jeden z nás, už ani nevieme naisto ktorý, raz dávnejšie povedal: „Dlho som si myslel, že funkcionári v športe, vo futbale zvlášť, by mali vykonávať tak svoju funkcionársku prácu, ako napríklad kvalitní dopravní policajti na veľkých križovatkách.“
Vzdelanie, ale často aj prirodzený intelekt, osobná skúsenosť a realizácia pre ľudské dobro, napovedajú mnohé. Učia aj vo futbalovom dianí skúsenosti, že nie každý môže a má vo funkcii právo „jazdiť tam kde chce a ako chce, hlavne ak nevie, že nevie ako sa má správne jazdiť“.
Tak ako pre jednotlivca, i v živote spoločenských organizácií, niektoré skutky a niektoré spôsoby komunikácie majú väčší a iné menší zmysel. Podaktoré aj veľmi negatívny. Posilňovať a zvyšovať športovú úroveň, úroveň komunikácie, teda myšlienkovú, mravnú, duchovnú zvlášť v dnešnej dobe, je úloha veľmi naliehavá.
Ak ste chodili, resp. chodíte od detstva na futbal, ak sa ho snažíte hrať, hoci aj nie na vrcholovej úrovni toho – ktorého veku, ak ste sa dokonca rozhodli futbal rozhodovať, časom nie len v tejto oblasti života, spoznávate čoraz viac lepšie okres, región, svoju vlasť. Na také príklady je celá veľká knižnica existujúcich príbehov. Do jednej takej, futbalovej, prispel aj pán Vladimír Varga. Svojím životom, svojou knihou futbalového života, ktorá vyšla na sklonku minulého roka 2021, pod názvom: Moje videnie futbalu.
Pán Vladimír Varga odišiel od vrcholového futbalu ako jeho špičkový klubový funkcionár Tatrana Prešov v júli 1998. Potom aktívne pracoval v Slovenskom futbalovom zväze.
Po získaní licencie SFZ – FIFA už veľa rokov pôsobí ako licenčný agent FIFA. Dosť dôvodov na to, keďže funkcionársky pôsobil viac rokov aj v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube – Slovane Bratislava, na veľmi dôležitej a zodpovednej funkcii, aby sme mu položili otázku:
„Pán Varga, vy ste vo svojej knihe spomínali viaceré významné funkcionárske osobnosti slovenského, československého a európskeho futbalu. Ako ste vnímali, a s odstupom rokov ako priblížite, funkcionársku osobnosť Rudolfa Jurčáka?“
Nuž a tu je jeho odpoveď:
„Súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že naše šťastie na tejto zemi, aj pri športe, nespočíva nie len vo veľkosti skutkov, ale vo veľkosti našej lásky a oddanosti k tomu, čo robíme. A Rudolf Jurčák takej lásky v sebe nosil na rozdávanie. Naviac, k tomu pridružil aj prirodzenú ľudskú múdrosť.
Sám som nehral na hracej ploche v drese a kopačkách veľký futbal, ale vďaka futbalovému rozhodovaniu v krajských futbalových majstrovstvách som mal možnosť, ešte ako začínajúci mladý človek, spoznať a zoznámiť sa s menom Rudolf Jurčák, lebo pracoval úspešne v niekdajšej Lokomotíve Košice. Neskôr mi ho život dovolil spoznávať ako tajomníka futbalového Slovana Bratislava, kde ho predurčila jeho kvalitná ľudská a odborná práca do vtedajšej funkcie – neboli športoví riaditelia, ani manažéri – na funkciu tajomníka.
Patril do silnej funkcionárskej futbalovej špičky vtedajšieho kvalitného československého futbalu. Tú kvalitu si vážil svet. Mali sme v tom čase napríklad viceprezidenta UEFA pána Václava Jíru, ale aj rovnako aj v kluboch sme mali na funkcionárskych stoličkách vzácne osobnosti. V Interi Bratislava Jána Štancela, vo VSS Košice Františka Nógradyho, Ladislava Kropáča, v Dukle Praha Rudolfa Koceka a Miloslava Jíchu, v Tatrane Prešov Jána Danča, Štefana Mesiarika či Jozefa Nižníka, v Michalovciach napríklad Alexandra Bugalu, v trebišovskom Slavoji Jána Balucha a tak by som mohol menovať i ďalších.
Rudolf Jurčák bol autoritou, PÁNOM tajomníkom. Ak sa vyslovilo toto meno a priezvisko, aj také veľké funkcionárske osobnosti zbystrili pozornosť a nebrzdili úctu zo svojho vnútra k tejto osobnosti. S jeho menom je zviazaných množstvo úspechov tak v Slovane Bratislava, kde vyrástlo množstvo špičkových futbalistov európskeho a svetového formátu, ale i funkcionárov a trénerov.
Miloval ľudí, miloval život, nikdy neodsudzoval a nesnažil sa ľuďom v akejkoľvek zložitej situácii, ktorú si daný jedinec aj napríklad zavinil sám, uškodiť. On veril v ľudské dobro a snažil sa vždy fér spôsobom, aj človeku v núdzi, reálne pomôcť. Vo svojom vnútri nosil prirodzenú pokladnicu ľudského dobra. V živote veľa prežil, veľmi pozorne počúval, čo mu hovorí druhý a stále rozmýšľal.
Som rád, že som s ním mohol absolvovať množstvo rozhovorov na rôzne témy. Už v Slovane funkcionárom nebol, ale počas môjho funkcionárskeho pôsobenia stále prišiel, lebo ho šport, futbal zvlášť, a ten v Slovane – dvojnásobne zaujímal. Vždy dal v určitých termínoch počas roka vedieť, že má záujem stretnúť sa. Pre nás to bola chvíľa vzácna a tešili sme sa s ním na jeho pohľady, jeho otázky i postoje, k tomu čo a ako robíme. Komunikáciu s ním sme považovali za sviatok.
Iste o Slovane dosť vedel, veď noviny v tom čase písali o futbale na veľmi vysokej úrovni, stačí spomenúť mená Ján Novák, Igor Mráz, Jozef Kšiňan, ale mohol by som spomínať i ďalšie. On vedel, že do Slovana prišiel Gostič či Timko z Valalikov od Košíc, ale pýtal sa na nich, na ich spôsoby komunikácie a dôvody chcenia hrať vo farbách Slovana. Napríklad Timka chcela i Trnava i Dunajská a on sa pýtal: Prečo dal prednosť Slovanu? Ako sa s ním pracuje v Slovane? Jeho to veľmi zaujímalo.
Vždy sme sa tešili – mal som vtedy na sekretariáte sekretárku, tá pracovala v Slovane dlhé roky, menovala sa Irenka Poláčková. Vždy ma na to upozornila, vyhradil som si dosť času, lebo mi svojim rozhľadom, skúsenosťami a múdrosťou mnohé ponúkal do mojej práce. Na takých vzácnych funkcionárov sa pri ich 100-ročnici narodenia patrí verejne, v širších súvislostiach, zaspomínať.
Vidieť, že Duklasport žije s tým čo robí, miluje futbal a snaží sa spoznávať čo najbližšie ľudí, ktorí sa zaslúžili o skutočná históriu a rozmach futbalu v našich zemepisných šírkach. Pán Rudolf Jurčák si takú verejnú spomienku, návraty do obdobia vtedajších futbalových úspechov, plne zasluhuje.“
Postupne uverejňujeme spomienky a pohľady niektorých bývalých hráčov Slovana Bratislava, licenčného agenta FIFA a bývalého funkcionára, športového riaditeľa Slovana Bratislava – Vladimíra Vargu. Na prácu Rudolfa Jurčáka budú spomínať aj 2 vzácne dámy zo sekretariátu futbalového klubu Slovana Bratislava.
Seriál príspevkov pripravujú, a čitateľom ponúkajú, Jozef Mazár, Jaroslav Šiška a Jozef Ivan.
