Prekvapili nás milo 3 ohlasy zo škôl na obsah publicistiky o „reportérskom rozhlasovom bardovi“ – zaujímavé, všetci traja ho vo svojich ohlasoch na prvé 2 časti seriálu tak nazvali – so spoločnou žiadosťou o využívanie odkazov Gaba Zelenaya pre súčasnú novinársku prax.
Kladú otázku, či je to téma tak náročná alebo nepotrebná a či náhodou nepôjde aj v ďalších častiach seriálu len o zopakovanie toho, čo už bolo o Gabovi Zelenayovi napísané.
Autori svojich príspevkov sú podpísaní celým menom a priezviskom, dokonca priložili k napísanému aj telefónne čísla, takže sme s nimi osobne dosť dlho rozprávali a mnohé aj vysvetlili. Keďže ide o jedno nežné pohlavie a 2 mladých čerstvých absolventov, podľa ich vyjadrenia športovej žurnalistiky, poďakovali sme sa za ich angažovanosť a prisľúbili, že o našich spoločných dialógoch bude toto 3. seriálové zastavenie.
Samozrejme, znova v prítomnosti PhDr. Jozefa Kuchára, súčasného predsedu Únie slovenských novinárov – seniorov, ktorú Gabo Zelenay počas svojho života založil a ktorá aj dnes počíta svojich členov na stovky.
Pán predseda, aký je tvoj názor na to čo si počul a čo teba inšpirovalo, že sa tento seriál uskutočňuje prostredníctvom viacerých internetových portálov?
„Potvrdilo sa mi to, čo som viac krát napísal v rôznych vyjadreniach i vo svojej publicistike, že ešte neznamená, ak je niekto populárny a ľudia poznajú dobre jeho tvár, ba trošku hlbšie načrú aj pod pokrievku jeho práce, že poznajú aj jeho srdce. Chcem sa všetkým 3 pisateľom, mladým, usudzujúc podľa štýlu ich písania a obsahu rozhovorov či aj ambicióznym budúcim kvalitným žurnalistom, poďakovať za ich prehľad, snahu po kreativite tvorby i úžasnej chuti po ďalšom spoznávaní žurnalistickej histórie na našom území.
Práve srdce Gaba Zelenaya naplnila láska k tomu, čo robil. Už sme napísali, a v doterajších 2 častiach odznelo, že sme sa poznali veľmi dobre a mali sme na podaktoré veci aj rozdielne názory. Tí mladí, po mne, alebo dokonca po nás chceli, aby sme pracovali na uplatňovaní odkazov Gaba Zelenaya v žurnalistickej praxi. Už tento seriál je svedectvom, že tak robíme. Mladí žurnalisti iste aj vás zaskočili snahou spoznávať hlbšie, či mal Gabo Zelenay záujem, ba či a ako spoznával nutnosť potreby, venovať sa, napríklad oblasti vedecko – výskumnej práce v športe…“
Prepáč, prerušíme ťa, odpovieme stručne – mal – a ty stručne povedz ako, na ktorých príkladoch si to dokumentoval.
„Skúmal počas svojej dlhoročnej práce, trebárs v dedinských oddieloch, na základe komunikácie s vtedajšími dobrovoľnými funkcionármi a potom vo svojich reportážach majstrovsky približoval problémy tejto práce. Mládež, aj tá futbalová, si to vyžadovala, lebo naliehavo potreboval, napríklad hneď po ukončení II. svetovej vojny, zostavovanie produktívnych, a pre náš slovenský futbal efektívnych, trénersko – metodických plánov. On osobne dokázal o tom hovoriť s vrcholovými metodikmi futbalu a následne sa pýtať aj samotných futbalistov, veľmi profesionálne, ale ľudsky, akým štýlom sa k takému spôsobu spolupráce s trénermi a metodikmi stavajú? V čom sú prednosti a v čom sa im menej darí? Nehľadal senzácie ani výhovorky, ale riešenia a ich spoznávanie. Dnes nám táto oblasť, dovolím si tvrdiť, v slovenskom futbale absolútne pauzuje.“
Pýtali sa ťa, či preto, že nemáme kvalitných metodikov a ty si povedal, prosím, zopakuj…?
„Mne chýba dialóg. Aj o metodike, aj o štýle a kvalite komunikácie z pohľadu zvyšovania, napríklad futbalovej či hokejovej kvality, na trase novinár – metodik – tréner – divák (futbalový, hokejový či hádzanársky). Chýba nám tým Gabovým, dokonca umeleckým štýlom, lebo tí mladí novinári Gaba označili reportérskym bardom, dakedy, možno aj pre odľahčenie situácie, to majstrovské slovo, ten postreh…“
Osobne rozumieme tvojej argumentácii, lebo sme boli súčasťou rozhovoru. Tí mladí sa rozplývali, ako Gabo pre jednu zábavnú televíznu reláciu dokázal múdro a vtipne odpovedať na zvedavé otázky jej tvorcov. Tvrdil v nej, že každý detail má svoju vôňu, farbu, svoj tvar a keď mu pred televíznymi kamerami dali reportovať rybolov, nebál sa vtipne skonštatovať: „Nie je tu voda, rybník, ba ani potok, podmienky sú neregulárne, ale naši mladší i starší dorastenci chcú dokázať, že ulovia aj tam, kde ani čert nič nedokáže. Dokonca im chýba aj zvuk komárov…“
„Nuž som im musel dodať, že nám kvalitní metodici buď vymreli alebo odišli za svojou prácou, svojím odborným uznaním, a tým aj podmienkami, do zahraničia, kde si vážia odbornosť, lásku k práci, hrdosť na koníčka, ktorému upísali svoj život…“
A mladí novinári ti na to: … ale Gabo bol, a podľa ich poznania zostal, až do smrti hrdým Slovákom!…
„Súhlasím a dodávam, verejne, čo som aj im zdôraznil: Nedal sa kúpiť nikomu judášskym grošom. Bol absolútnym abstinentom, ktorý sám aktívne v mladosti robil a, aj v neskorších rokoch celý život, úprimne šport miloval.“
To sme už spomínali. On miloval futbal, hokej, ľahkú atletiku, hádzanú i ďalšie športy a ty si im, vzhľadom k jednej z úvodných otázok nimi postavených, dodal po čase rozhovoru, že…
„Keď boli ME v hokeji v Prešove, bol trénerom skvelých mladých Švédov Ronald Pettersson. Gabo sa vtedy aj tohto odborníka pýtal, ako on vidí deti, ich prvé kroky na korčuliach, vo vyspelej hokejovej Európe. Tento Švéd deti aj vtedy vnímal ako ratolesti, ktoré mali a budú mať zimu vždy rady a chcú sa lyžovať, korčuľovať alebo hrať hokej. Vtedy mali vo Švédsku 1 500 hokejových žiackych družstiev.
Neviem koľko ich máme u nás dnes, koľko sme ich mali vtedy. Pamätám sa ako Pettersson už vtedy podčiarkol, že deti tam za členstvo v klube neplatili žiadnu finančnú čiastku. Ba ani ich rodičia. Viem však isto, že v tom čase ani naši rodičia neplatili za členské v hokejovom klube žiadne peniaze.
Viaceré podstatné veci dostal Gabo aj od tohto profesionála do svojho archívu, s ktorým ako kvalitný žurnalista počas svojho života pracoval. Vrátane kontaktu pre komunikáciu. Dôležité informácie pre základný, čo len myšlienkový vstup, podieľať sa ako novinár na vedecko – výskumnej práci z oblasti hokeja a na publicistike o oblasti histórie hokeja. Odkaz pre nás všetkých.
Dnes mám vyše 80 rokov, rád na túto tému stále komunikujem. Hlavne ak viem, že ide o prvý vážnejší, a azda ten najzákladnejší, krok pre vstup novinára do oblasti vedecko – výskumnej komunikácie o športe, v tomto prípade hokeji. Horšie je, ak je v tomto smere poznanie novinára, nedajbože aj funkcionára či dokonca trénera, takmer na bode mrazu. Ale takých prípadov je u nás dnes aj z oblasti futbalu, aj hokeja či iných športov, na rozdávanie.“
Toľko teda jeden príklad z praxe.
Osobne, ako spoluautori tohto seriálu, sme navštívili aj jednu VÚC v našej republike. Zodpovední na najvyšších stupňoch si vypočuli naše snahy, prisľúbili, že sa budú tým, na čo sme sa pýtali, zaoberať, dokonca povedali aj dátum, presnejšie, že nám do konca tohtoročného februára pošlú odpoveď. Ostalo pri sľuboch…
Povedali sme si – Nie sme dosť bohatí, aby sme verili planým sľubom. Jeden ako dôchodca, druhý tiež už takmer v dôchodcovskom veku, stále ale v plnom pracovnom nasadení 7 dní v týždni, ktorí sme si prešli a prechádzame každý inou náročnou cestou života, nemáme jednoducho zbytočný čas na ľudskú nezodpovednosť, lenivosť, darebáctvo či zlo. Chce sa nám konečne aj z praxe utiekať k ľudskému dobru a porozumeniu, pod nebom mieru a pravdy.
Ďalšiu, 4. časť z 12 rozhovorov, každomesačne počas celého roka 2022, vrátane konkrétnej odpovede na túto otázku, na tomto istom mieste, v našej stálej rubrike, nájdete o mesiac. Dozviete sa ešte nepočuté či mnohé nikdy nepublikované, zo života osobností Gaba Zelenaya a rovnako aj Jozefa Kuchára.
Otázky kladú, a rozhovor moderujú, Jozef Mazár a Jaro Šiška.
