Aby človek mohol žiť čestne, musí sa biť, mýliť sa, začínať a znovu začínať, prehrávať a večne zápasiť. Tomu zvykne moja maličkosť hovoriť charakter. Dá sa takto vnímať i reportérska dráha Gaba Zelenaya?
– kladie otázku PhDr. Jozef Mazár, jeden z dvojice autorov seriálu. Tým druhým je Ing. Jaroslav Šiška.
Nad poslaním seriálu uvažujeme spoločne a pýtame sa na mnohé sprievodcu týmto seriálom – PhDr. Jozefa Kuchára. A on na to:
„Nerozumiem, prečo práve tak, práve ty, pán redaktor, uvažuješ?“
A Jozef Mazár na to reaguje rýchlo:
Vedie ma k tomu obsah tebou napísanej publikácie: Postoje k národu rozdelili novinársku obec.
Spomenutá brožovaná knižka vyšla síce v roku 2006, ale ja som v rokoch 1999 až 2003 na Slovensku nežil a zo zahraničia sa ťažšie vnímali a posudzovali nádeje a sklamania novinárov, ktorí sa svojimi postojmi k takému kroku rozhodli.
Do dnešných dní, a to si už dovolím tvrdiť aj za prítomného kolegu, spoluautora tohto seriálu, táto téma nie je širokospektrálne skloňovaná, ba ani dostatočne analyzovaná. Základné informácie sú nám sčasti známe, ale nemali sme ani potom, ba ani dnes, možnosť študovať ucelené, a pre naše životy funkčné, analýzy prijatých rozhodnutí, ktoré trieštili bývalú novinársku organizáciu známu ešte z čias Československa.
No a keďže sa v tomto roku zaoberáme 100-ročnicou života a diela, novinárskej tvorby Gaba Zelenaya, ktorého sme si ako reportéra úžasne vážili, budeme radi, ak sa na základe tebou verifikovaných faktov, dozvieme, kde, na ktorej strane, a prečo, stál Gabo Zelenay – a prečo práve tam?
Dr. Jozef Kuchár reaguje takto:
„Kto si podrobne preštudoval obsah spomenutej publikácie, mohol sa dozvedieť, že 2. a 3. októbra 1992 sa, v aule Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, uskutočnil zakladajúci snem Združenia slovenských novinárov. Zúčastnilo sa ho takmer 200 z 500 prihlásených členov do novej novinárskej organizácie. Tou druhou bol Slovenský syndikát novinárov. (Pre doplnenie pozn. autorov: celoštátnou pôvodnou organizáciou združujúcich novinárov, bol po II. svetovej vojne, od roku 1945, Ústredný zväz československých novinárov, od roku 1948 pretransformovaný na Zväz československých novinárov, postupne vývojom vznikol v roku 1972 Československý zväz novinárov s 2 zväzmi: Český svaz novinářů a Slovenský zväz novinárov – oba pôvodne z roku 1946 pod trochu zmenenými názvami. Ešte pred rozdelením Československa, bol v roku 1990 rozpustený Slovenský zväz novinárov a ustanovený Slovenský syndikát novinárov.)
Hlavným zmyslom snemu bolo založiť novú profesijnú organizáciu, ktorá bude pomáhať novinárom pri získavaní pravdivých informácií o slovenskej skutočnosti, pomáhať preniknúť novému obrazu Slovenskej republiky do sveta a vytvárať podmienky na profesionálnu a objektívnu informovanosť občanov. V Rade tohto Združenia Gabo Zelenay nebol, rovnako ako sa aktívne, teda ako člen či funkcionár, neangažoval ani v Slovenskom syndikáte novinárov.
Na II. sneme Združenia slovenských novinárov v júni v roku 1994, za účasti 86 delegátov, už však získal najviac – 76 hlasov – a zvolili ho aj do Predstavenstva Združenia slovenských novinárov.
Patril k tým, ktorí sa od príchodu živo zasadzovali za realizáciu riešenia 8 základných okruhov, ktoré obsahoval Program spomenutej organizácie. Boli to napríklad problémy riešenia transformácie médií v novej historickej situácii, legislatívne kroky, etické princípy v žurnalistickej praxi a ich uplatňovanie, ale i ďalšie.“
Prečo, podľa teba, Gabo Zelenay, potom toto Združenie slovenských novinárov opustil?
– kladieme ďalšiu otázku pre PhDr. Jozefa Kuchára, dnešného predsedu Únie slovenských novinárov.
Odpovedá:
„V knihe, ktorú spomíname na úvod tohto rozhovoru, je to na strane 43 priblížené slovami samotného Gaba Zelenaya:
„Novinári, seniori, mali svoj klub pri Združení slovenských novinárov a keď jedného dňa zachytili „šum“ v novinárskych organizáciách, o plánoch vtedajšej opozície, že ak sa jej podarí ujať moci, po voľbách bude likvidovať národne orientované sily v radoch novinárov, začali sme aktívne konať.“
Gabo sám neznášal nielen skrivodlivosť, ale u mnohých, ktorí nosili novinárske preukazy, napríklad aj z oblasti športu, aj veľmi slabú erudovanosť. To jeho vnímanie situácie, z oblasti športu, bolo nadčasovým, lebo to potvrdzuje i súčasnosť. A zďaleka sa to nedotýka len oblasti športu. Dnes tak mnohí členovia politických strán, či už vládnej moci alebo opozície, vo svojich vystúpeniach často kritizujú slabú novinársku odbornosť a preto môžem s plnou zodpovednosťou označiť vznik Únie slovenských novinárov – seniorov, ako prezieravý, nadčasový a potrebný krok. Z viacerých dôvodov.“
Pán predseda, iste ešte bude priestor venovať sa obšírnejšie týmto otázkam v niektorom z ďalších rozhovorov. Viacerým sa zdá v Únii slovenských novinárov – seniorov, najfunkčnejší Klub športových novinárov. Ak sa nemýlime, jeho zrod sa viaže s rokom 2000 a úplne 1. predsedom Klubu bol práve sám Gabo Zelenay. Aké boli jeho predstavy o činnosti tohto klubu?
„Veľmi zaujímavé a, aj dnešok ukazuje, naliehavo potrebné. Nezdá sa mi, že ich v našom dnešnom rozhovore budeme môcť, z priestorových dôvodov, čitateľom funkčne priblížiť.“
Tentoraz postačí aj taká odpoveď. Spolu s našimi čitateľmi sa tešíme na tvoje odpovede v ďalšom rozhovore nášho 12-dielneho seriálu. Za tie tvoje dnešné pohľady na činnosť Únie slovenských novinárov – seniorov i činnosť Gaba Zelenaya v nej, veľmi pekne ďakujeme.
Ďalšiu, 5. časť z 12 rozhovorov, každomesačne počas celého roka 2022, vrátane konkrétnej odpovede na túto otázku, na tomto istom mieste, v našej stálej rubrike, nájdete o mesiac. Dozviete sa ešte nepočuté či mnohé nikdy nepublikované, zo života osobností Gaba Zelenaya a rovnako aj Jozefa Kuchára.
Otázky kladú, a rozhovor moderujú, Jozef Mazár a Jaro Šiška.
