Od ukončenia môjho vysokoškolského štúdia pedagogického smeru zameraného na telesnú výchovu, získania doktorského titulu na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, nadobudnutých poznatkoch a praktických trénerských skúsenostiach s nácvikom 1 – 3-ročných detí v plávaní a 13 – 15-ročných žiakov v atletike, už uplynulo pomerne veľa rokov.
Mnohé veci sa za ten čas výrazne zmenili. Objavili sa nové vedecké pohľady na tréningový proces a jeho metodiku. Niektoré veci však ostali stále v platnosti. Najmä anatómia stavby tela, fyziologické aspekty pôsobenia záťaže na mladý detský organizmus, základné pravidlá a poučky z pedagogiky všeobecnej psychológie a psychológie športu.
Čo sa však zmenilo najviac, je skutočnosť, že šport vo veľkej miere ovládli peniaze.
Ich vplyv na súčasný tréningový proces, pri ktorom sa od trénerov očakávajú čo najskôr, bez rešpektovania a dodržiavania určitej postupnosti, čo najlepšie výsledky. Tréneri ktorí tomuto trendu ešte nepodľahli, sa začínajú častejšie ozývať a na tieto negatívne javy i poukazovať.
K zamysleniu a napísaniu tohoto rozboru ma priviedlo vyjadrenie úspešného atletického trénera Jakuba Valachoviča, ktorý po nedávno skončených Majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu v Dudinciach, na základe vlastného poznania, kritizoval prácu poniektorých trénerov, ktorí chcú v najmladšom veku deti výkonmi fyzicky vyšťaviť a namiesto športu ako zábavy, a radosti z pohybu, robia z dieťaťa tovar.
V tomto článku mi nejde o spájanie a dávanie do súvisu slová Jakuba Valachoviča s prácou súčasných trénerov plávania v článku nižšie spomínaných dievčat. Jeho cieľom nie je ani spochybniť tréningový proces a jeho metódy a ani dopady tréningovej a pretekárskej fyzickej záťaže pôsobiacej na mladý detský organizmus. To prenechávam na vyjadrenie odborníkom, najmä skúseným plaveckým trénerom a predovšetkým dorastovým a športovým lekárom.
Na príklade jednej súťaže chcem len poukázať, aké veľké psychické a fyzické úsilie museli vynaložiť, v článku nižšie spomínané mladé plavkyne, pre svoj úspech. V písaných a printových médiách v Banskej Bystrici sa najviac článkov z banskobystrického plávania v tomto roku objavilo v súvislosti s úspechmi Emky Malíkovej z Plaveckého oddielu UMB v rámci jej vystúpení v 4-kolovej slovenskej plaveckej súťaži 9-ročných dievčat.
Preto uvedený rozbor som urobil práve z tejto súťaže. Slovenská plavecká federácia stanovila v súťaži slovenského plaveckého pohára pre vekovú kategóriu 8 – 11-ročných plavcov a plavkýň maximálny počet štartov 3 štarty za 1 poldeň. Každé kolo pozostávalo z 2 poldní.
To znamená, že v 1 kole Slovenského pohára mohla každá plavkyňa absolvovať maximálne 6 štartov. A to tak u 8- ako i 11-ročných. Jedinou 9-ročnou plavkyňou na Slovensku, ktorá absolvovala v 4-kolovej súťaži plný počet 24 štartov, bola práve uvedená členka banskobystrického Plaveckého oddielu UMB. Na 2. mieste, podľa počtu štartov, sa umiestnila Sofia Hudžíková z Aquacity Poprad s 21 štartami, na 3. mieste spoločne Stela Megelová z Flipper Brezno a Andrea Závacká zo Svitu so 17 štartami. Ako sa počet týchto štartov odzrkadlil v celkovom hodnotení?
Celkovou víťazkou Slovenského pohára 9-ročných dievčat sa stala Stela Megelová z Flipper Brezno, ktorá si vyplávala 1 079 bodov zo 17 štartov a ako jediná pretekárka premenila všetkých 17 svojich štartov vo víťazstvá.
2. skončila Andrea Závacká zo Svitu s 980 bodmi, ktoré získala zo 17 štartov a vyplávala si v nich 9 zlatých, 5 strieborných a 2 bronzové medaily.
3. bola Ema Malíková z PO UMB s 862 bodmi, ktoré získala za plný počet 24 štartov. Vyplávala si v nich 5 zlatých, 9 strieborných a 9 bronzových medailí. Čo do počtu medailí, získala ich najväčší počet z pomedzi všetkých štartujúcich dievčat.
V záverečnom hodnotení slovenského pohára sa jasne ukázalo, že o celkovom víťazstve nerozhodoval najväčší počet získaných medailí, či najvyšší počet štartov, a tým i najväčšia fyzická záťaž kladená na mladý organizmus. V prípade spomínaných dievčat sa potvrdilo, že menej bolo tento raz viac. Uvedená súťaž bola len jednou zo súčastí, ktoré vplývali počas celého roka na psychiku ale najmä na fyzickú pripravenosť detského, ešte stále sa rozvíjajúceho organizmu. Tými ďalšími boli predovšetkým pravidelné tréningy a účasť na ďalších početných pretekoch počas celého roka.
Až čas ukáže, ako sa mladý detský organizmus spomínaných, nesporne talentovaných detských plavkýň, dokáže na takúto tréningovú a pretekársku záťaž adaptovať a či tieto dievčatá budú výkonnostne napredovať tak, aby o 5-6 rokov pri plávaní ešte ostali a bezproblémovo zvládli aspoň prvý dôležitý prechod zo žiackej do juniorskej kategórie.
Veľa bude záležať aj od ich trénerov. I na nich bude pôsobiť psychická záťaž a to práve preto, že o uvedených dievčatách sa už teraz veľa hovorí a píše ako o veľkých talentoch a aj očakávania rodičov a ľudí pôsobiacich okolo plávania, sú pomerne veľké.
Z psychologického hľadiska to môže mať negatívny dopad. Cesta od 9-ročného talentu, po vyzretého výkonostného, či vrcholového športovca, je veľmi dlhá a i na nej sa vyskytne veľa prekážok a nástrah. Spoločnou snahou a spoluprácou rodičov, trénerov, plavkýň a športových lekárov, sa im mnohým dá predísť a prekážky prekonať. Ak sa však pretrhne čo len jedno ohnivko v tomto súkolí, napredovanie mladých plavkýň môže byť ohrozené. A to sa nedotýka len spomínaných plavkýň ale i ďaľších mladých talentov v rôznych druhoch športu, ktoré v Banskej Bystrici máme.
Preto by som chcel i touto cestou vyzvať učiteľov telesnej výchovy, žiackych a mládežníckych trénerov, ako i športových lekárov, aby sa nebáli svoje poznatky z tréningového a výchovného procesu mladých športovcov, ako i vlastné poznatky a skúsenosti z aplikovania záťaží na mladý žiacky organizmus, verejne vysloviť a so svojimi skúsenosťami sa i podeliť s ostatnými.
