Každá história, aj tá futbalová, sa napĺňa prostredníctvom mnohých úmrtí. Nie každému jej tvorcovi sa dostane pri jeho poslednej rozlúčke to krásne, vzácne, drahé či úprimné, ba v tú chvíľu poslednej rozlúčky s týmto svetom veľmi dôstojné slovko – ďakujeme!
Stredoslovenský futbalový zväz na svojej webovej stránke oznámil pred pár dňami aj tento oznam:
„S hlbokým zármutkom oznamujeme širokej futbalovej verejnosti, že dňa 5. marca 2022 vo veku 77 rokov navždy dotĺklo statočné a kamarátske srdce Bruna Motyčku. Aj keď v ostatnom čase prekonával náročné zdravotné prekážky, do poslednej chvíle sa živo zaujímal o futbalové dianie. Bol obetavý všestranný činovník SsFZ, no predovšetkým dlhoročný predseda jeho ŠTK a sekretár ObFZ Banská Bystrica. Bruno často používal motto: „…tak bude, ako my povieme“.
Dnes hovoríme – odpočívaj v pokoji, vo futbalovom nebi, kde máš súpútnikov už neúrekom – a my budeme na vás spomínať, inak už nebude.
Posledná rozlúčka so zosnulým bola v stredu 9. marca 2022 o 13:00, v obradnej sieni Krematória, v Banskej Bystrici – Kremničke.
Pri poslednej rozlúčke nad rakvou zosnulého sme počuli aj vyrieknuť: „Mnohí z tých, čo žijú, by si zasluhovali smrť. A mnohí z tých, čo zomreli, by si zaslúžili žiť.“
Keď nám po pohrebe zosnulého, do portálov Duklasport a Klub priateľov Dukly, oznámili túto smutnú správu, dovolili sme si skonštatovať tiež dávno známe: „Pre človeka, v tomto prípade funkcionára, bývalého aktívneho organizátora vzniku futbalovej histórie na Španej Doline, ktorý splnil svoju povinnosť, je smrť prirodzená a vítaná, práve tak ako spánok.“
Bruno Motyčka, ktorý sa narodil 26. augusta 1944, do ťažkých povstaleckých dní, aby sa svojim aktívnym životom pripojil k spolutvorcom bohatej hráčskej, ale hlavne funkcionárskej futbalovej histórie – v regióne pod Urpínom. Zanechal pre všetkých aj niečo, čo iní zanechať, okrem tiež už dávnejšie zosnulého, Vila Lačného, seniora, nemohli.
Futbal totiž, obaja, začali propagovať vlastnými výkonmi v dresoch svojho rodiska Špania Dolina – na sutine z najmladšej banskej šachty v Španej Doline, zo šachty Ludovika. Spomenutá šachta fungovala v období rokov 1812 až 1888 – až do uzavretia baní. Bola najvýkonnejšou šachtou banského revíru s hĺbkou 440 metrov.
Tam Vilo Lačný, na poste brankára a Bruno Motyčka, v úlohe stredného obrancu, budovali futbalovú tradíciu – vlastnú historickej Španej Doline.
Na hracej ploche, kde premieňali o pár desaťročí pokutové kopy aj takí ostrostrelci, akými boli a zostali v československom futbale, verme, naveky – Róbert Semeník či skvelí technici Marek Bažík, Jaroslav Sovič, ba kvality vtedajšieho ochrancu svätyne, v súťaži bývalých významných trénerov a hráčov Československa, Jaroslava Majera, vyskúšal aj svetoznámy doc. Jozef Vengloš.
Mnohé spomenuté i nespomenuté je dnes minulosťou. S úctou a so zármutkom vo vlastných srdiečkach na koncepčnosť, odbornosť a poctivosť zosnulého Bruna Motyčku, hlavne v už spomenutých futbalových inštitúciách, deň po pohrebe zaspomínali v našej prítomnosti aj jeho spolupracovníci, v určitom období spoločne futbaloví rozhodcovia vtedajších krajských futbalových majstrovstiev – páni Ján Uhrin a Ing. Viliam Vais.
„Nie je bez zaujímavosti, že sa Bruno Motyčka presadil, so svojou kvalitnou prácou, ako vyučený chladiar, aj v niekdajšom banskobystrickom podniku KOVO–DREVO, čo ho potom posunulo v tomto podniku neskôr do funkcie vedúceho pracovníka“
– zvýraznil v neformálnych spomienkach Ján Uhrin, donedávna stále aktívny delegát počas futbalových stretnutí riadených ObFZ Banská Bystrica.
„S Brunom Motyčkom odchádza nielen kus zaujímavej histórie nášho futbalu, ale zároveň tiež zásadový a erudovaný funkcionár. Iste by o funkcionárskej spolupráci s ním mohli hovoriť aj mnohí ďalší, napríklad taký Peter Králka alebo Peter Súkeník, iste i ďalší, ktorí sa s ním prišli naposledy rozlúčiť do banskobystrického krematória. Jeho funkcionársky formát mu dovoľoval aktívne pomáhať, okrem iného či iných, napríklad aj Petrovi Štefaňákovi, v jeho aktívnej a užitočnej robote s mládežou. Ak budete niečo o Brunovi písať, patrí sa, za širokú rodinu futbalových nadšencov, ktorí Bruna dobre poznali, verejne poďakovať aj v širších súvislostiach,“
nezabudol vysloviť svoj pohľad na prácu a aktivity zosnulého, v súčasnosti v našom, slovenskom futbale, najdlhšie aktívne pracujúci delegát najvyšších slovenských futbalových súťaží, Ing. Viliam Vais, aby dodal:
„Veď na pohrebe som videl aj súčasného viceprezidenta SFZ a novozvoleného predsedu SsFZ Stanislava Neuschla a bývalého viceprezidenta SFZ a donedávna predsedu SsFZ PhDr. Jozefa Parša s manželkou, ale tiež aj ďalších dlhoročných funkcionárov SsFZ, okrem iných, napríklad Jaroslava Jekkela či Ľubomíra Samotného.„
Zosnulému Brunovi Motyčkovi za všetkých ďakujeme a nikdy nezabudneme! Česť jeho pamiatke!
