Pravidelný čitateľ internetového magazínu Sportlandia.sk, partnerského portálu Duklasport.sk, sa ešte 20. augusta tohto roku 2022 dozvedel, že krásne 120-ročné jubileum športu v mestečku Šahy, kde dlhé roky pôsobil prvý medailista z novovekých OH, rodák z Hronca pri Podbrezovej – Alojz Sokol – obohatia svojim živým vystúpením na futbalovej tráve dôstojného futbalového stánku v Šahách, bývalí futbalisti budapeštianskeho Ferencvárosu. Stalo sa tak v predposledný deň osláv XL. Dni kultúry v Honte, v sobotu dňa 10. septembra 2022, od 10.30 hod., ktoré prebiehajú dodnes, od 6. do 11. septembra 2022. Preto vôbec nie náhodou sme sa vrátili k nášmu príspevku, ktorý začínal fotografiou slávneho Ferdinanda Daučíka.
Viacerí ste si priali vedieť, kto okrem spomenutého slávneho internacionála, obliekal ešte dres tohto, v Európe slávneho futbalového klubu, ktorý počas svojej histórie vyhral, najskôr už v roku 1937 v tom čase slávny Stredoeurópsky pohár, aby po roku vo finále podľahol pražskej Slávii v súčte 2 zápasov bodovo 1:3. Odpovieme, ale pred tým ešte napíšeme, že:
Ferencváros, aj za hry už spomínaného Ferdinanda Daučíka, v drese pražskej Slávie, hral najskôr v Prahe na Strahove pred vyše 45 000 divákmi nerozhodne 2:2, aby v odvete podľahol doma zošívaným 0:2 a tak tento pohár vyhrala Slávia.
Najväčším klubovým úspechom Ferencvárosu bolo víťazstvo 1:0 vo finále Veľtržného pohára vo futbalovej sezóne 1964/1965 nad talianskym Juventusom Turín. Atraktívne bolo aj finále PVP v roku 1975, ale Ferencváros v ňom podľahol Dynamu Kyjev, ktoré viedol na poste trénera svetoznámy Valerij LOBANOVSKYJ, 0:3.
Je potrebné poznamenať, že Ferencváros už hral v Šahách priateľský zápas. Ale vtedy so svojim A-mužstvom zvíťazil nad účastníkom Krajských majstrovstiev, v modro bielom oblečení – Slovanom Šahy. V tých rokoch mali Šahy priamo kontakt, napríklad na vtedajšieho trénera Ferencvárosu i maďarskej reprezentácie Lajosa BARÓTIho, ktorý v rokoch 1928 až 1946 hrával za Szeged, potom 3 roky v Györi a napokon sa dal na veľmi úspešnú trénerskú dráhu. Menej známe je jeho rodné meno Lajos KRATOCHFILL. Pochádzal z obce Barót, z dnes rumunského Sedmohradska (Transylvánie), a tak svojím novým prijatým menom preslávil aj svoje rodisko. Väčšina zdrojov uvádza nesprávne maďarský Szeged ako jeho rodisko. No… bitka o slávneho rodáka, najlepšieho futbalového trénera v maďarskej histórii a vtedy či aj dodnes, jedného z najlepších na svete, máva, nielen u neho, rôzne podoby…
„Stal sa dokonca maďarským zväzovým kapitánom v rokoch 1957 – 1966, aby bol neskôr zväzovým kapitánom Peru (1971 – 1972)… a znova sa vrátil k reprezentácii Maďarska v rokoch 1975 – 1978. Viedol našich olympionikov na OH 1960 v Ríme (bronz) a 1964 v Tokiu (zlato). V tom istom roku získal so svojimi zverencami bronz na ME. Celkovo 4x postúpil s maďarskou reprezentáciou na MS (1958, 1962, 1966 a 1978) a teda patril a patrí k najúspešnejším futbalovým trénerom sveta.“
– povedal známy reprezentant Maďarska z dresu Ferencvárosu, Lajos DÉTÁRI, autorovi tohto príspevku, počas zápasu Internacionálov Dudiniec, ktorí začiatkom 21. storočia nastúpili na domácom trávniku proti majstrom Európy 1976 z Belehradu. Lajos DÉTÁRI tak pohostinne hral za tento výber spolu s Lacom Móderom, Lacom Jurkemikom, Zdeňkom Nehodom a ďalšími.
Ing. Ján Zekucia, prítomný, znova po rokoch, tentoraz na zápase Starí páni Šahy – Starí páni Ferencváros, tomu istému autorovi tohto článku, už dávnejšie, pri inej príležitosti, povedal:
„Futbalové Šahy mali vo svojej bohatej histórii veľkého futbalového srdciara, Bélu báčiho Tanayia. Béla báči bol nielen dobrým mechanikom v bývalom Strojstave Šahy, ale aj zapáleným funkcionárom futbalu v Šahách. Osobne som s ním kráčal Budapešťou, kde sa narodil, keď sa náhodou na ulici stretol so slávnym BARÓTIm a nositeľom Zlatej lopty, ktorú v roku 1967 udelil France Football najlepšiemu futbalistovi starého kontinentu, Flóriánovi ALBERTovi. Bolo nádherné vidieť, ako sa všetci traja vyobjímali a aj vtedy som mal možnosť dotknúť sa takto bohatej futbalovej histórie.“
Keď sme 10. septembra tohto roku 2022 boli spolu s ním svedkami zápasu, videli sme znova, v dôstojne odohranom zápase 2 x 30 minút, podľa nášho odhadu, pred zrakmi okolo 400 divákov, veľmi solídny a oku lahodiaci zápas. Nechýbali v ňom brankárske bravúry, ktoré po strelách domácich predvádzal skvelý brankár Ferencvárosu Gábor SZALA. Hlavne, keď mu vyslal bombu spoza šestnástky, po necelej štvrťhodine hry, domáci Baltazár, hrajúci s číslom 16. Len tak okrajovo, Internacionáli Ferencvárosu nastúpili k zápasu, okrem základnej zostavy, ešte so 4 náhradníkmi. Ich vekový priemer bol vyšší od súpera takmer o 10 rokov. To už, ale od 2. minúty, viedli vtipne a technicky zdatnejší internacionáli Ferencvárosu 0:1.
Gólu hostí predchádzala nádherná rozohrávka zo stredu obrany od Andrása TELEKa, známeho aj z dresu 1.FC Košice, ešte zo skupinovej fázy Ligy majstrov, jeho rozohrávku spracoval v strede poľa výborne hrajúci Józsi GYÖRGY a pre skúseného Pála FISCHERa už bola lahôdka prekonať, v bráne z pár krokov, po prieniku ľavou stranou útoku v I. polčase, chytajúceho Benkulu.
Ferencváros prišiel do Šiah s 15 hráčmi, ktorých z trénerskej lavičky viedol József MUCHA. Ide o bývalého futbalistu, narodeného v roku 1951, ktorý v drese mužstva Ferencvárosu odohral za 11 rokov hráčskeho pôsobenia vyše 250 majstrovských futbalových zápasov. Na sklonku hráčskej kariéry pôsobil ako hráč aj v belgickom futbale.
Zápas sledovali mnohí ďalší bývalí skvelí futbalisti či futbaloví tréneri domácich. My sme si zašli počas polčasovej prestávky z tribúny k tým, ktorí sledovali tento futbal postojačky.
Vzácny športový činovník Šiah, skvelý historik športu v tomto meste, stredoškolský pedagóg František Révész, keď sme mu položili otázku ako vníma toto podujatie, šikovne diplomaticky odpovedal:
„Tu sú ďalší znalci a pamätníci futbalu Šiah. A ukázal na Štefana Močára, bývalého odchovanca futbalu v Krupine, ktorý však pôsobí v Šahách už vyše 20 rokov.
Štefan Močár nám, okrem iného, povedal:
„Hej, môj brat Stano hrával v drese ligovej armádnej Dukly Banská Bystrica. Mňa pritiahli po jednom priateľskom zápase Krupiny v Šahách, do tohto mesta. A tak som tu. Pýtate sa na tento futbal? Vidíte rovnako ako ja, že naše mužstvo je predsa len mladšie, dokonca podaktorých hráčov ani nepoznám. Vidíme, myslím si, celkom pekné súboje, pokusy o vtipnú hru. Našich je na lavičke náhradníkov síce oveľa viac, ale hostia sú futbalovejší, majú vo svojich radoch vyššiu hernú kvalitu. Myslím si, že to skončí zmierlivou remízou.“
Po polčase dali Internacionáli Ferencvárosu, po učebnicovej futbalovej akcii a rýchlej výmene lôpt v trojuholníkovom rozostavení, svoj druhý gól. Jeho autorom bol Elek NYILAS s číslom 15 na drese. My sme prešli k ďalšiemu stredoškolskému pedagógovi, a podobne ako v prípade Františka Révesza tiež určitý čas trénerovi bývalých futbalistov Slovana Šahy, Alexandrovi Harnovi, ktorý nám povedal:
„Pozrite sa, už sú na hracej ploche aj Jožko Urblík s Mirom Žirkom, príde aj vyrovnávajúci gól. Obaja spomenutí majú tiež bohaté prvoligové futbalové skúsenosti“…
Ešte sme prehodili na futbalovú tému i tému histórie športu v Šahách s Františkom Révészom niekoľko slov, aby sme po nich opustili toto zaujímavé futbalové zoskupenie.
Cestou sme sa zastavili na bohato priaznivcami obsadenej tribúne a keď sme vedľa nich, pri futbalovej bariére, zbadali ako zápas sledujedlhoročná funkcionárka vedenia Olympijského klubu Alojza Szokolyiho Šahy a zároveň vedúca oddelenia mládeže a športu na tamojšom mestskom úrade, pani Angelika Révész, vyrušili sme ju slovami:
„Pani vedúca, to má vysoký medzinárodný štandard športovo – spoločenského charakteru. To by chcelo s Vami osobitný rozhovor.“
Keďže pani Angelika dala súhlas k nášmu stretnutiu za týmto účelom, nechali sme ju sledovať ďalej dané súperenie s tým malým guľatým čudom.
Posadili sme sa na tribúnu vo chvíli, keď po nádhernej akcii po ose Miro Žirko – Norbert Urblík – Jozef Urblík, posledne menovaný, vyrovnal. Aj vďaka tomu, že dokázal prebehnúť vedľa Andrása TELEKa nebojácne, odvážne, tak ako za svojich prvoligových hráčskych zápasov v dresoch Partizána Bardejov či Košíc alebo neskôr o I. ligu súperiacich chlapcov v dresoch Rimavskej Soboty. My sme boli spokojní aj preto, lebo sme strelca gólu už pred zápasom stihli vyspovedať a isto rozhovor s ním prinesieme tiež čitateľom portálov Sportlandia.sk a Duklasport.sk.
A za nami zásluhou toho počujeme silný ženský hlas. „Góól! Góól! Góól!“
Otočili sme sa a opakujeme: „Znova bol, znova bol, znova bol.“
Smejeme sa všetci. Aj s vernou, nezapísanou nikde, ale dlhé roky na futbale známou diváčkou, pani Darinou Krajcárovou. Tá nám stihla povedať:
„Dnes chodím na futbal menej, ale som stále medzi vernými priaznivcami športu Šiah. Také oslavy nemožno vynechať. Je to paráda!“
Stručné hodnotenie jednej z mnohých, ktoré nepotrebuje komentár.Na podujatí, ktoré malo v diváckej obci zastúpenie takmer všetkými vekovými skupinami. Veď obsahuje aj odpoveď na úvodný príhovor primátora mesta Štefana GREGORa, ktorý zaželal všetkým prítomným krásne oslavy 120. výročia založenia športu prvým medailistom z olympiády, v tom čase občanom mesta Šahy, Aloizom Szokolyim. Ale len preto, lebo ho organizátori i účastníci osláv takým urobili. Tieto riadky sú toho tiež, sčasti skromným, ale pravdivým svedectvom.
