Pravidelné stretnutie internacionálov Dukly Banská Bystrica, zhruba z obdobia sezón 1972/1973 – 1987/1988, najmä však 1976/1977 pri postupe do I. ligy 1977/1978, edícia 2026, konaná dňa 19. – 21.05.2026, spolu s priateľmi. Na fotografii z 20.05.2026 zľava doprava, podľa tvárí, nie podľa radov, pózujú účastníci: Ivan Šimček, Dušan Boroš, Jaroslav Šiška, Lukáš Brezina, Ľubomír Šajban, Ján Holica, Ján Kocian, Jozef IVAN, Jozef Koprda, Juraj Gémeš, Oldřich Bříza, Milan Mecele, Ľubomír Janík, Štefan Kopačka, Ján Gomboš, Jaroslav Kotian, Jozef Majzlík, Dezider Siládi, František Kunzo st., Dezider Karako, Milan Smädo, Michal Kopej, Arpád Máni a Ivor Lehoťan.
Radi približujeme fanúšikom Dukly Banská Bystrica, starým, starším, mladým, mladším a aj najmladším, známe osoby či futbalové osobnosti tunajšej Dukly, známe najmä v športovom prostredí v celom bývalom Československu či aj v širšom regióne.
Sú medzi nimi bývalí hráči Dukly, ktorí hrali I. a aj II. ligu, v reprezentácii Československa, olympijský futbalový víťaz, hráči Dukly, ktorí to nedotiahli až tak vysoko, tréneri dospelých aj mládeže, aj reprezentačný tréner, funkcionári, novinári, historici a iní členovia kádrov či dnešných staffov.
Najstarším bol opäť, už stabilne, Oldřich Bříza, ktorý siaha tento rok na métu 94 rokov a postúpil po sezóne 1976/1977 s Duklou, len 2.x v histórii, do I. ligy. Neviem, či sa nachádza ešte nejaký podobný týpek na Slovensku, ako je Oldík, ktorý sa venoval mládeži aj po 90-ke.
Ako to už býva, aj pred reprezentačnými zrazmi, viacerí hráči či tréneri sa museli ospravedlniť s rôznych dôvodov, niektorí takmer len v posledných dňoch, ako napr. Anton Dragúň, Ladislav Borbély, Jozef Oboril, Vladimír Bednár, Anton Jánoš, Karol Vály, Peter Benedik a iní. Ak by prišiel Anton Jánoš, stredajší káder zúčastnených by sa rozšíril až po rok 1990. A tí, čo už mastia na nebeských trávnikoch, sa nemuseli ospravedlňovať, lebo neboli z uvedeného dôvodu nominovaní. Chýbajú ale dosť. Naposledy sú to Emil Kolkus a Jožko Grík. Obom bol osudný apríl, Emilovi v roku 2023 a Jožkovi v roku 2025.
Toto, už tradičné každoročné stretnutie, má podmaz nenápadnej oslavy a spomienok, aj na tento postup. Aká to bola silná generácia hráčov, ktorej významná časť sa na Králikoch rada stretáva, potvrdzuje fakt, že do sezóny 1987/1988 bola Dukla už len 1 sezónu 1982/1983, po podivnom vypadnutí na konci jej historicky 1. prvoligovej sezóny 1968/1969, v II. lige. Málokto z nás zabudne na zápasy doma so Sláviou a rovnako v Prahe, čo sa tam vtedy odohrávalo, obecne známe či neznáme, alebo viaceré aj máloktorým lepšie známe. A bolo tomu tak až do sezóny 1991/1992, keď po skončení sezóny Dukla vypadla a poslednú federálnu sezónu 1992/1993, v I. lige teda neabsolvovala.
Opäť bola možnosť pre všetkých si pospomínať na staré časy, aj sa niektorí „novší“ navzájom znovu predstaviť, keďže čas neúprosne pridáva vrásky a onakvejšie podobenstvá či protivenstvá.
Sám som sa stretol od starých čias v 70. rokoch, keď som ich niektorých stretával pri vychádzaní na tréningy, míňajúc sa navzájom, s dvomi len prvýkrát. Aj keď som medzitým s nimi telefonoval. Človek voľajako podvedome naivne čaká chlapa, akého si ho pamätal na ihrisku, dokonca aj faul na neho a pod. a zrazu zistí, že si nie je vôbec istý, kto je to. To sa ale vždy ľahko a s úsmevom vyrieši.
Bežiaci čas ako prináša, tak aj vyšumieva spomienky. A tak nastal, ako to už býva, aj menší priestor, narýchlo prehrabať v mojom počítači jednotlivé štarty hráčov v každom zápase či každý strelený gól a doplniť hráčom po takmer 50 rokoch nimi vyžadované nejasné spomienky či úplné výpadky, keďže chlapci nastrieľali dosť gólov a nazbierali veľa štartov.
A tak sme vyriešili obratom pre hráča počet štartov Jara Kotiana a 1 chýbajúci gól v pamäti. Odniesol si to Tatran Prešov. Podobne Ivan Šimček, ako väčší kanonier, čože by inak na hrote robil, potreboval doplniť v pamäti viac gólov. Počty si je ľahšie pamätať, ale kde a koľko komu, to už nie je také ľahké a často ani možné, z pamäti vyloviť.
A preto sme tu zase my, historici či štatistici. Najmä, keď sme si nevedeli, do istého životného cyklu, predstaviť život bez hrania futbalu či iného športu. A tak to snáď ostane zachované pre ďalšie generácie, ak sa nezrútia lokálne či globálne počítače, alebo to nebude pre istotu vydané knižne. Nehovoriac o tom, že dnešné dennodenné číselné údaje sú mnohokrát chŕlené akoby z buka do buka a sú veľmi rozdielne pre rovnaký prípad v rôznych elektronických aj printových médiách. Len aby bolo. Dokonca ani mnohé mená protagonistov športu nie sú správne.
Vplýva na to globalizácia, internet a neznalosť materinských jazykov hráčov a preklady ich mien z nesprávneho prepisu materinského jazyku, cez nejaký medzinárodný jazyk, najčastejšie angličtinu a je úchvatné sledovať napr. meno Rusa, prepísané do angličtiny a z nej preložené do slovenčiny neznalými ruštiny a samotný hráč sa nedokáže spoznať, či Bielorusa alebo Ukrajinca do ruštiny a postupne ďalej.
Spomínam to aj preto, že máme aj hráčov Dukly, aj reprezentantov, ktorým celú kariéru písali meno nesprávne a po neustálom upozorňovaní to hráča prestane baviť a radšej to nechá tak. A býva to aj v oficiálnych médiách klubov či futbalových zväzov. Teraz ich tu nebudem menovať. Spomeniem len na Králikoch prítomných s priezviskom Kocian či Karako. Alebo pletenie si Kociana s Kotianom…
A keďže išlo o futbal, samozrejme sa preberali aj situácie s futbalom v oblastiach, v ktorých bývalí Duklisti žijú.
Boli sme na stretnutí, okrem tam ubytovaných, medzi poslednými a tak sme mohli načúvať a počuť, aj cítiť, spokojnosť účastníkov s akciou, jej ďalšou edíciou a rovnako s nádejou či očakávaním, že to nebolo naposledy.
