Pred necelými 2 mesiacmi, presne 26. septembra 2020 oslávil vzácne životné jubileum, svoje 90. narodeniny. Ladislav Šesták, michalovský rodák, ktorý svoj aktívny život upísal hádzanej a vedám pedagogickým. Ako študentom telesnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove nám v úlohe pedagóga výučby metodiky hier, nie raz v telocvični počas metodických ukážok, zvykol podčiarknuť:
„Aj aktívnym pohybom, či už v prírode alebo v telocvični, učte svojich žiakov vážiť si čas mladosti s loptou ale i bez nej. Nech vás myšlienky o zdraví podnecujú motivovať svojich žiakov pre pravidelný pohyb.“
Hádzanárska legenda, Ladislav Šesták, nás včera 17. novembra 2020 opustila po náhlej chorobe. Niekoľko dní pred jeho smrťou sme spolu s majstrom sveta v hádzanej mužov, dnes univerzitným profesorom Rudolfom Horváthom, okrem iného spomínali aj na zlaté hádzanárske časy Tatrana Prešov, v ktorých bol trénerom práve zosnulý Ladislav Šesták. Práve Ladislav Šesták v rokoch 1953 a 1959 pôsobil v spomenutom mužstve zeleno – bielych vo vtedajšom meste kvalitného futbalu ale i mužskej hádzanej, ako hrajúci tréner medzi dvomi sedmičkami.
Anton Frolo, Vladimír Seruga, Martin Gregor a už spomenutý Rudolf Horváth, sa nie náhodou v roku 1967 stali vo Švédsku majstrami sveta. Po návrate do Prešova sa stal neskôr Tatran Prešov, práve pod trénerskou taktovkou Ladislava Šestáka, 2x majstrom Československej republiky v hádzanej mužov, keď v klubovej hádzanej hrala vo svete prvé husle pražská Dukla.
Rovnako skvelá z pohľadu svetovej hádzanej bola aj trénerská kariéra Ladislava Šestáka. Ako sme sa mali možnosť od neho samotného dozvedieť, roky, počas ktorých pôsobil v Prešove, či už ako tréner alebo pedagóg, zapájajúci sa tiež do vedeckej činnosti, považoval za svoje najúspešnejšie. Veď popri zisku 2 federálnych titulov majstra republiky, získal v tejto náročnej súťaži aj 5 umiestnení s Tatranom vo vtedajšej I. československej hádzanárskej lige na 2. priečke a v 3 ročníkoch bronzové pozície.
„Samozrejme, že veľa radosti bolo najmä po hádzanárskej sezóne 1968/1969, keď sme získali 1. titul majstrov Československa s Tatranom. To v Dukle Praha hralo viacero majstrov sveta, ktorí spolu s našimi, Antonom Frolom, Martinom Gregorom, Vladimírom Serugom a Rudolfom Horváthom, vytvorili československú hádzanársku školu s dokonalou technikou, rôznorodou streľbou a dôraznou, ale veľmi férovou obranou. Na už spomenutých MS vo Švédsku, práve náš Vladimír Seruga, prekvapil súperov a dával góly často podstrelom. Mareš, Duda, Rada, Havlík, Vícha, Trojan, Rážek i ďalší v dresoch Dukly, museli práve nášmu Tatranu zablahoželať, že si dokázal v takej konkurencii a kvalite odniesť z jednej z najvyspelejších klubových súťaží zlaté medaily“ – dokázal pokojne zaspomínať, bez štipky zbytočného velikášstva na svoju osobu.
Okrem množstva hráčov, ktorých viedol dlhé roky v Tatrane Prešov, rád spomínal aj na chlapcov, s ktorými pracoval pri reprezentačných výberoch Československa, ale aj na tých, ktorých trénoval v ČH Bratislava. Nezabudol pritom zdôrazniť, že práve špičkoví hádzanári z neho urobili známeho a úspešného trénera. Pri zisku striebornej medaily na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 bol asistentom trénera Jiřího Víchu.
A v tej istej pozícii asistenta trénera, ale s iným menom a priezviskom – Karla Strnada – bol aj pri striebornom úspechu hádzanárov Československa na svetovom šampionáte v roku 1961 v Dortmunde.
Zaslúžilému trénerovi, Ladislavovi Šestákovi, udelili v roku 2004 Strieborné kruhy SOV a v roku 2011 bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej. Za celoživotné vystupovanie v duchu fair play si v roku 2012 prevzal najvyššie ocenenie Klubu fair play Slovenského olympijského výboru – Cenu Jána Popluhára.
Čím krajšia a bohatšia je spomienka, tým ťažšia je rozlúčka, zvlášť s osobnosťou, ktorá sa popri skvelej práci v oblasti vrcholovej hádzanej, zaslúžila aj o výchovu fundovaných pedagógov, hlavne z oblasti telesnej výchovy.
Ostáva veriť, že vďačnosť pokolení, aj tých čo prídu po nás, premení trýzeň spomienky na tichú radosť, hlavne keď budú skloňované hádzanárske úspechy mužov Československa a mužskej hádzanej Tatrana Prešov, a na sklonku trénerskej kariéry i ČH Bratislava, v spojení s menom a priezviskom Ladislav Šesták.
Česť jeho nehynúcej pamiatke!
