Narodil sa v Leviciach. Dnes je tomu presne 50 rokov, kedy si dovoľujeme zaradiť Norberta Dikacza do zoznamu siene hrdých a kvalitných odchovancov armádneho futbalu v Banskej Bystrici, pod slávnym logom DUKLA.
Mal 7, možno 8 rokov, keď sa presťahovali do krásneho mesta pod Urpínom. Sotva si vtedy jeho rodičia mysleli, že zmenou trvalého bydliska ponúkajú svojmu malému synčekovi Norbertovi futbalovú radosť, ale i futbalové konflikty a ich prekonávanie ním samotným.
Nedávno, možno to bola predzvesť upozornenia na jeho blížiace sa významné životné jubileum, sme mali možnosť načúvať rozhovoru jeho otecka a mamičky s otcom futbalovým, vo vtedajšej veľkej a slávnej akadémii mládežníckej futbalovej Európy, Mgr. Petrom Benedikom, na sídlisku Sásová, kde dnes jeho rodičia žijú. S rodičovským nadhľadom, ale i úžasnou empatiou, dokázali aj s odstupom času počas voľnej debaty, pri náhodnom stretnutí, na ulici, dokresliť nie jeden detail dôležitosti spájania talentu dieťaťa prostredníctvom rodičovskej lásky, v prepájaní na trénerskú futbalovú odbornosť.
Stalo sa tak aj vtedy. Mnohé z toho je napísané v knihe, pamätnici jeho futbalového života na stranách 98 – 104. Futbaloví anjeli a démoni, knižné vydanie, ktoré vzniklo aj zásluhou kvalitného futbalového života Norberta Dikacza a jeho futbalových spolupútnikov vo vtedajšej Dukle Banská Bystrica, dozrieva pri oslavách jeho 50-in do pokračujúceho príbehu.
Od Základnej školy na Okružnej ulici, až po súčasný Malachov, kde sám, v kruhu najbližších dokázal svojim kumštom a pracovitosťou, rekonštrukčnými prácami pripraviť na dlhé roky svojej zaujímavej životnej cesty, aj v kruhu krásnej rodinky vlastný príbytok pre pokoj, zdravie, ďalšie roky tvorivej práce s nádherným prívlastkom – náš domov! Práve v čase rekonštrukcie nám raz, bolo to na Mládežníckej ulici v Banskej Bystrici, okrem iného, Noro povedal:
„Hej, robíme niečo spoločného v našej rodinke aby naše kopce, lesy, príroda boli naším chráneným domovom práve v našom meste pod Urpínom.“
Možno on sám si na túto vetu v našom spoločnom rozhovore nepamätá, ale nás tak svojim obsahom vtedy zaujala, že sme ju v redakčnom zápisníku, hneď po podaní si rúk, na záver spoločného stretnutia, rozšírili takto: Norbert nám svojim výrokom pripomenul, že okrem futbalovej lásky a radosti z nej, keď víťazili s dorasteneckým družstvom na najprestížnejších turnajoch futbalovej Európy, mu život pri futbale a s futbalom ponúkol aj chudobu. Futbalovú. Mnohí si vo futbalových životoch v spojení s našimi všeobecnými, myslíme, že byť hladný znamená nemať ani na krajec chleba. Omnoho trpkejší je hlad po láske. Keďže teraz píšeme o futbale, aj futbalovej. Z Dukly sa veľmi vytrácala. Rozbíjali mnohí pred rokmi krásnu futbalovú rodinu. Osamelosť pre pravoverných sa šírila stále viac, len aby futbalová Dukla zmizla z futbalovej mapy Slovenska. A tí pravoverní sa za ťažkých podmienok rozhodli hľadať a spoznávať skutočnú diagnózu futbalovej chudoby najprv vo svojom futbalovom dome. Potom u susedov, na ulici a na celom svete. Kto nás obohatil nadčasovou futbalovou láskou, práve s logom Dukla, vedel, že pôjde o lásku súcitnú, ktorá začína vo vlastnom, úprimne a statočnosťou budovanom futbalovom dome.
„Noro, náš milý a vzácny jubilant!
Tieto slová sú pospájané míľnikmi Tvojho futbalového života. Ty si nám povedal, že spoznávať cudzí jazyk, robiť v ňom prekladateľa, znamená poznať aj kultúru tohto národa. Byť doma spokojný, znamená roznášať pokoj vlastným vnútrom, vlastnou dušou. Trénovať detičky a komunikovať s ich rodičmi. Tiež Ty si nám povedal na jednom sústredení so svojim hráčskym i trénerským tieňom, Mariánom Strelcom, pre radosť mnohých, znova v úspešne sa rozvíjajúcej Futbalovej akadémii MFK Dukla. Aj vtedy ste boli pri popisovanej akcii obaja.
Bolo to v ten deň, keď ste nacvičovali techniku kopov a kládli dôraz na podstatu sebadisciplíny svojej, ale i detičiek, ktoré vám zverili do rúk ich rodičia. Nádherné pozitíva by sa dali písať práve teraz aj zo spomenutého tréningového kempu, z futbalového stánku v Korni. Sedeli ste tam vtedy v tom čase, keď 14-roční chlapci oddychovali a vy ste v prítomnosti Petra Benedika, ako ste zvykli tvrdiť, Vášho druhého otca, kreslili a analyzovali na stole zasadačky rôzne vzorce, obrazce tréningových schém pre odpoludnie. Aj taký je futbalový život.
Presne aj taký zvykne byť úprimný vinš od tých, ktorým nie je ľahostajná Tvoja úspešná cesta futbalovou krásou, vystielaná kvalitným rodinným zázemím. Želáme Ti do ďalšej 50-ky ďalšie víťazné súboje v prekonávaní podobných konfliktov, ktoré na Teba v druhej 50-ke iste čakajú.
Taký je úspešný život. Rodí sa prekonávaním konfliktov v sebe samom.
Znova si nám to Ty povedal s podmienkou, že to do knihy Futbalový anjeli a démoni nenapíšeme. Konflikt s trénerom – si to vtedy nazval. My, na základe Tvojho poznania, dopisujeme, že v tej Trnave to bol aj nezdolaný konflikt v prvom rade v sebe samom. Tebou samým.
Aj my, skôr narodení, v takých chvíľach zvykneme zavše prehrávať riešenia takých okamihov.
Prajeme Ti preto, aby si mal naďalej výbornú pozorovaciu a analytickú schopnosť a pre Tvoj ďalší život veľa pevného zdravia, pohody, úsmev na tvári a aby si tak, ako doposiaľ, pevne kráčal spolu s nami po tejto našej krásnej a potrebnej slovenskej zemi.
Vinš od tvorcov a čitateľov Športovej agentúry Dukla, ale i Klubu priateľov Dukly, ale i pre široké čitateľské spektrum internetového portálu Duklasport.sk približujú jeho spoluautori Jaroslav Šiška, Jožko Ivan a jeho menovec Jožko Mazár.
P.S.
Jaro mi šepká, tak ho ako šéfa počúvam, a píšem: teraz Ti dvíhame čašu na zdravie na diaľku takýmto úprimným prípitkom. Po skončení futbalovej jari 2021 aj osobným, keď naša Duklička postúpi tam, kde patrí, do I. futbalovej ligy.
Malá, ale jará poznámka:
Nakoniec aj futbalový Jakub bude mať z toho osoh. Ty ako jeho úspešný tréner vieš dobre, prečo? Budeš mať znova kvalitnejšiu zásobáreň z tých, ktorí nebudú chcieť odísť, keď už prestanú hrať I. ligu. Nebudú chcieť zostať neverní v hrdosti na tú našu úspešnú Duklu, tentoraz obohatenú o prívlastok Mestský futbalový klub. Nuž, samozrejme, prídu chvíľu ešte zabávať futbalový Jakub!“
