Začuli sme pri výročí slová talizmana,
ktorý smútil nad výsledkom futbalovej krásy zronený,
išlo o jubilanta a vzácneho, futbalu i Dukličke oddaného pána,
nepostúpili sme znova a zostali tak spolu vo futbalovom trápení!
Majstre slova, slávny brankár náš, z čias ešte slávnej, tej slovenskej Tálie,
isto – prídu roky krásne, kvalita futbalu sa pod Urpínom rozvinie,
pominie sa tŕnie v chrastí žltej ľalie
a to malé čudo z kože – naše futbalové srdcia znova privinie.
Vraj, máme kdesi v nebi futbalovom brata,
krásna víla od Hrona nám toto zradila,
všetko zlo Hron odplaví a príde rata,
s ňou aj všetky diery, aj tie plané futbalové, sila Hrona splavila!
Vyrieknu ľudia!… i mi Ti vinšujeme rovnú stovku
z portálu nášho Duklasportu – všetci vospolok,
oznamujeme Ti v krásny deň Tvojho životného jubilea aj istú tutovku,
by sme do ligy najvyššej, chodili na Dukličku už o rok!
Na tribúne Dukly priaznivci privítajú medzi sebou v prednese majstra slova Smreka Jána,
vždy radi, úprimne, s úctou ako ozdobu, hviezdu neba slovenského zaslanú nášmu národu,
rodáka bystrického z Radvane – veľaváženého pána,
taký je vinš, pán Juraj Sarvaš – k Tvojej dnešnej 90-ke, so snahou pripomenúť veršom
tak trochu pána Smreka podobu.
A k tomu i kresbu priateľa dobrého Tvojho, pána architekta Frtúsa Jožka
by mala dnešná Tvoja oslava aj nádychu z Podlužian, od ľudí z regiónu Tekova, tak troška!
Nuž živió, živió, živió,
prepáč, že trochu poeticky sa Ti ten vinš dostáva – prostredníctvom písomného prejavu publicistu a tiež Tvojho priateľa, Mazára Jožka!
