Včera už aj Karol Praženica II., či mladší, dočiahol na abrahámoviny – svojich 50 rokov.
Dovolil som si veľmi nahrubo zhrnúť trochu jeho futbalové curriculum vitae, najmä v Dukle Banská Bystrica k jeho sviatku, pretože si to iste zaslúži.
Je to ďalší hráč, ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie Dukly Banská Bystrica. Už v mládežníckom veku, aj, či najmä, pod trénerom Petrom Benedikom a neskôr jednoznačne aj medzi dospelými, na poste ľavého obrancu, na opačnej strane ihriska, ako brázdil jeho otec.
A až tak, že sa stal úplne 1. Slovákom, ktorý sa predstavil v skupinovej fáze Ligy majstrov – v drese Hajduku Split. A teda samozrejme aj Banskobystričanom, či hráčom Dukly. A to je méta, ktorá sa nedá už prekonať nikým a teda mu tento „skalp“ ani zobrať.
A preto II., či mladší, lebo jeho otec, Karol Praženica I., či starší, narodený 17. februára 1947 v Modre, dnes žijúci v Prievidzi, pôsobil tiež v Dukle Banská Bystrica a to už v sezóne 1967/1968, keď bol prevelený do Banskej Bystrice z Dukly Nováky pred jarou 1968 na pol roka do konca sezóny. Býval na izbe s Lacom Petrášom, PhDr. Mariom Buzekom, MUDr. Alexandrom Binovským II., či tiež mladším, a ešte s jedným spoluhráčom. Takže – dobré „izbové bunky“. Avšak v drese A-mužstva Dukly nenastúpil ani raz.
Ale proti našej Dukle nastúpil už v nedeľu 29. augusta 1965 o 17:00 (áno, počítate dobre, už pred 55 rokmi) v zápase VTJ Dukla Banská Bystrica – TJ Iskra ZDA Partizánske 3:2 (1:1), v Divízii (dnes III. liga), skupine E, na poste pravého záložníka Partizánskeho.
A neskôr nastúpil aj v sobotu 11.06.1966 o 17:00 v zápase VTJ Dukla Banská Bystrica – TJ Internacionál Slovnaft Bratislava B 2:0 (1:0), na pravom krídle Interu B, s takými parádnymi spoluhráčmi ako Ottmar Deutsch, Jozef Móder a pod.
To boli krásne časy, keď na hlavnom štadióne, a to neboli také trávniky ani takí trávnikári ako dnes, bývali veľmi zaujímavé predzápasy žiakov, či dorastencov. Diváci si v predzápasových debatách, usádzajúc sa na svoje miesta, mohli pozrieť zároveň domáce, či hosťujúce talenty a to veľmi chutilo… Pre týmto zápasom hrali 11.06.1966 predzápas žiaci Dukly proti Prievidzi s výsledkom 3:0, keď za domácich skórovali Baláž, P. Knapko a Piliar.
Toľko pár faktografických historických perličiek z môjho archívu. Vráťme sa ale k nášmu jubilantovi, Karolovi mladšiemu, ktorého dobre pozná každý fanúšik Dukly.
Karol Praženica II. ml. (ďalej už len „Karol“ – v mojom archíve hráčov je označený II. ml., pretože sú aj hráči, ktorí sú, paradoxne, aj II. st.) sa narodil 15. novembra 1970 v Bojniciach, keďže tam bola, či stále je, prievidzká pôrodnica. Futbalové bunky dostal do vienka a tak asi bolo vopred určené sudičkami, kadiaľ sa bude uberať jeho život. Mne sa páčia aj tie vyššie spomínané „izbové bunky“.
K jeho mladosti, či štartu do dospelého futbalu, si dovolím zacitovať Petra Benedika – uviedol to aj Šport 15. februára 2013:
„Bol to výsledok uceleného systému práce s mládežou, do ktorého sme zaraďovali talenty. Do seniorského futbalu sa z neho ako prví dostali Tršo, Siago a Miroslav Bažík. Potom nasledovali Praženica, Karásek. Mám veľmi dobré spomienky na trénerov Dukly Antona Dragúňa, Stanislava Jarábka, ktorí boli mladými fascinovaní. Hrali sme dorastenecký majstrák proti Interu, na druhý deň sme mali prípravný duel na škvare proti „Áčku“ Dukly a vyhrali sme 4:1. Móresovci, Bažík, Štrba, Kmeť, Adamovič, samí mládežnícki reprezentanti, tvrdili muziku. Preto mohli hráči v mladom veku naskočiť do seniorskej Dukly. Štefan Rusnák sa hneď stal „bomberom“. Do Banskej Bystrice prišli po nežnej revolúcii Václav Ježek a Čechoameričan Boris Korbel. Bolo to vtedy, keď Rusnák odišiel z večera do rána do Slavie Praha za 40 miliónov korún. Po oficiálnom rokovaní s funkcionármi si vyžiadali aj stretnutie so mnou. Pán Ježek mi podal ruku a pogratuloval k tomu, ako sa mi s mládežou darí.“
Prvýkrát sa zjavil z dorastu v kádri Dukly A v sezóne 1987/1988, ešte bez štartu v I. lige. Rovnako tomu bolo aj v ďalšej sezóne 1988/1989, tiež v I. lige. Ale v sezóne 1989/1990 sa to už definitívne zlomilo v prospech ortodoxného ľaváka – a poriadne. V nej nastúpil v I. lige, v podstate ako nováčik, vo veku necelých 19 rokov, až na 27 zápasov z 30. Ako starý mazák, či kozák. Rovnako štartov mal len Jožko Valkučák, o 1 viac Ľubo Pauk a Paľo Diňa, o 2 viac Milan Nemec a všetkých 30 zápasov odohrali len 2 hráči – Vlado Sivý a Jožko Majoroš I. st.
Získal tak „odznak“ Dukly, číslo 142-143, spolu s Ferom Brošom, keď nastúpili prvýkrát v prvoligovom zápase v drese Dukly ako 142. až 143. hráči v historickom poradí v 1. kole sezóny 1989/1990 v nedeľu dňa 13. augusta 1989 o 17:30 u nováčika v zápase Považská Bystrica – Dukla Banská Bystrica 0:1, kde som ho sledoval pred 8 942 divákmi a kde strelil náš víťazný gól v 35. minúte Vlado Sivý. Pred takou kulisou to asi nebol jednoduchý debut a Karol odohral celý zápas na svojom poste ľavého obrancu.
V sezóne 1989/1990 pridal ďalších 24 štartov, keď po skončení sezóny prestúpil do Slávie Praha, kde pôsobil 3 roky v rokoch 1991-1993, s bilanciou 43 zápasov a 2 góly. Pôsobil tam spolu aj s Ľubom Faktorom a Pištom Rusnákom.
Na 4 zápasy si odskočil do Dukly Praha a potom prišiel veľký prestup – odišiel do chorvátskeho HNK Hajduku Split, tiež na takmer 3 roky v rokoch 1993-1995, kde už pre veľkú konkurenciu samozrejme až toľko nehrával ale bol stabilným členom tímu s odohranými 23 zápasmi ale so získaným majstrovským titulom v roku 1995.
Napokon postúpil s Hajdukom dokonca až do štvrťfinále Ligy majstrov – ako už spomínaný 1. Slovák v histórii, čo nastúpil v Lige majstrov.
Samozrejme tých Slovákov, aj klubov, bolo v minulosti viac, lenže ešte v starom formáte v EPM – v Európskom pohári majstrov, kde neboli žiadne skupinové fázy a hralo sa až do finále vyraďovacím KO systémom.
Potom hral v Grécku, konkrétne na najväčšom gréckom ostrove Kréte, za OFI Kréta, kde nastúpil v sezóne 1995/1996 v 30 zápasoch.
A následne sa stal v 1. FC Košice majstrom na konci sezóny 1996/1997 s bilanciou 23 zápasov, bez streleného gólu.
Do Dukly sa vrátil v sezóne 1997/1998 pred jarou 1998 z 1. FC Košice a tak nastúpil 11x.
V ďalšej sezóne nastúpil ešte 10x a odišiel na hosťovanie naspäť do 1. FC Košice do konca sezóny do 30.06.1999.
Štarty v Slovenskom pohári tu nespomínam, pretože by to bolo, ako sa hovorí, na dlho a ďalšie údaje mám v archíve a budú časom možno aj publikované v knihách alebo iným spôsobom.
Poslednýkrát nastúpil Karol ako hráč v drese Dukly v sezóne 1998/1999 v zápase 28. kola v sobotu 15. mája 1999 v zápase FC Nitra – FK Dukla Banská Bystrica 4:1 (1:1), keď Karol hral do 66. minúty, keď ho vystriedal Marek Bažík. Bol to inak 200. zápas Pištu Karáska v najvyššej súťaži.
Karol teda skončil v Dukle Banská Bystrica ako hráč so 72 ligovými štartami, bez streleného gólu, napriek tomu, že mal tvrdé a nebezpečné strely. Jeho doménou bola ale kvalitná obrana, tvrdosť, nepriechodnosť, dôraznosť, rýchlosť, tvorivosť a centrovanie.
Slovensko reprezentoval 6x v rokoch 1995-1997: začínal s Ruskom a končil s Maltou.
O tom, aký bol cenený, svedčí aj perlička, že po skončení sezóny 1998/1999 odišiel do Düsseldorfu, ktorí ho ale napokon vraj pred podpisom zmluvy nechceli, keďže vraj Dukla aj 1. FC tvrdili, že patrí obom, bolo to popisované v podobnom znení ako menšia aféra v denníku Šport. Avšak vraj naši zástupcovia (1. FC Košice) uviedli, že Nemci klamali…tak si vyberte, aj taký je profesionálny chlebík, ktorý si tu ale asi sám Karol nenatieral…
A tak zakotvil nakrátko v roku 2000 v SK Dynamo České Budějovice, kde odohral 7 zápasov.
Kariéru ukončil v Maďarsku v Soproni, kde v sezóne 2001/2002 odohral 25 zápasov.
Neskôr pôsobil v sezóne 2008/2009 na lavičke ako asistent trénera Antona Jánoša, potom Jozefa Jankecha a v sezóne 2009/2010 opäť ako tréner Dukly B.
Potom trénoval v Ružinej, Leviciach, Rimavskej Sobote, Podbrezovej, Zlatých Moravciach a ešte nepovedal posledné slovo.
Karol, v mene iste nielen fanúšikov Dukly Banská Bystrica ale ich iste najviac, v mene milovníkov dobrého futbalu, Tvojich spoluhráčov a súputnikov futbalom, v mene MFK Dukly Banská Bystrica a celej Športovej agentúry DUKLA Ti prajeme veľa pohody, chuti pri práci s futbalom a veľa zdravia!
Nech sa Ti darí!
