Po dlhšom čase som navštívil majstrovský hokejový zápas HC Košice v domácej Športovej hale Ladislava Trojáka. Zásluhu na tom má riaditeľ súčasného marketingu HC Košice, Stanislav Mucha a kniha Legendy hokejových Košíc alebo lepšie – špičkoví hokejisti, funkcionári a tréneri zásluhou autorizácie svojich hokejovo – životných príbehov, ktoré sú v tejto knihe uverejnené. Ale tiež vzácne návraty k takým žurnalistickým veličinám, akými boli, a v Československu zostanú natrvalo, napríklad známy, a vo svete hokeja v mnohých historických súvislostiach spomínaný, rozhlasový reportér Josef Laufer, či Mgr. Jaroslav Prchal, ktorý vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej, aprobáciu História – Čeština a následne aj žurnalistiku. Mimochodom mnohé desaťročia pôsobil ako novinár v Múzeu telesnej výchovy a športu v Prahe.
Na oboch, a aj na ich erudovanosť, som si spomenul po absolvovaní povinnej kontroly pri vstupe, do pre mňa slávnej, hokejovej arény Košíc, ku ktorej si stále dopisujem meno a priezvisko Ladislava Trojáka. Už v hokejovej sezóne 1922/1923 sa v Košiciach hrali prvé hokejové majstrovstvá tohto mesta, považované historikmi za prvú hokejovú organizovanú súťaž na Slovensku.
Keď mi zrak zaletel v hale na strop moderného štadióna, už spomenutej Športovej haly Ladislava Trojáka, dnes modernej, trochu s väčšími rozmermi v porovnaní s tými, v ktorých sa hrajú majstrovské zápasy kanadsko–americkej NHL, pristavil som sa pri menách a priezviskách Jiří Holeček, Bedřich Brunclík, Ladislav Troják, Ján Selvek a Igor Liga. Hviezdne osobnosti košického, československého, i svetového hokeja. Samozrejme, spomenul som si i na mnohé ďalšie. Napríklad na Vincenta Lukáča, Jána Faitha, Františka Kolátha a ďalších. Ale nie o ich bohatej a úspešnej hokejovej kariére som v tej chvíli rozmýšľal.
Skôr ma zaujímali riadky mnohých významných svetových historikov, ktorí pochádzajú a zaoberajú sa dejinami nielen hokejovými, ale tiež tvrdia, že pri hodnotení významných osobností je potrebné vziať do úvahy charakter a možnosti doby, v ktorej pôsobili. Vyhneme sa tým jednostrannému, často ideologicky úzko stranícko-politickému, a či konfesionálnemu pohľadu, a vnášaniu súčasných predstáv a možností do doby minulej. Samotný hokej nevynímajúc.
Existuje jedno kritérium, ktoré umožňuje viac-menej korektný pohľad a hodnotenie osobností, a síce – ako daná osobnosť v podmienkach danej doby prispela, resp. sa snažila prispieť k sociálno-ekonomickému a k národnému rozvoju spoločnosti, ako prispela k zlepšeniu spôsobu a kvality života obyvateľov krajiny v celku. Ako dokázala, či aj s odstupom desaťročí dokáže ľudí spájať a motivovať pre zdravú kvalitu ich životov. Trebárs v tomto prípade hokejovými výkonmi i svojimi životmi.
Preto je treba s uznaním hodnotiť slová v úvode spomenutého riaditeľa súčasného marketingu Slavomíra Muchu, ktorý mi povedal, že ich snahou, teda súčasného vedenia HC Košice, je spájať ľudí pre obnovu košickej hokejovej slávy a hokejové dobro, ktoré sa v Košiciach jednotilo už v staručkej hokejovej Stodole.
K našim, aj hokejovým dejinám, sme sa správali často, a to ešte aj dnes to pomerne často robíme, macošsky. Akoby sme boli len v závese iných hokejovo vyspelých národov. A pritom máme byť aj my na čo hrdí. Len potrebujeme naše hokejové dejiny „zaľudniť“ tými, čo si to zaslúžili a pozdvihnúť naše národné hokejové sebavedomie ale i hokejové úspechy našich hokejovo vyspelých Košíc. Poukázať na významné osobnosti, aj keď počtom nie veľkého národa, ktorí zanechali svoju stopu a ohlas aj v širšom európskom, či celosvetovom hokejovom priestore. Nie preto, že by sme sa chceli vyvyšovať nad iných ale aby sme ukázali, že sme dlho rovnoprávni s inými, napriek tomu, že sme v dôsledku nepriaznivých historických okolností zostávali sedieť v čakárni hokejových dejín.
Mal som možnosť chvíľu rozprávať s Tomášom Jurčom, odchovancom košického hokeja, ktorý sa po zranení chystá na návrat do NHL a ktorého poznám skôr z médií i podaktorých informácií, od skvelých bývalých hráčskych individualít svetového hokeja. Milo ma prekvapil empatický štýl jeho rozhovoru o hokeji ako celku aj v súvislosti s tým dnešným, súčasným, konkrétne i košickým. Tiež ocenil výkon všetkých na ľade počas zápasu o majstrovské body medzi HC Košice a HKM Zvolen, ktorý vyhrali domáci 4:1, aj vďaka skvelým výkonom všetkých domácich hráčov na ľade.
Keď som mu povedal, že mne imponovali herne zvlášť Klhůfek, Pospíšil a brankár Sedláček, ale i viaceré perfektné akcie útokov Chovan (K), Pospíšil, Jenyš, či Milý, Mráz, Klhůfek, doplnil môj pohľad názorom, že ani Zvolen nehral podradnú úlohu, ale že domáci Sedláček mal v lapačke magnet.
V súvislosti so spomenutým majstrovským zápasom je potrebné tiež dopísať a zdôrazniť, že ku cti hostí slúži, že nastúpili do súťažného zápasu po viac než 3 týždňoch. V úvode sa prezentovali aktívnym pohybom, na ktorý sa Košice pripravili a aktívnym korčuľovaním i takticky ho postupne eliminovali. V 3. minúte hrali „oceliari“ presilovku, no v nej bol najbližšie ku gólu zvolenský útočník Bondra, lenže Sedláčka neprekonal. Košičania sa postupne dostali do tempa a strelecky sa pokúšal prekonať dobre chytajúceho brankára Rahmu, dokonca od modrej, aj mladý obranca Cibák.
Dosť postrehov na to, že hokej, aj ten náš, prvoligový, ponúka každým kolom veľa myšlienok a podnetov, aby sme ho nosili so sebou stále a prišli si ho vychutnať do športových hál, len čo sa náš prístup v ostražitosti na nástrahy COVIDu, stane súčasťou našich životov. Tak ako sa súčasťou tých hokejových stane i úcta k bohatej hokejovej histórii, nielen prostredníctvom štatistík, či samotných výsledkov na hokejovom ľade.
Každý hokejista, každý tréner, každý funkcionár, i každý verný priaznivec hokejovej krásy, je individualita. Doba COVIDu nás na to upozornila, a stále upozorňuje, veľmi vážne. Človek ani v súvislosti s COVIDom, ani v súvislosti s hokejom, nie je diagnóza, je individualita. Spájanie psyché s telesným dobrom je umením. Medicínskym, politickým, hokejovým a športovým. História nám to v plnej šírke potvrdzuje, pravda, ak sa ňou zaoberáme úprimne a nie macošsky, s pátosom pyšnej nafúkanosti na vlastnú hlúposť.
