Nič nové pod slnkom. Ani takým konštatovaním človek neobjaví Ameriku. To čo je napísané v titulku potvrdia aj veľkí, svetom uznávaní. Tréneri, skvelí futbalisti z období minulých a súčasných, nie všetci však musia s takým konštatovaním súhlasiť.
Sám patrím medzi mediálne deti armádnej športovej Dukly, futbalu zvlášť. V takej práci sa angažujem vyše 50 rokov. S Duklou vtedajšou, ale necelé 3 roky aj terajšou a znova našou, s krásnym prívlastkom Mestský futbalový klub Dukla Banská Bystrica, ma požiadali z jej vedenia, aby som sa podieľal na publicistike, dokumentoval spolu s ďalšími momenty zmien, pozitívnych, radostných, krásnych ale aj chvíľ konfliktných, keď napríklad dochádzalo, dochádza a bude dochádzať v mužstvách a družstvách trebárs aj k výmenám, predajom, či kúpam hráčov do jednotlivých kategórií MFK Dukla, ich vyhľadávaniu, ale aj trénerov, ba aj k obmene funkcionárskej.
Požiadali ma zodpovední dávať, ukladať do stránok histórie všetko, čomu sa hovorí pokrok, zmena, výhra, víťazstvo, návrat do európskej futbalovej konkurencie. Bez plného nasadenia na každom stupienku načrtnutej práce to nejde. Preto sa snažím chodiť na tréningy i zápasy od prípraviek až po mužstvo seniorov, ktoré včera hravo rozstrieľalo snaživý Slavoj Trebišov na nie veľmi kvalitnej hracej ploche vo Zvolene.
Tiež čakám spolu so spomenutými i nespomínanými, aby boli čo najskôr úspešne ukončené prestavby, výstavby či ďalšie pozitívne zmeny v infraštruktúre klubu, lebo doma je najútulnejšie, najlepšie a najdôstojnejšie byť vo vlastnom príbytku, na vlastnom ihrisku, vo vlastných šatniach, vo vlastnej rehabilitácii a s celou vlastnou športovou rodinou, ktorá by znova raz rada v hojnom počte navštevovala svoj rodný futbalový stánok.
Trpezlivosť i to vyššie spomenuté a podčiarknuté, zaknihované v celom mojom živote vo vlastnej hlave „s plným nasadením“ ruže prinášajú. Aj futbal v MFK Dukla je dnes pospájaný s biznisom a svojim spôsobom sa aj jeho akcie predávajú na trhu.
Bol som včera na ligovom dorasteneckom zápase v Dunajskej Strede a načúval slovám rodičov, funkcionárov, trénerov i viacerých futbalistov. Všímal som si život prvoligových hráčov tamojšieho mužstva DAC Dunajská Streda, ktorí so záujmom, za bránou nášho brankára Filipa Baláža obdivovali aké má rýchle nohy a vďaka dobrej kopacej technike slušne zakladá protiútoky, ako rýchlo reaguje na každý náznak možného založenia útoku nebezpečným súperom, možno trošku i závideli spolu s viacerými funkcionármi, že v MFK Dukla sa rodí na vlastne pestovanej futbalovej odrode kvalitný rozdielový futbalista Adam Hanes, ktorý herne prevyšoval ostatných.
V DAC je všetko v rukách súkromných a keďže som sa mal možnosť s jedným z takých baviť, ktorí v tomto kolese pôsobia dlho, dokonca bol výborným futbalistom, hovorili sme o tréneroch, riaditeľoch, i ďalších, ktorí sa aj cez klubové médiá bežne musia otvorene prihovárať aj o riešení vlastných ťažkostí a oboznamovať o tom širokú futbalovú rodinu DAC, ale i ešte širšiu verejnosť.
Systém náročný a sú do toho zapojené mnohé subjekty s množstvom času svojich ľudí. Je pozoruhodné, že celý systém začína u hráča, s ktorým spravidla aj novinár, publicista zvykne mať prvý konflikt. Ak je novinár k svojej práci zodpovedný a náročný, ale aj trpezlivý, musí ho pomáhať s triezvou hlavou riešiť. Musí, resp. mal by vedieť ako sa má v DAC Dunajská Streda chlapec, ktorý tam odišiel ako 15-ročný talent a dnes tam pôsobí. Mňa osobne zaujímalo ako je využívaný na poste, v ktorom vynikal hrou v MFK. Spomenutý, decentný a rečou uvážlivý pán ma upozornil, že v DAC by mal poznať funkcionár zodpovedný za túto oblasť a jeho najbližší spolupracovníci, atmosféru okrem odchodov a príchodov aj iných hráčov do klubu a z klubu preč.
Keď som mal tú česť pobudnúť na stáži ako novinár v FC Barcelona, všímal som si a zavše sa aj pri vhodnej príležitosti opýtal tých vtedajších najväčších hviezd, ako tam riešia také situácie. Pre moju novinársku prácu zostalo na večnosť zapísané, publicistika, tá skutočne športová fair–play, bez bočných vplyvov videnia slávy a peňazí, musí končiť pri riešení aj tých najzložitejších konfliktov zmierom. Preto ma živo zaujímalo ako sa pracovalo a bude pracovať v debatách hlavne na ihrisku s problémovým mladým futbalistom, ktorý aj z takých príčin opúšťal ten svoj najperspektívnejší kolektív spoluhráčov, čo nasledovalo tesne potom a čo bude po rokoch.
Spravidla je dobré, ak sa vedia všetci, trebárs do takého problému zainteresovaní, tiež poučiť. Ak sa všetci, on ako hráč, jeho tréner, ale i rodič, starý otec, či samotný novinár posunú vyššie. Veľakrát si kladiem otázku ako robiť publicistiku s dorastencami. Aké metódy rozhovorov voliť, aby nepoškodili hráča, napomohli k zvyšovaniu kvality diváckeho rastu v klube a nárastu záujmu iných dostať sa do takého klubu, ktorý aj o takých veciach dokáže otvorene, zreteľne a s východiskami písať na svojich stránkach. Preto je skvelé nadväzovať hráčske partnerstvá už od detstva. Prostredníctvom klubu, dieťaťa, či dorastajúceho mladíka, jeho blízkej rodiny i širokého spektra zainteresovaných.
Aby bolo celkom jasné a zreteľné, v Barcelone, ktorú práve teraz „rozbil“ na európskej futbalovej scéne slávny Bayern, tak robili v čase, kedy som sa danými otázkami zaoberal. Vtedy tam bol veľkým bossom Johan Cruiff, ale moja maličkosť sa mala možnosť rozprávať v čase veľkej futbalovej slávy pravidelnejšie na dané témy napríklad aj s Josefom Masopustom, ktorého vyhlásil France Football, časopis francúzskej futbalovej federácie, ktorý vznikol ešte v roku 1947, za najlepšieho futbalistu Európy. Obaja spomenutí, okrem futbalovej veľkosti vo svete, oplývali aj úžasnou charizmou. Vďaka hre i tej druhej, o nič nie menej dôležitej vlastnosti, aj keď už bohužiaľ nie sú medzi nami, mali a stále majú vo svetovom futbale úžasný imidž. Samozrejme, osobne som sa vždy snažil a aj dnes chcem žiť v reálnom svete a držať sa pevnej zemi. Nerád by som niečo verejne tvrdil o chodníčkoch a ich kvalitách, ak po nich chodili vo svojich topánkach len iní a moja maličkosť sa k takej chôdzi za ľudskými premenami ani nepriblížila.
Preto sa často snažím slušne pýtať za obec fanúšika i čitateľov ako to vyzerá z daného hľadiska v našom MFK Dukla? Vo veľkokluboch, a medzi také sa svojimi výkonmi a víťazstvami v 60. rokoch na svete radila aj pražská Dukla, vtedy s Masopustom, Novákom, Pluskalom, Kučerom ale i Jozefom Adamcom a ďalšími, v ktorých aj najvyšší funkcionári upriamovali zvýšenú pozornosť na futbal plnením najzákladnejších futbalových pravidiel. Dobre sa pamätám, keď som raz navštívil tento klub a vtedajší jeho predseda Rudolf Kocek mi na podobné riešenie otázky odpovedal: „Je tu problém a poďme ho spoločne riešiť.“ Ale to isté mi povedal napríklad aj Vladimír Varga v čase, keď bol funkcionárom, či dokonca prezidentom, Tatrana Prešov.
Takí ľudia vedeli a budú vedieť vytvárať tímy snov. Na úrovni obecnej, regionálnej, celonárodnej, európskej a svetovej. Tak sa rodia úspechy. Vždy ma prekvapuje ako ľudia hodnotia trénerov. Kto sú, že si to trúfajú? Preto potom dochádza k veľkým omylom aj s deťmi takého typu ako som naznačil v predchádzajúcich riadkoch. Je to verejný odpočet vecí, ktoré potrebuje dnes, zajtra na všetkých stupňoch, riešiť MFK Dukla aj po včerajších výsledkovo nádherných víťazstvách.
Včera sa v 56. minúte zranil dorastencom MFK Dukla mladý Martin Laurinc. Namiesto neho poslali tréneri na ihrisko Jozefa Kandalu. Spoluhráča Hanesa, Šimútha, Horvátha i ďalších, ktorí hrali úspešne a začali v dorasteneckej lige, predtým v II. dorasteneckej lige, teda o súťaž nižšie, v ktorej hravo víťazili nad súpermi spolu. Tréneri robili vtedy a robia aj teraz svoje tímy. Súdržné, lebo ten v Dunajskej Strede to hrou i výsledkami potvrdil. Rozhodnutia vždy v každom klube robili však už za pochodu okrem trénerov aj riaditelia, funkcionári, ale mám tie skúsenosti, že mnohí z nich nemajú ani potuchy, čo sa v ktorej chvíli a v akom čase odohráva v mladej futbalovej duši. Všimol som si to aj, keď prichádzal na ihrisko ďalší mladý hráč a tréneri striedali Dávida Jackuliaka. Tiež sa hneď zapojil do hráčskeho súkolia. Chémia družstva MFK Dukla U19 je podľa mojej mienky dnes o mnoho tried lepšia než bola pred rokmi, keď MFK Dukla bojovala o postup.
Aj dorastenecký futbal sa hrá na trávniku a pred divákmi. Tých z MFK Dukla prišlo na zápas MFK Dukla proti domácemu DAC Dunajská Streda viac ako bolo na „A“ mužstvo pozerať a fandiť v Dubnici. Ak som už pri týchto otázkach, niekto môže byť fantastický tréner pri mládeži, iný pri „A“ mužstve, ale zlyhá ako kouč. Aj od nášho Stanislava Vargu pri „A“ mužstve som sa za ten čas, čo je pri mužstve, veľa naučil. Učiť sa nie je hanbou. Hanbou je nevedieť. Snažím sa povedať verejne, že pri tvorbe úspechov musia tvrdo a zodpovedne pracovať na každom mieste, na každom poste v klube, správni a pracovití ľudia. Preto som bezradný ak vidím, že sa v slovenskom futbale mnoho klubov, zväz nehodnotím, to nech robia kluby samotné, ťažko vyrovnávajú s takými výzvami.
Zlé rozhodnutia môžu mať zlé dôsledky, ktoré vedú k škodám a dlhoročným dopadom. Preto už niet futbalovej mládežníckej FK Dukly a preto sa rodí MFK Dukla. Rôzne posty si vyžadujú rôzne kvality. Čo je v mládežníckom futbale dôležité: mládežnícky tréner musí vedieť svojich chlapcov správne zapáliť pre každú vec a v zápase ich vyburcovať. Veľkým nebezpečenstvom takého “burcovania“ však je, že tréner mládeže môže skôr poškodiť zavedené zvyky mladého hráča, než z jeho talentu individuálnym tréningom vypiplať kvalitného hráča pre „A“ mužstvo, aby po ňom siahali aj veľké európske kluby. A znova budem konkrétny, ak mám v kolektíve chlapca, ktorý sa nebojí obísť spoluhráča v súboji jedného na jedného, nezakážem mu túto činnosť, neprejavím to sebe menšou nedôverou v jeho schopnosti, ale postavím ho do súboja s lepším. Ak sa stane terčom nevyriešených situácií, napríklad dribluje medzi 2-3 hráčmi, rýchlo sa naučí na vlastnej škode, že ho aj diváci v hľadisku odsudzujú, že je lepšie loptu včas prihrať.
Ale to je už ďalšia kapitola. Ťažko sa o takých veciach píše do klubového periodika po prehrách. Často sa v našom slovenskom futbale stáva, že tí čo majú rozhodovať, otáľajú až príliš dlho, len aby nevyzerali ako idioti. Nie je to môj výraz, ale veľmi sa mi páči. Povedal ho už v FC Barcelona Johan Cruyff. Možno by ho zopakoval aj po nedávnej prehre FC Barcelona s Bayernom Mníchov. Je fatálnym zlyhaním, ak riaditelia, či funkcionári na miestach, trénerov nevynímajúc, ignorujú spojivá a sledujú len svoj vlastný zámer. Ešte fatálnejšie býva, ak na svojich postoch nevedia, že nevedia. Lenže futbal bol a zostane jednoduchou hrou. Nerobme ho svojou dôležitosťou na jednotlivých postoch zložitým a nezrozumiteľným. Stratíme fanúšika a futbalovú kvalitu v prirodzenej ľudskosti.
