Len pre oživenie dávnej minulosti.
Najúspešnejší futbalový rozhodca všetkých čias, na futbalovej scéne FIFA z úspešného Československa, Ing. Vojtech Christov z Vranova nad Topľou, práve svoj prvý zápas vo vtedajšej divízii, teda 3. najvyššej futbalovej súťaži, kde rozhodca musel vlastniť najvyššiu rozhodcovskú kvalifikáciu svojej vlasti, aby mohol riadiť v nej futbalový zápas, bol delegovaný na čiaru v divíznom zápase, keď bol hlavným rozhodcom František Izrael.
Len pre informáciu, táto správa je hlavne pre naslovovzatých futbalovým štatistikov a historikov.
Bolo to na domácej pôde vtedajšieho divízneho Svitu. Obaja spomenutí rozhodcovia boli rodáci z horného Zemplína, presnejšie – z Vranova nad Topľou.
A práve dnes, to znamená v nedeľu 15. mája tohto roku 2022 sa rozlúčia či rozlúčili, podľa toho kedy tento nekrológ čítate, so životom na tejto zemi, najbližší rodinní príslušníci, priatelia futbalu i života s ľudským dobrom, i láskou k rodine a futbalu, práve so 75-ročným Františkom Izraelom.
Prečo sme si dovolili do nášho nekrológu dať tento titulok? Vojtech Christov vie dobre, a futbalový svet s ním, čo je úžasná ľudská veľkosť v dnešnom hektickom, a pre životy jednoduchých, ale zavše aj veľkých a zaujímavých ľudí, v tomto zložitom období, neformálny návrat k životom takých. Na Ferka, v krátkosti, pospomínal takto:
„Život a naši predchodcovia nás nasmerovali k nášmu futbalovému koníčku, športu chudobných, ako mnohí vo svete už v našich detských časoch nazývali futbal. Určite to nebolo tak, že nám naši otcovia či naši futbaloví velikáni, povedali:
„Ty Fero a Ty Vojto, budete futbalovými rozhodcami!“
Františka si uchovám vo svoje pamäti ako veľmi poctivo pracujúceho, čestného človeka, ktorý miloval svoju rodinu a šport s ňou. Futbal zvlášť. Bol hrdý na rodný Vranov nad Topľou a svojich spolurodákov.
Fero, nie raz, v našich spoločných debatách, povedal i toto:
„Som chemický laborant a vo fabrike, kde je komín a tam, kde sa tvoria ľudské hodnoty, pulzuje život i športová činnosť.“
Pokiaľ ma pamäť neklame, v jednej fabrike pracoval poctivo a užíval povesť za svoj prístup k práci, rodine i kamarátom, šport nevynímajúc, s prívlastkami poctivý, statočný, skromný, ale veľmi inteligentný človek. Celý svoj život. Už v tom bol svojský a veľký!
Pamätám si, ako vo funkcii vedúceho mužstva prvoligových dorastencov Lokomotívy Vranov nad Topľou, okrem funkcie futbalového rozhodcu, pôsobil ako vedúci tohto kolektívu v čase, keď do neho priviedol futbalový funkcionár futbalovej Lokomotívy pán Ocilka, neskôr slávneho prvoligového brankára banskobystrickej futbalovej Dukly, Antona Burika z neďalekej Belej nad Cirochou, aby na to František, až do smrti spomínal. Fero bol a zostane rozhodcovskou legendou Vranova, lebo väčšou, vo väčšom futbalovom priestore, sa asi nepokúšal ani stať. Sám Jožko (Mazár – pozn. spoluautorov) vieš, ako jednotkár, veď si s ním tiež rozhodoval…
Na rozdiel od dnešných mnohých, i keď nie všetkých, ktorí verejne skloňujú futbalové dianie, používal presnú terminológiu, lebo poznal kvalitu, z ktorej pramenia kvalita i hodnoty tejto najpopulárnejšej hry sveta. Málo o tom hovoril. Futbalové srdce nechal pre seba i športové fair-play zápolenia a jeho druhú časť pre svoju rodinu.“
Toľko z toho, čo pre Duklasport.sk, pri oznámení smutnej správy, že naše rady opúšťa zaujímavá rozhodcovská a funkcionárska veličina slovenského futbalu, František Izrael, nám povedal do telefónu, včera takmer na pravé poludnie, náš spolupracovník, Ing. Vojtech Christov.
František Izrael bol tým, ktorý so sebou na každý deň vo svojom vnútri nosil húževnatosť, trpezlivosť i službu slabším a menej skúseným. Nikdy nezabudneme, ako nám ešte v čase, keď sme spoznávali detailnejšie reálie našej futbalovej malosti, ale úžasného chcenia upísať tiež svoje životy športu a futbalu zvlášť, dokázal ponúknuť motivačné prvky pre futbalové dobro, úprimnú kamarátsku pomoc či neopísateľné povzbudenie. Fero Izrael bol však súčasťou mnohých futbalových životov pretkávaných s ľudskosťou a potrebou iných.
Jeho dobre známy, neskôr tiež rozhodca najvyššej československej futbalovej súťaže, ktorý tiež pôsobil v mnohých dôležitých medzinárodných a medzištátnych futbalových súbojoch Európy, pán Štefan Czetö, potom, čo sme mu posunuli okamžite túto smutnú správu od Ing. Vojtecha Christova, povedal toto:
„Fero bol fajn človek. Charakter! Keď ho k nám velenie vtedajšej futbalovej Dukly Prešov, kde sme hrávali napríklad spolu, ako vojaci základnej služby, futbal s Ferom Králkom, Pištom Padom, Štefanom Farkašom, a v tom čase i s ďalšími talentovanými chlapcami v našom československom futbale, začlenili do športového družstva v bojových kasárňach, neďaleko futbalového štadióna Tatrana, zostal sám sebou. Nedal na sebe ani chvíľu poznať, že má I. futbalovú triedu futbalového rozhodcu, v tom čase najvyšší kvalifikačný stupeň. Zapojil sa do debát a života neviazane, nenásilne, úprimne. Ľúbil futbal, ľudí v ňom. Snažil sa spájať dobro v prospech futbalu i kolektívu, spoločnosti.
Nie je to fráza, taký bol Fero. Dnes ma otriasla správa, že opúšťa tento svet. Jeho smrť iste spôsobuje žiaľ a smútok mnohým. Mojej maličkosti v tejto chvíli tiež veľmi.
Mnohí v takej chvíli zložia ruky, ich tváre pokropia slzy, lebo vedia, že jeho ľudskosť a človečina zostanú v nás všetkých, čo sme ho poznali.““
Rozlúčka so zosnulým je dnes, v nedeľu 15. mája 2022 od 10:00 hod. v Michalovciach na židovskom cintoríne. Rozlúčka s človekom, ktorý netvoril kvalitu dobra pre seba. Snažil sa spájať minulosť s prítomnosťou, aby bolo ľudské dobro v budúcnosti kvalitnejšou vizitkou všetkých žijúcich na planéte Zem.
Ferko náš, Ty si nás učil, že dobrý úmysel a futbalová zrelosť sú vzácni susedia!
Dnes, nevieme prečo, toto mnohí pri futbale na rôznych postoch nechcú v praxi zdôrazňovať – skutkami to asi nevedia a podaktorí o tom ani nič netušia?!…
V ničom jeden lakomý, nevzdelaný, bez múdrosti a šikovnosti iných, nebude nikdy nič na trvalo pre seba či svoje rodiny mať! Ak, tak len statky, sťa taľafatky.
Ty si tvrdil, že ak nebudú trpezliví, pracovití, nikdy nebudú ani úprimné šťastie a radosť svojím srdcom znať!
Múdrosť, inteligencia, to si Ty nám tiež tvrdil, idú z rozumu, vôle ako pravda stará,
na rozlúčku, posledný pozdrav od Teba, všetkým čitateľom Duklasportu,
prostredníctvom verša pre všetkých, pri Tvojej rozlúčke s Tebou, vzácnou osobou,
zásluhou Jožka Ivana, Jara Šišku a Jožka Mazára!
