Na stránkach klubovej tlače sa mládežnícki tréneri MFK Dukla z vlastnej iniciatívy o kvalite hry a spôsobe prípravy svojich kolektívov takmer nevyjadrujú. Neviem či je to nemoderné, nepotrebné, ale podľa mojich skúseností iste náročné, ak sa rozhodnú podať komplexný pohľad na svoju prácu. Tú publicistickú si právom nárokuje futbalový priaznivec, rodič, starý otec, priateľka, ale možno aj pedagóg, ktorý pracuje s chlapcami jednotlivých futbalových kategórií v škole. Ich názormi a odbornosťou isto nepohrdnú ani žurnalisti.
Keď som si prečítal základnú jedenástku MFK Dukla U19 na majstrovský zápas s FK Poprad v sobotu 8.augusta 2020 v Kremničke, zistil som, že oproti zápasu v Žiline sa tréneri rozhodli v zostave k dvom zmenám. Od brankára Filipa Baláža, po jedenásteho napísaného, kapitána družstva Adama Hanesa, v nej neboli David Jackuliak, ten bol uvedený medzi náhradníkmi, a Marek Macko. Ten nebol uvedený ani medzi náhradníkmi.
Futbaloví diváci, medzi ktorými som pred zápasom sedel, sa pýtali, prečo nehrá ten a prečo tamten na inom poste, keď sa družstvá rozostavili. Tí vedľa mňa boli zaskočení aj tým, že Hanes sa objavuje na hrote útoku, teda na inom poste, než hráva. Tvrdím, tréneri sú tými, ktorí sú kompetentní robiť zostavy, posielať ich na hraciu plochu, meniť hráčov, či systém hry.
Zápas začal. Opatrne, za veľkej horúčavy. Teplomer ukazoval len v tieni 30°C, na slnkom zaliatej ploche, aj v hľadisku, bolo oveľa viac. V jeho úvode MFK Dukla nevyužila veľkú príležitosť dať gól po chybe brankára hostí Mateja Kollátha, zo dvakrát strelecky i útočne nebezpečne pohrozili i hostia. Odborníci sediaci neďaleko nás sa v debate bavili o tom, že hlavne nášmu družstvu chýba predovšetkým individuálna herná kvalita.
Iní tvrdili niečo iné. Ale taký je už futbal, takí sú diváci. Samozrejme, každý, kto len trochu na dorastenecký futbal MFK Dukla chodí pravidelnejšie vie, ako ťažko je nájsť pre túto vekovú kategóriu rozdielových hráčov. Tí, ktorí sa v zostave objavili, ponúkli viac raz kolektívne herné zlepšenie ale zo spomenutých v základnej zostave, hádam iba dvaja – traja predstavujú solídny prvoligový herný štandard a jeden z nich, načo tajiť, Adam Hanes aj v Žiline, kde MFK Dukla podľahla nášmu mládežníckemu zástupcovi v Európskej klubovej súťaži najlepších, bol hráčom rozdielovým. Na poste podhrotového útočníka.
Redaktor nie je s kolektívom každý deň, rovnako nie divák, ani starý otec, aby mali právo hovoriť do zostavy. Redaktor musí písať pravdu. Adam Hanes až v druhom polčase, po preskupení na jemu najlepšie vyhovujúci post, začal nadobúdať svoju hernú tvár. Poprad mal od prvých minút v Svenovi Jurčišinovi, ktorý hral s číslom 20 rozdielového hráča od prvej do poslednej minúty zápasu.
V našom kolektíve bolo veľa nepresností hlavne pri rozohrávkach v strede poľa, a znie to ironicky, ale podľa mojej skromnej mienky najkrajšie a najnebezpečnejšie útoky MFK založil v prvom polčase brankár Filip Baláž.
Podaktorým našim mladým futbalistom nechýba len lepšia kopacia technika, ale zavše aj sila, ktorá sa vyžaduje aby bola centrovaná lopta presná, či dokonca aspoň doletela a nie iba sa dogúľala, do súperovej šestnástky. Človek, ktorý chodí roky na futbal, nemusí mať ani trénerský kurz, či univerzitné telovýchovné vzdelanie, aby sa vedel laicky opýtať, prečo chýba našim dorastencom vyššia intenzita hry?
Nie, nemôžeme, nechceme ani nekritizujeme ich snahu vydať zo seba na hracej ploche všetko. K intenzívnej hre, jasne a kvalitne zvládnutej, je bezpodmienečne potrebná aj individuálna, ak už nie univerzálna činnosť jednotlivcov. Videli sme ju zopár krát náčrtovite priblíženú v II. polčase, napríklad už spomenutým Hanesom, či v jednom – dvoch prípadoch aj Adamom Červeňom. Najmä vo chvíli, keď ako stopér vnikol srdnato do šestnástky Popradu aby ponúkol nádhernú prihrávku, ktorá spred prázdnej brány z pár metrov skončila na žrdi súperovej brány, kde ju napálil René Horváth, najmladší ale veľmi srdnato bojujúci, v našom kolektíve.
Prečo tak píšem? Nemusím súhlasiť s tými, ktorí tvrdia, že sme prehrali preto, lebo sme nedali góly ani z tých najvyloženejších príležitostí a Poprad dal gól po centrovanej lopte z ofsajdu. Mám ďaleko od toho aby som kritizoval družstvo MFK ako celok ale ľutujem tých, ktorí síce stále vo svojom futbalovom raste postrádajú mnohé aby boli majstrami, lenže ich talent a schopnosť technicky narábať s loptou a úžasné chcenie hrať pre kolektív znova zostali na lavičke náhradníkov.
Každý futbalista sa učí. Výhodný rytmus hry nerobia mená otcov ani mám či funkcionárov, vôbec už nie novinárov, preto sa dotýkajme zásluhou aktivít aj mediálnych, prostredníctvom samotných trénerov aby vysvetľovali divákovi, kto sú tí lídri, ktorí majú udávať hernú tóninu v strede poľa, lebo ja osobne som bol na 4 zápasoch, oboch majstrovských, a 2 prípravných s kvalitnými súpermi, ale tých lídrov zásluhou ich hry, som tam nevidel. Nielen ja, ale ani diváci, či odborníci.
Nedávno som od jedného odborníka v španielskom jazyku čítal potrebu zaoberať sa najmä v mládežníckom futbale spojením „lídri – partneri“, ktoré som napríklad postrehol aj v zápase nášho mládežníckeho družstva U15 v priateľskom zápase s Interom Bratislava. Nezdalo sa mi, že išlo o herný prejav spontánny, ale veľmi variabilný a podľa mňa trénerskou dvojicou Vratislav Greško – Filip Sliačan, aj tréningovou drinou a kvalitným koučingom, trénovaný. Predvádzali ho viac raz počas prvého polčasu a meniace sa funkcie hráčov, ich variabilita, aj napriek sile súpera, bola zjavná, družstvo ovládalo herne celé ihrisko, malo silný stred poľa a nádherné 3- či 4-uholníkové výmeny, počas ktorých bola najviac v pohybe samotná lopta.
Sedel som celý druhý polčas zápasu MFK Dukla – FK Poprad U19 vedľa skúseného bývalého kvalitného stredopoliara, ktorý hrával aj v drese Dukly Banská Bystrica, tam som sa s ním nakoniec počas vojenčiny zoznámil, a ten mi okomentoval výkon viacerých hráčov MFK Dukla takto:
„Vieš, oni ako by sa báli lopty…“ Zareagoval som: „Viem a súhlasím, komentáre sa dajú písať rôznorodo. Hovoriac o perspektívach mládežníckeho futbalu znamená nestínať nikomu hlavu, len hľadať spoločne také prieniky v ňom, ktoré sa neobmedzujú iba na rýdzo trénerské či tréningové, na problémy výberu a stratégie taktiky, hoci si myslím, že slovenskej žurnalistike na rozdiel od nemeckej či španielskej také komentáre a analýzy veľmi chýbajú. Súhlasím, že je potrebné písať a viesť dialóg aj o príprave na stretnutia a pod.
Prečo? Lebo futbal ako jav má hlavne dnes veľký sociálny význam a ovplyvňuje či už priamo alebo nepriamo životy mnohých ľudí. Do redakcie sa nám dostáva od rodičov, pedagógov, hráčov i trénerov, rôznorodý spätný vplyv a názory, tie funkcionárske nevynímajúc. O to viac je potrebné všímať si, ako je vyžadovaná zodpovednosť, ako je odkomunikovaná predzápasová či pozápasová verejná diskusia s tými a o tých, ktorí sú na celú tu nádhernú podstatu pozitívnych premien klubu MFK Dukla naladení, lebo chcú zažívať a radovať sa z nej.
Vo svetovom futbale prekonávajú divácky konzervativizmus významné trénerské, funkcionárske, hráčske i žurnalistické osobnosti svetovej futbalovej scény. Ten náš klubový konzervativizmus zaužívaný v Dukle od čias, keď sa skoro vytratila pod týmto logom z futbalovej mapy, to musia robiť významné hráčske, trénerské, funkcionárske či iné, ale úprimnou láskou k futbalu naklonené osobnosti na úrovni klubu, mesta, regiónu a štátu. Len komplex otázok a na nich fundovaných odpovedí, ale i komplex diskusií, postojov, vyriešených konfliktov či nálad, posunie mládežnícky futbal v MFK Dukla na ešte vyšší stupienok. Prehry MFK Dukla v zápasoch s FK Poprad: v Kremničke s U19 0:1, v Poprade v kategóriách U17 3:4 a U16 0:3, takými postupmi môžu zostať na večnosť zabudnutými a poučnými pre úspešnejšiu budúcnosť na futbalovej magistrále MFK Dukla.
