Včera sme dostali viacero reakcií na článok „Čo nám ukazujú zápasy II. futbalovej ligy v tejto jari?“, uverejnený na našom portáli, ktorý sa svojim spôsobom dotýkal aj veľmi citlivých kritérií porovnávania obsahu a formovania smerovania slovenskej, nielen futbalovej, kvality mladých. Poznáme osobne v slovenských podmienkach ešte stále veľa ľudí, ktorí žili a žijú pre šport, futbal zvlášť, ale je stále viac aj takých, ktorí žili a žijú zo športu a futbalu! To je úžasný rozdiel.
Mediálne patríme do skupiny, ktorá sa snažila v slovenskom, ba ešte kvalitnom československom športe, vyrastať za čias úspechov takých športových osobností, akými boli, a pre celý svet ( zdá sa nám však, že stále menej pre Slovenskú republiku ) zostávajú, napríklad Emil Zátopek, Dana Zátopková, Ján Zachara, Ferdinad Daučík, Leopold Šťastný, Anton Malatinský, doc. Jozef Vengloš, Josef Masopust, Ján Popluhár, Ladislav Pavlovič, Jozef Bomba, Jozef Adamec, Juraj Benčík, Peter Benedik, Miloš Mečíř, Jozef Pribilinec, Ján Železný, Anton Frolo, Martin Gregor, Vladimír Seruga, Rudolf Horváth, Vladimír Miko, Karol Kodejška, Jiří Parma, ale zažili sme, a rovnako nás tešili i tešia, i svetové úspechy mladších. Patrí sa zvýrazniť úspechy Michala Martikána, Eleny Kaliskej, Anastasie Kuzminy, Mateja Tótha, Petra Sagana, Petry Vlhovej a mnohých ďalších, len z priestorových dôvodov v tomto článku nespomínaných. Dlhé roky sme si kládli otázku:
„Prečo svet, ten múdry, pre zdravé životy progresívny, ctí názvami, napríklad ulíc, v rôznych jeho končinách, Emila Zátopka, alebo aj Jozefa Pribilinca, skloňuje na celosvetových odborných seminároch spájaných trebárs s futbalom mladých, tvorivú trénerskú metodiku Petra Benedika či v atletickej chôdzi nesporné trénerské úspechy Juraja Benčíka?“
Sami sme sa o tom, čo tvrdíme, presvedčili, preto o tom píšeme a často aj v dvojici, či vo väčšej skupine, z rôznych zorných uhlov diskutujeme.
Tak ako napríklad v politike, tej svetovej, nie našej, v ktorej ľudia nežijúci napríklad v 50. rokoch minulého storočia, dokážu presvedčivo verejne, v médiách kritizovať a zastierať, okrem iného a najmä iných, múdrosť, politickú zrelosť a charizmu, trebárs Ludvíka Svobodu, Alexandra Dubčeka, z tých skôr narodených aj ďalších rodu verných Slovákov, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Štefana Baniča či trebárs Jozefa Murgaša?
Život nás aj dnes učí a upozorňuje, napriek našim prežitým rokom, že životná múdrosť, ako prvá z kardinálnych cností, je schopnosť zvládať situácie z mravného hľadiska. Tým netvrdíme, že človek nemá právo a nesmie urobiť chyby. Mnohé sme vo svojom živote urobili sami a zaplatili sme za to tvrdú daň. Sú však pravdepodobne hriechy odpustiteľné a neodpustiteľné.
Tým neodpustiteľným je, a na to nás upozorňuje už 4. storočie pred našim letopočtom, že nesmieme zabúdať na morálku, jednu z dôležitých foriem spoločenského vedomia aj v športe, futbale, publicistike zvlášť. Vtedy, v tom 4. storočí pred našim letopočtom, ju skúmal známy filozof Aristoteles a odvtedy do dnes platí, a ešte tisícročia bude platiť, že práve morálka je prepojená na etiku, ako prejav správania sa človeka. A čuduj sa svete, dnes v 21. storočí, sa situačné svedomie v slovenskej športovej žurnalistike vôbec neskloňuje.
Katedry telesnej výchovy opúšťajú s vysokoškolskými diplomami vo vrecku aj ľudia, ktorí z vyššie menovaných a svetom obdivovaných, ale hlavne uznávaných športových velikánov sveta, z domácich zdrojov, nepoznajú mnohých. Vieme, že žijeme v stále sa meniacom svete. Zmeny akcelerujú, nenechávajú čas na vydýchnutie, mnohí to využívajú a snažia sa aj v športe prepisovať dejiny. Len tak okrajovo, prečo do posledných chvíľ svojho života ctili, tak Emil Zátopek ako aj pani Dana Zátopková, to fenomenálne logo vo svetovom športe, s názvom DUKLA?
Odpovedáme:
„Od vstupu na športovú žurnalistickú dráhu, sme sa vedľa nich snažili pohybovať. Osobne, ale aj štúdiom a analýzami ich osobného života. Preto sa stalo, že sme mali tú česť, vtedy a potom, spoznávať až do konca ich životov skutočnú ľudskú, aj vnútornú úprimnosť týchto velikánov svetového športu. K sebe i druhým. Vlastným životom mali možnosť spoznávať koncentrovaným vyjadrením historických súvislostí skúseností a historického vedomia drvivej väčšiny svojho národa, ktorý reprezentovali veľmi úspešne, svojho obyvateľstva, ktoré ich zbožňovalo, lebo videli a registrovali, že práve pravdivé historické súvislosti a ich odovzdávanie je stabilizujúcim faktorom akýchkoľvek rozhodovacích procesov.“
Človek aj pri športe, ak sa tam pohybuje dobré polstoročie, túži po takom prostredí, v ktorom sa dokáže orientovať, ktoré mu umožní vytvárať si predstavy o vlastnom osude a ktoré mu poslúži ako odrazový mostík pre vlastné životné a pracovné aktivity. Naznačili sme, a takmer celý život sa snažíme ako športoví publicisti a historici podieľať na tvrdení, že je veľká chyba, ak sa nožnice medzi spoločenskou, športovou a politickou morálkou, nebezpečne čoraz viac otvárajú. Túto pravdu potvrdzuje nielen nízke medzinárodné hodnotenie Slovenska v miere korupčnosti, ale i takmer úplné odstránenie etiky zo súčasnej športovej žurnalistiky.
Mnohí, aj v športe fungujúci funkcionári, presviedčajú športovú verejnosť, že to čo sa v spoločenských vzťahoch hodnotí ako úplatok, v ekonomických sa ale aj v našom športe udomácňuje pomaly ako stimul a nepodlieha zákonom či potrebe špeciálnej kontroly. Pozrite sa do kancelárií trebárs športových zväzov a cez analýzy úspechov daného športu za ostatných, napríklad 10 rokov, hodnoťte, ako sa narábalo so štátnymi dotáciami, trebárs pre šport detí a mládeže, ktorej máme plné ústa starostlivosti.
Chceme tým napísať, že každé zavádzanie verejnosti, aj tej športovej, je pochopiteľne v rozpore s dobrými mravmi. A tak u nás napíšeme napríklad, že naša II. futbalová liga je fenomenálna, len nenapíšeme prečo a čím? V zápase, a to si dovolíme uviesť len na základe sledovania jedného ostatného víkendového prenosu, bolo toľko negatívnych záporov, že sa na to v spájaní so špičkovým stretnutím II. ligy až zle pozeralo. Áno, máme na mysli súboj Liptovského Mikuláša s Bardejovom, ktorý nakoniec skončil nečakanou zmierlivou remízou. Uvádzame to skutočne iba ako príklad, lebo takých a im podobných, je zo slovenského športu, a futbalu zvlášť, veľmi veľa.
Toto čo naznačujeme, nie je však problém samotnej širokej športovej verejnosti, ale elít, v tomto prípade v slovenskom športe, konkrétne vo futbale. Dá sa to pekne rozšíriť. Médiá to často širokej verejnosti ponúkajú. Elít duchovných, politických, kultúrnych, intelektuálnych, riadiacich. V rôznych sférach činností.
Priemerných a podpriemerných pribúda, kvalita, výnimoční jednotlivci sú odstraňovaní už aj preto zo života, lebo pripomínajú dôležitosť znovu zavádzania etiky do športu, vzdelávania, kultúry a médií. Zdá sa, že to v našej krajine pretrváva, pre pamätnejších najviac od čias nového (ne)poriadku po II. svetovej vojne, z času na čas výrazne viac, či zase trochu menej, ale tradične na vysokej negatívnej úrovni. A tak sme sa z TOP svetovej krajiny, o Európe ani nehovoriac, dopracovali tam, kde sme, aj v športe. A ešte to neskončilo. Uznávame samozrejme aj to, že čo inde vyzerá výborne, je vyvážené mnohým negatívnym, aj omnoho „horším“ ako u nás, čo tam zase, bez bližšieho skúmania či poznania, nevidíme.
Popisujú to tiež aj rôzne diela z rôznych uhlov pohľadu, za všetky spomenieme len dva „pohľady“. Napr. Jan Hůla v knihe „Ůspěch se v Čechách neodpouští“, popisuje plne platiace „pravidlá“, už aj v našej rozdelenej republike. Alebo autor pod pseudonymom MUDr. Xavier Crement, ktorý píše a naplno odhaľuje, v mnohých dielach, či trilógii, čarovne ironicky, s bonmotmi, typické, každému známe, sobecké a plytké indivíduá, ktoré nazývame pre našu publicistiku nespisovným, pre nás nefunkčným prívlastkom – k.k.t.. Spomeňme len smutný názov trilógie, ktorá pojednáva, v každej jednej knihe, o tomto prívlastku a fenoméne a že sú naozaj veční.
Aj preto sú tak významné odlivy najlepších mladých mozgov zo Slovenska, zo všetkých oblastí, a tí tu nesmierne všade chýbajú. Jasné, aj tu existujú svetlé výnimky, veľmi schopné a držiace sa rodnej hrudy. Kdesi sme čítali a diskutovali o tom a veľmi s tým súhlasíme, svet v tomto smere o čom píšeme, dávnejšie stratil víziu ako starostlivo a aj v období pluralitnej demokracie, ak vôbec ešte existuje, zabezpečiť tak prepotrebnú oblasť ako je etika v našich životoch.
Góly, body, sekundy vzrušujú, pisálkovia píšu, odpisujú, kradnú texty aj fotografie, ak majú uviesť zdroj, tak to radšej vôbec neuvedú,… Skutoční špičkoví žurnalisti a kvalitní športoví fotoreportéri nám pomáhajú, aby sme sa stále mohli zdokonalovať a byť publicisticky funkčnejší. Bez morálneho základu, bez etiky v športe, nemôže existovať efektívnosť fungovania spoločnosti hlavne teraz, v období COVIDu-19. Príroda nás na to veľmi vážne, oveľa kvalitnejšie než to robievali naši učitelia publicistiky a života, naliehavo, a úžasným varovným prstom, upozorňuje. Preto píšeme tieto riadky.
Francúzsky filozof 20. storočia, Raymond Aron, vo svojej eseji o slobode napísal:
„Demokracia je považovaná za stabilizovanú, keď je masovo prijímaná obyvateľstvom ako legitímna a keď dosahuje dostatočnú výkonnosť.“
Je k tomu azda ešte niečo potrebné viac dodávať?…
