Aj dnes podvečer nám zazvonilo do redakcie Duklasport.sk to malé bakelitové čudo.
Na druhej strane bol pri mikrofóne dlhoročný futbalový funkcionár futbalového Tatrana Prešov, licenčný agent FIFA – sprostredkovateľ, náš spolupracovník Vladimír Varga:
„Rady žijúcich na našej zemi opustila ďalšia veľká športová legenda Prešova – Jozef Matuščin.“
Smutná správa nikdy nepoteší. Ani v prípade, ak mal nebohý odžitých na tomto svete 84 rokov.
Keď Jozef Matuščin oslavoval svoju 80-ku, vtedy o ňom známy redaktor prešovského športového života, Ján Jacoš, napísal:
„V Prešove, vari, niet športového fanúšika, ktorý by nepoznal Jozefa Matuščina. Bol vynikajúcim hádzanárskym brankárom.
Rodák z Beckova obliekol brankársky dres prešovského Tatrana v jarnej časti hádzanárskeho ročníka 1958/1959. Od prvých zápasov patril k oporám svojho mužstva.
Za svoje spoľahlivé výkony si vyslúžil najskôr štart v juniorskej reprezentácii, aby neskôr dostal príležitosť aj v A-mužstve Československa. Pričinil sa o to, že hádzanársky Tatran Prešov získal v rokoch 1969 a 1971 titul majstra Československa.
Odohral 262 prvoligových zápasov a dal v nich, ako brankár, 15 gólov. Jeho spoluhráčmi boli Frolo, Gregor, Lafko, Seruga, bratia Horváthovci, Lukošíkovci a Greňovci, Lukáč, Kunay a ďalší skvelí hádzanári.
Po skončení hráčskej kariéry bol tajomníkom hádzanárskeho klubu Tatran Prešov a neskôr svoje skúsenosti zúročoval ako tajomník futbalového 1. FC Tatran Prešov, určitý čas bol aj vedúcim mužstva.
Na lavičke zeleno-bielych nechýbal s povestnou fajkou, ktorej vraj začal holdovať po skončení aktívnej činnosti.“
Vincent Lafko, žiaľ, dnes už tiež nebohý, nám svojho času o svojom spoluhráčovi povedal:
„Mal svoj obľúbený tabak Amphora. Ten sme vždy zacítili už z diaľky. Všetko robil veľmi rýchlo, pomalý spôsob života mu bol cudzí. No predovšetkým bol nenapodobiteľný svojimi vtipnými historkami. Jozef Matuščin mal pre svoju nekonfliktnú a veselú povahu prezývku Gombička či Gombík, pretože mnohí o ňom hovorili, že svet bol pre neho gombičkou.
Keď sme sa s ním stretávali na kus reči, na posiedke pred kaviarničkami Prešova, na ulici 17. novembra, nie raz nám stihol povedať:
„Československý futbal mal len jedného Laca Pavloviča, len jedného Jozefa Bombu, československá a svetová hádzaná len jedného Antona Frola, len jedného Martina Gregora, len jedného Vlada Serugu, len jedného Ruda Horvátha…“
a my sme ho s úsmevom radi prerušili slovami:
„Jožinko náš a len jedného tajomníka, ktorý mal množstvo známych ľudí zo sveta hádzanej či sveta futbalu…,“
on nedal dopovedať, aby pokračoval:
„… a ten náš prešovský futbalový Tatran aj jedného zručného majstra remesla obuvníckeho, Bertiho Bašistu, len jedného šéfa futbalového autoparku Tatrana Prešov a zároveň aj jedného skutočného riaditeľa autobusu Tatrana Prešov v tej istej osobe, pána Jožka Hlavatého…“
Zosnulý Jozef Matuščin už nebude našim milým spolu besedujúcim na tejto matičke Zemi.
Česť jeho nehynúcej pamiatke!
