Včera podvečer, dňa 20. apríla 2023, sme sa dozvedeli veľmi smutnú správu, že práve zomrel náš priateľ, Emil Kolkus, dlhoročný výborný hráč a stály kapitán Dukly Banská Bystrica, vo veku 70 rokov.
Do Dukly narukoval zo ZVL Považská Bystrica dňa 1. júla 1973. Hneď v 1. sezóne sa stal členom silnej partie Dukly a v 1. sezóne odohral 13 zápasov. Stačí spomenúť len brankársku dvojicu, neskôr reprezentačnú: Pavel Michálik a Stanislav Seman st. či v poli Mažgut, Ilavský, Oboril, Ižold, F. Kunzo st., P. Benedik, Fecko, Řádek, Pšurný, Ivančík, Koronczi, Kolečko, Majzlík a ďalší. Samé futbalové persóny.
Pôsobil v 9 sezónach Dukly Banská Bystrica, z ktorej odišiel, smerom bližšie k domovu, k 1. júlu 1982, späť do ZVL Považská Bystrica.
Roky 1977 – 1982 boli pre Banskú Bystricu, a tak aj pre Emila, prvoligové, čo bol, okrem 1 štartu za olympijský tím v roku 1979, jeho futbalový vrchol. Je aj držiteľ Slovenského pohára, ktorý získala Dukla v sezóne 1980/1981 (kalendárne už v roku 1980) po víťazstve v 2-zápase so ZŤS Košice, v októbri a novembri 1980, po výsledkoch 1:1 v Košiciach a 1:0 doma. Emil hral v oboch zápasoch. Vo finále Čs. pohára, 6. mája 1981 v Prahe na Letnej, bola už nad sily banskobystrickej Dukly pražská Dukla, s ktorou prehrala 1:4, aj keď po polčase viedla, až do 58. minúty, 1:0. Emil tiež nechýbal, keď striedal Ivana Bilského.
Pochádzal z Jasenice, v okrese Považská Bystrica, kde uzrel svetlo sveta dňa 9. mája 1952 a kde sa aj vrátil a žil a kde sa s ním naposledy rozlúčia v pondelok dňa 24. apríla 2023 o 15:00 v Dome smútku vo Veľkej Jasenici so sv. omšou.
Ako to už vtedy bývalo, začínal s futbalom doma, v Jasenici, v Hradišťane, založenom 7 rokov po jeho narodení, takže s ním prežil takmer celý život, keď v ňom trénoval, po skončení futbalovej kariéry, mužov aj deti. Z domu išiel do Považskej Bystrice, stadiaľ do Dukly a naspäť do Považskej Bystrice. Keď hrala Dukla I. ligu s Považskou Bystricou v roku 1989/1990, už, pre vek, nebol v kádri a ku koncu, už amatérskej hráčskej kariéry, hrával v okolitých obciach. Hlásia sa preto k nemu aj v Predmieri, Pružine a Papradne, kde tiež vo vyššom veku hrával. V Jasenici bol, a veľmi dlho ostane, najväčšou futbalovou ikonou. A je ňou aj v Dukle.
V Dukle prebral, pred jeho 3. sezónou v nej, kapitánsku pásku, po Antonovi Hrušeckom. Hráč stredu poľa, s tak stabilnou a výbornou formou, počas tak dlhého obdobia, je poklad pre trénerov a klub. Takmer každú ďalšiu sezónu odohral najviac zápasov v tíme, nejednu každý zápas. V sezónach 1976/1977 – 1979/1980 nechýbal ani v 1 ligovom zápase a v ďalšej sezóne 1980/1981 len v 2 zápasoch a v poslednej sezóne len 1x. To hovorí významne aj o jeho kredite, nepauzovaní za karty a pod. Výborný futbalista, veľmi pracovitý, s výbornou tvrdou strelou, čestný na ihrisku, aj mimo neho. Chlap ako sa patrí!
Jeho bilancia je parádna a miesto v histórii Dukly má tak pevné, ako málokto. Nachádza sa, napr. len v bilancii v I. lige, v prvej pätnástke hráčov v histórii Dukly podľa počtu štartov. V I. lige odohral, bez pár zápasov, ich takmer 1,5 stovky, v II. lige takmer 1 stovku. A spolu vsietil, okrem štartov v Slovenskom pohári, takmer 3 desiatky gólov. Presné čísla mám vo svojom archíve, s každým doloženým štartom.
Pri rozhovoroch s ním sršala z neho vždy pozitívna energia a nálada. Stály, celoživotný športovec.
Osudným sa mu stala agresívna rýchla choroba.
Emilko, česť Tvojej pamiatke! Bolo nám cťou byť, aj s kolegami z nášho Duklašportu, Tvojimi priateľmi a byť istý čas súčasťou Tvojho života. S Tebou a s mužskou partiou Dukly som sa ako jej žiak a dorastenec, takmer denne vídal pri vychádzaní na tréningy z útrob tribúny či schádzaní z nich. Je vás už z partií, keď si v Dukle pôsobil, na celú nebeskú jedenástku…
