Dnešný stredajší deň 29.12.2021 začal smutnou správou.
Vo veku 64 rokov zomrel Pavol Strapáč, výborný človek, bývalý dlhoročný futbalista a tréner.
Narodil sa 28. júna 1957.
Známy bol najmä z pôsobenia v ZVL Žilina, kde spoľahlivo hrával ľavého stopéra 10 rokov. Odohral v jej drese, vo federálnej lige, 214 zápasov a v 1 sezóne aj 6 zápasov SEP (Stredoeurópskeho pohára). Prvýkrát doma proti talianskemu klubu SC Hellas Verona v 1. kole SEP 1982/1983 dňa 20. októbra 1982 s výsledkom 4:0 a posledný, 6.x, proti srbskému klubu FK Galenika Zemun v 6. kole SEP 1982/1983 dňa 6. apríla 1983 v Belehrade (Zemun je časť Belehradu) s výsledkom 0:2, ktorý odsunul ZVL Žilina na konečné 2. miesto v tabuľke, o 1 bod za budapeštiansky Vasas. Gól v SEP nestrelil. Ostatné všetky jeho štarty mám v archíve.
Do Žiliny prišiel z Ostravy, kde, podľa vlastných slov, začal svoju profesionálnu hráčsku kariéru v NH Ostrava v I. českej lige, ale uvedomujúc si, že futbal nie je všetko, aj študoval. Po 2 rokoch sa sťahoval do ZVL Žilina, potom, ako sa Žiline zapáčil vo vzájomnom zápase. Ponúkli mu byt, ponuku akceptoval a tak tam ostal žiť, neskôr aj s manželkou a 2 synmi Petrom a Pavlom.
Ako hráč pôsobil aj doma v Čadci, kde odohral, ako sa vyjadril, 2 krásne sezóny v 1. slovenskej lige a mal na Čadcu len tie najlepšie spomienky. Na záver svojej profesionálnej kariéry si vyskúšal aj legionársky chlebík v rakúskom SCC Siemerink, kde odohral až 7 sezón. Ako to už u stopérov býva, preto nimi sú, jeho prednosťou bola hra hlavou, ktorou strelil nejeden ligový gól. Bol to obratný, tvrdý, šikovný a slušný hráč.
Slovami známeho spoluhráča, aj trénera, Vladimíra Goffu:
„Mal som tú česť niekoľko rokov hrať s ním v jednom mužstve ZVL Žilina. Výborný stopér, nekompromisný a tvrdý v osobných súbojoch, skvelý hlavičkár. A slušný, čestný, nápomocný človek.“
Ja som ho poznal z tých čias tiež, vtedy ale len ako divák a historik Dukly Banskej Bystrice, keď nastúpil proti Dukle v I. futbalovej lige 7x v sezónach 1983/1984 – 1986/1987, zväčša po ľavom boku Vladimíra Kiniera. Sledoval som ho viac ako iných, ako v každom mužstve na postoch stopérov, keďže som v mládeži Dukly hral, okrem necelých 2 rokov, vždy posledného, pred brankárom.
Osobne sme sa zoznámili v Kremničke až 17. septembra 2017, na pozápasovom rozhovore, keď trénoval, bez asistenta, FK Čadca a keď sa Dukla stretla s Čadcou po 50 rokoch a takmer 4 mesiacoch, keď pôsobila po takom čase opäť až v III. najvyššej súťaži. Po zápase, po 8. kole, Dukla viedla tabuľku a Čadca bola na 6. mieste. Napriek tesnej prehre bol fajn spoločník, príjemný diskutér. Aj v odvete, na jar, viedol Čadcu doma proti Dukle. Dukla opäť uspela, ako vedúci tím tabuľky, Čadca bola síce už 11., ale stále s aktívnou bilanciou – čo by za to dnes v Čadci dali… jeho rukopis bol zrejmý.
Potom si úspešne dokončil futbalové štúdium, zvýšil si svoju kvalifikáciu a stal sa držiteľom medzinárodnej UEFA EURO A Licencie. Ako tréner pôsobil viackrát v Čadci, potom v Kysuckom Novom Meste, v Kysuckom Lieskovci, Martine, Bytči, v moravskom Vratimove, v Púchove, Liptovskom Mikuláši a najdlhšie asi v Námestove.
V sezóne 2010/2011 trénoval v II. najvyššej súťaži MFK Tatran Liptovský Mikuláš, kde dobrovoľne abdikoval v 2. polovici augusta 2011. Sezónu zakončil s tímom na 6. mieste, s ktorým dokonca postúpil z osemfinále Slovenského pohára, po bezgólovej domácej remíze s našou Duklou Banská Bystrica. A na strely zo značky pokutových kopov boli lepší – 4:2, keď rozhodol bývalý hráč Dukly Vlado Helbich, jeho asistent na lavičke a hrajúci kapitán na ihrisku. Potom vo štvrťfinále vypadol, opäť doma, tesne 0:1 s MŠK Žilina, vlastným gólom Jožka Kapláňa. To bol iste veľký úspech klubu a dovtedy asi aj Paľkov najväčší trénerský úspech.
Paľko, budeš nám všetkým veľmi chýbať. Dávaj tam zhora na nás pozor. Česť Tvojej pamiatke!
