Písal sa vtedy rok 1968, jarná časť sezóny 1967/1968. Dukla Banská Bystrica bojovala v celoštátnej československej II. lige o postup do najvyššej futbalovej súťaže. Vtedy v tom roku, kedy získal Karel Gott Zlatú medailu na festivale Zlatý kohút vo futbalovej krajine Brazílii, presnejšie v Rio de Janeiro, za pieseň Karla Svobodu a Jiřího Štaidla, Lady Carneval, poskytol tento populárny spevák rozhovor aj tvorcom spravodaja futbalového oddielu Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica s vtedajším názvom Gól. Rozhovor bol uverejnený na 1. strane Gólu v tomto znení:
Pán Gott, hrávali ste len na klavíri, alebo aj futbal?
„Budete sa čudovať, ale ako chlapec som bol celý preč za „koženou“. Bol som rýchlonohý útočník a moje prednosti uplatňovali kamaráti na pravom krídle, alebo spojke. Pravou som kopal lepšie.“
Teraz už nekopete?
„Nie, škoda.“
Mali ste blízky vzťah aj k iným športom?
„Áno. Jeden čas som sa dal na atletiku, behal som stredné trate a celkom ma to bavilo. Skúšal som aj bicykel ale atletika a cyklistika sú veľmi rozdielne druhy športov. Atlét, pokiaľ mám skúsenosti, nemôže úspešne pretekať na bicykli a naopak. Tieto športy sa navzájom bijú. Pochopil som to a všetko nechal tak, našiel som si inú záľubu… Nakoniec, človeku po koncerte je ako po maratóne.“
Čo myslíte, má to na svete lepšie spevák, alebo futbalista?
„Povedal by som, všetko jedno. Oboje sú rizikové pracoviská. Raz nás dvíhajú na ramená, raz hádžu po nás kamene. Všetkým sa vždy nezavďačíte a nikdy sa nezavďačíte všetkým. Môžete to robiť akokoľvek dobre.“
S kým a kde by ste najradšej hrávali futbal?
„S Eusébiom a dajme tomu aj v Lisabone. Je radosť pozerať ako sa ovláda. A nielen seba ale aj loptu. Je to nielen rytiersky športovec ale aj „fachman“ vo svojom remesle.“
Komu fandíte u nás?
„Špeciálne nikomu ale všetkým, a nielen futbalistom, športovcom.“
Čo myslíte, postúpi naša futbalová jedenástka do I. ligy?
„Určite. Som o tom presvedčený a ja vám to žičím. Zo srdca.“
