Medzinárodný halový futbalový turnaj 14-ročných a mladších chlapcov, zo špičkových i menej známych futbalových klubov strednej Európy, napísal v banskobystrickej športovej hale Dukla na Štiavničkách svoju jubilejnú, 30. kapitolu trvania.
Cesta z Prešova nám pod zasnežený, dňa 9. decembra tohto roku 2023, aj zamrznutý Urpín, netrvala dlho. Bola takmer bez snehu na jazdnej dráhe a zamrznutá. Pod jasným, a niekde aj zubatým, slniečkom, zdobeným nebom, zívala zväčša prázdnotou.
Boli sme smutní, keď nám hlavný organizátor a otec myšlienky, ktorú sme sa rozhodli tentokrát priblížiť čitateľskej verejnosti prostredníctvom internetových portálov Duklasport.sk a PriateliaDukly.sk písanou reportážou, dlhoročný úspešný futbalový tréner, v tom čase aj úspešných mládežníckych československých reprezentácií, Mgr. Peter Benedik, oznámil:
„Predstavte si, pozvaný futbalový Tatran Prešov na jubilejný 30. ročník medzinárodného halového turnaja, napriek tomu, že svoju účasť v predstihu potvrdil, na toto, dávne roky významné podujatie, neprišiel. Neospravedlnil sa, vyložil si toto futbalové dianie so svojimi futbalovými funkcionármi svojsky. Nehoráznosť, už aj voči vyspelým súperom a zaujímavo obsadenému publiku v početnom hľadisku. Neslušné, nekorektné. Unfér. Futbalová podpásovka.“
Smutná, roztrpčená, ale hlavne sklamaná tvár Petra Benedika, napovedala veľa. Dodávame verejne, z Prešova neúcta k druhým, futbalová antikultúra, funkcionárska futbalová neohrabanosť!
Priznávame verejne, radšej sme si v hale všímali zápas mladých chlapcov v dresoch Slovana Bratislava, v súboji proti svojim rovesníkom z Futbalovej akadémie Mareka Hamšíka. Zaujímavý súboj. Zvysoka, asi z 12. rady tamojšej čistučkej tribúny, ho sledovali, okrem 2 prítomných synov, žiaľ už nebohého doc. Jozefa Vengloša, v celom svete uznávaného futbalového trénerského metodika a vždy slušne konajúceho človeka, v prítomnosti Mareka Hamšíka, donedávna ešte futbalového reprezentanta slovenskej futbalovej družiny.
Pod nimi, v dolnom rade sediaci, bývalý známy futbalový ostrostrelec najmä v banskobystrickom regióne, dnes 73-ročný Ľubomír Janík, v určitom období aj hráč ligovej Prievidze, za čias jej trénovania Oldřichom Břízom, sledujúc tiež priebeh turnaja, poznamenal:
„Zaujímavé stretnutia. Behá tu viacero talentov, tak v dresoch futbalových klubov Ružomberka, Dunajskej Stredy, ale aj výberu družstva Stredoslovenského futbalového zväzu, družstvá mládežníckych futbalových základní AS Trenčín, Slovan Bratislava nevynímajúc. Len naši v dresoch MFK Dukla Banská Bystrica herne trošku zaostávajú. Volá to pre futbal v mládežníckej MFK Dukla po zlepšení. Hľa, pozeraj, tak musia brániť hbitých a kreatívnych chlapcov z Ružomberka,“
– vysvetľujúc ukázal na hraciu plochu, akoby chcel potvrdiť v praxi potrebu takého hodnotenia, aby vzápätí dodal, lakonicky, s úsmevom na tvári:
„Finále bude dnes medzi reprezentantmi Slovana Bratislava a Dunajskej Stredy.“
My sme sa po týchto slovách presunuli k skúsenému redaktorovi najstaršieho slovenského písaného denníka Šport, Ivorovi Lehoťanovi, donedávna ešte viceprezidentovi IBU, teda vo svete rešpektovanej Medzinárodnej biatlonovej únie, alebo ak chcete športovej organizácie, ktorá vznikla ešte v roku 1993 oddelením od Medzinárodnej únie moderného päťboja.
Znie to neuveriteľne, ale pravdivo, náš kolega Ivor, mimochodom 35 rokov kvalitne píšuci redaktor spomínaného športu, zastával a riadil činnosť na viceprezidentskom poste, hlavne prácu spadajúcu do mediálnej kompetencie. Ani počas našej “reportážnej” soboty neodmietol náš záujem na jeho pohľady dotýkajúce sa sa popisovanej akcie, ktorú najbližšie chceme rozšíriť o rozhovor práve s ním.
Táto reportáž popisuje a zobrazuje skutočnosť na základe konkrétnych faktov, väčšinou získaných priamou účasťou a pozorovaním. Našich, aj podaktorých iných.
Dnes sa pohybujeme písomne na hranici spravodajstva a publicistiky a ten náš pohyb rozširujeme aj o citáciu známeho a nezastupiteľného činovníka v klube MFK Dukla, jeho prezidenta Milana Smäda, ktorého pozornosť, priamu účasť, jeho fakty a argumentáciu, sa nám podarilo zachytiť vo chvíli, keď držal v ruke hlavne fotodokumentačný bulletin, s mottom tohto turnaja: “Dogy a rasizmus zabíjajú, futbal spája!”
Ním organizátori turnaja priblížili plných doterajších 29 ročníkov tohto podujatia prostredníctvom fotoobjektívu Jána Miškoviča.
Tu sú slová pána Milana Smäda, ktoré pre našich čitateľov vyriekol:
“Peter Benedik, so štábom svojich blízkych spolupracovníkov, priniesol pre futbal, vôbec, podujatie nadnárodného rozmeru. Mne tu nejde ani tak o výsledky, ktoré tí chlapci dosahujú na hracej ploche haly, patriacej Vojenskému športovému centru Dukla. Osobne aj v tej chvíli skôr rozmýšľam nad metodikou ich prípravy, či už hrajú v dresoch Slovana, Dunajskej Stredy, Trenčína, Ružomberka, alebo Hamšíkovej akadémie. Uvažujem nad kvalitou a metodikou tréningov i vývoja hry v mládežníckom futbale Dukly. Zdôrazním to možno rozšírenejšie a odšifrovanejšie – rozmýšľam o systéme práce s mládežou vo futbalových podmienkach v Mestskom futbalovom klube Dukla, lebo ten sa dotýka nášho mesta – aj v predvianočnom čase. Venglošov pohár ponúka niečo, čo ostatná stredná Európa zatiaľ neurobila dlhodobým konceptom. Ako dnes počúvam, Peter Benedik posúva futbalovú štafetu po svojom bohatom veku futbalových skúseností Stredoslovenskému futbalovému zväzu. Zostáva na funkcionároch mnohých stupňov a klubov, ako kvalitne dokážu túto nespornú futbalovo – spoločenskú kvalitu zodvihnúť ešte do vyšších poschodí. Je to možno aj moje tohtoročné vianočné či novoročné prianie, na prelome rokov 2023 a 2024, aby sme dokázali mládežnícky futbal v MFK Dukla Banská Bystrica dostať znova na špičku v slovenskom futbale a začali ním byť opäť, spolu s hrou, oceňovaní špičkovou futbalovou Európou.”
Na počesť osobností svetového významu, nadpísal svoj otvárací príspevok – slovo na úvod do bulletinu, ktorého prvú stranu prinášame v texte tejto reportáže – bývalý viceprezident Slovenského futbalového zväzu PhDr. Jozef Paršo.
Vo svojom príhovore zdôrazňuje, že ťahať šnúru 30 turnajov o Pohár Jozefa Vengloša nebolo jednoduché, najmä v tejto zložitej dobe. Svojmu článku dal zaujímavý titulok „Na počesť osobností svetového významu.“
Finálový súboj medzi Slovanom Bratislava a Dunajskou Stredou vyznel jednoznačne v prospech neporovnateľne slávnejšieho Slovana. Na 3. mieste skončila, po víťazstve nad Ružomberkom, Hamšíkova akadémia.
Podstatnejšie bude iste, či sa novému organizátorovi podarí na vyššej úrovni komunikovať s klubmi z medzinárodného hľadiska, aby ten turnaj bol úžasnou a nezastupiteľnou ozdobou mládežníckych futbalovo – spoločenských podujatí, kde ho zaradili „Benedikovci“, zatiaľ v strednej Európe. Ak sa im to podarí na celom našom staručičkom kontinente – aj s prívlastkom „Futbalový kontinent kvalitnej realizácie futbalu mladých v praxi“, tak potom budeme počuť s týmto turnajom ešte veľmi veľa pozitívneho aj z celého sveta.
A ako dokázala robiť a dosahovať vysokú futbalovú kvalitu družina vôkol Petra Benedika? Vraj pracovala podľa Murphyho zákonov. Zobrala čas, ktorý podľa všetkého bol potrebný, vynásobila ho dvomi a preradila ho o stupeň do vyššej časovej jednotky. Čiže na hodinovú úlohu počítala najmenej s dvomi dňami plnenia. Milovala, a miluje, futbal detí a mládeže.
Nesmieme pochybovať, že futbaloví funkcionári, aj tí súčasní, nemilujú aj taký futbal. Preto, páni: „Nemárnite čas, lebo z časových jednotiek sa skladá aj celý futbalový život.“
Také myšlienky nás motivovali napísať za týmto účelom aj túto nevšednú, a na slovenské podmienky s futbalom mladých, vôbec nie tradičnú reportáž slovom. A kým my sme písali, náš spolupracovník Ing. Jaroslav Šiška, stihol urobiť aj priloženú úvodnú fotografiu pre túto reportáž, s konštatovaním:
“Bola skromne urobená v podmienkach, kedy Jožko Ivan s mikrofónom v ruke mnohé v hale odmoderoval, aby sme o tom mohli ešte v širších súvislostiach, v nastávajúcom období, aj o mnohom ďalšom, dotýkajúcom sa tohto medzinárodného turnaja o Pohár Jozefa Vengloša, informovať súčasnosť ako aj jeho históriu.”
