Keď v roku 2017 po skončení súťaže opúšťali futbalisti Dukly Banská Bystrica II. ligu, spolu so svojimi priateľmi a rovesníkmi sme si kládli otázku: ”Kto a kedy zastaví úpadok banskobystrického futbalu?”
Pravdupovediac len ťažko sme si vedeli predstaviť, čo sa všetko v banskobystrickom futbale udeje a že po ročnom pôsobení sa opäť do II. ligy ihneď vrátime. Dnes je to realita. Opäť sme 2-ligoví a opäť sa môžeme tešiť na stretnutia s bratislavským Interom, či Petržalkou alebo s Prešovom. S družstvami, s ktorými sme v najvyššej futbalovej súťaži odohrali veľa pekných a zaujímavých zápasov.
Vďaka za to patrí predovšetkým manažérovi MFK Dukla Milanovi Smädovi a ľuďom okolo neho. Trénerom, hráčom a celému realizačnému tímu, ktorí spolu, a za podpory Mesta Banská Bystrica, menovite jeho primátora Jána Noska, urobili ak nie zázrak, tak doslova nemožné a neočakávané.
Priblížme si teraz učinkovanie nášho mužstva v III. lige a vráťme sa spoločne spomienkami na 3-ligové zápasy.
Bilancia zápasov MFK Dukla v III. lige
Pri pohľade na konečnú tabuľku III. ligy môžeme konštatovať, že z 30 odohraných zápasov Dukla 21 vyhrala, 6 remizovala a len 3 prehrala.
Najlepšími strelcami nášho mužstva boli Laksík so 17 a Snitka s 11 gólmi. Všetky 3-ligové zápasy odohral, bez striedania, od prvej do poslednej minúty, len Gabriel Snitka a vo všetkých 30 stretnutiach okrem neho nastúpil i Saša Savić.
Bodový náskok pred našim najväčším prenasledovateľom a konkurentom v boji o postup do II. ligy, Rimavskou Sobotou, ktorá skončila na 2. mieste, bol na konci súťaže pohodlný, 11-bodový.
S obdržanými 18 gólmi sme mali v III. lige najlepšiu obranu a so strelenými 60 gólmi, po hráčoch Rimavskej Soboty, ktorí nastrieľali 84 gólov a Liptovského Hrádku, ktorí zaťažili konto súperov 61 gólmi, sme mali 3. najproduktívnejší útok.
V našom mužstve sa v 3-ligových zápasoch predstavilo celkom 26 hráčov. V priebehu sezóny z mužstva odišli Michal Bíreš, Peter Výlupok a Tomáš Martinec. Do mužstva prišli Marek Búry, Radoslav Ďanovský, Erik Gaško, Jakub Herich, Michal Kovanič a Niki Zumrovski. Okrem nich po jeseni prišiel i tréner Dušan Tóth a na miesto jeho asistenta zasadol dovtedajší tréner Norbert Juračka. Okrem tých, ktorí v 3-ligových zápasoch nastúpili, boli v mužstve ešte brankár Július Nôta ml. a útočník Patrik Klačan.
S 12 súpermi sme mali vo vzájomných zápasoch aktívnu bilanciu. Len s 2 mužstvami bude v historických análoch zapísaný náš neúspech. Pri rovnosti bodov sme s nimi mali negatívnu bilanciu, či skóre. Bolo to s futbalistami Oravského Veselého, na pôde ktorého sme prehrali 0:2 a na domácom ihrisku sme ich porazili najtesnejším rozdielom 1:0 a s Kalinovom, kde sme prehrali 0:2 a doma zvíťazili 2:1. S družstvom Námestova sme mali vyrovnanú bilanciu, keďže doma sme ich porazili 2:1 a vonku sme prehrali 0:1.
V pamäti fanúšikov nášho mužstva ostanú i zápasy, v ktorých sme museli otáčať nepriaznivý vývoj stretnutia. Či to už bolo na domácej pôde proti Kalinovu, Lučencu a Rimavskej Sobote alebo v Žarnovici, kde sme ešte v 81. minúte prehrávali 0:1, aby sme si napokon po veľmi dobre zvládnutom závere zápasu odniesli víťazstvo 1:3.
Fanúšikovia
Ľudia, ktorí milujú futbal, na našich hráčov ani po zostupe do III. ligy nezanevreli a našich futbalistov chodili povzbudzovať nielen na domáce zápasy ale i na ihriská súperov. Dôkazom toho bolo už naše prvé stretnutie v Lučenci, kde mi členov fanklubu nášho mužstva bolo úprimne ľúto. Na zápas meškali a dorazili naň krátko pred skončením 1. polčasu, čím prišli o to najpodstatnejšie – góly. Napriek tomu potom vytrvalo našich futbalistov až do konca zápasu povzbudzovali.
Honor najaktívnejšieho a najvernejšieho fanúšika nášho mužstva patrí historikovi a kronikárovi Ing. Jaroslavovi Šiškovi, ktorý ako jediný divák bol na všetkých 3-ligových majstrovských stretnutiach nášho mužstva.
Okrem neho ich všetky absolvovali už len manažér nášho mužstva Milan Smädo, tréner Norbert Juračka a 3 hráči Savić, Snitka a Laksík.
Spolu s Jarom som chodieval na zápasy našich chlapcov na ihriská súperov ale v dôsledku zahraničnej cesty mi v celkovej bilancii chýbajú 2 zápasy. Spolu s nami najčastejšie v aute cestovali Miloš Targoš, Ľubo Janík a Jozef Mazár. Medzi najaktívnejších banskobystrických fanúšikov, ktorí chodili povzbudzovať našich chlapcov na súperove ihriská, patrili Ján Dobrík a Patrícia Kusalová. Na ihriskách súperov sme stretli tiež Pavla Knapka, Milana Špitolu, Dušana Hlavatého, Karola Strieža, Jara Šatánka, Mariána Králika, Rastislava Šimeka, Milana Knoppa, Solivajsa mladšieho aj Solivajsa staršieho, Valentovcov – otca a syna, otca Drahoslava Ďanovského, rodičov Erika Gaška a ďalších. Na zápasy chodievali aj členovia nášho fanklubu. Tí nám najviac chýbali vo vzdialenejších obciach: Oravskom Veselom, Námestove, Čadci, Krásne nad Kysucou a Tepličke nad Váhom. Zvlášť si uznanie zaslúži otec nášho hráča Martina Lukáča Jaromír Lukáč, ktorý často v doprovode dcér a manželky bol na väčšine futbalových stretnutí nášho mužstva. Preto, že na tieto zápasy pravidelne dochádzal z Prešova, bol každý jeho zápas sezóny výjazdový.
Domáci diváci na ihriskách, kde sa naša Dukla predstavila, vo väčšine prípadov vystupovali veľmi slušne. S úctou a rešpektom spomínali a hovorili viac o tradíciách a minulých úspechoch našich futbalistov ako o ich momentálnej situácii a výkonnosti. S veľkou pokorou a rešpektom pristupovali k zápasu s nami fanúšikovia v Oravskom Veselom. Pri predzápasových rozhovoroch s nami vyslovili želanie, ktoré vyzeralo skôr ako prosba ”Len nám nedajte viac ako 6.” Po zápase pri našej prehre 0:2 fanúšikovia oboch táborov ostali veľmi prekvapení a zaskočení. Ale taký je futbal. Negatívnu skúsenosť s fanúšikmi mám z Námestova. Už pred zápasom pri príchode niektorých fanúšikov na tribúnu som si všimol v ich rukách plné kartóny pív. Po ich konzumácii sme boli svedkami niektorých pokrikov a vyjadrení, ktoré na štadióny nepatria.
Propagácia futbalu
Jednou z foriem propagácie futbalu je vydávanie bulletinu k príslušným futbalovým stretnutiam. Väčšina 3-ligových mužstiev túto formu, hlavne pre nedostatok finančných prostriedkov a kapacitné možnosti, nevyužívala. Je dobre, že MFK Dukla začal, i keď s oneskorením – po polovici súťaže, predsa len s vydávaním bulletinu pred domácimi zápasmi. Aj keď len v čierno-bielej verzii. Vo farebnej ho vydávali len vo Fiľakove a v Martine.
Jednoznačne najkrajší a obsahovo najpútavejší bol žltý Fiľakovský gól. Fiľakovo si v roku 2018 pripomína 110. výročie založenia futbalu v tomto meste. V uvedenom spravodaji, okrem predstavenia nášho mužstva a rozhovorov s trénerom Juračkom a brankárom Krejčím, domácim maďarským trénerom Jánosom Víztelekim, hráčmi Knieževičom a Rubintom, nechýbali ani farebné fotografie a predstavenie hráčov U 13 a ďalšie zaujímavosti. Súčasťou Fiľakovského gólu bol i anketový lístok pre určenie 3 najlepších hráčov Fiľakova v stretnutí s našou Duklou. Na jeho druhej strane mali možnosť fanúšikovia, prítomní na tomto zápase, napísať svoje pripomienky. Fiľakovský gól a vstupenky na stretnutie boli zlosovateľné. 11 cien podľa čísel Fiľakovského gólu a 6 cien pre majiteľov vstupeniek na stretnutie venovali miestni podnikatelia.
Môže to byť inšpiratívny návod pred 2-ligovými domácimi zápasmi i pre funkcionárov nášho mužstva. Propagáciu futbalu na jednotlivých stretnutiach zabezpečovali i miestni hlásatelia. Vo väčšine prípadov to boli starší skúsení ľudia s kultivovaným prejavom a dobrými futbalovými vedomosťami a prehľadom. V 15 prípadoch túto funkciu vykonávali muži. Jedine v Tepličke nad Váhom to bola mladá slečna. V Oravskom Veselom, a v stretnutí s Martinom v Žabokrekoch, túto funkciu vykonávali riaditelia škôl. V niektorých prípadoch pri predstavovaní nášho mužstva vyzdvihli jeho úspechy a známe futbalové osobnosti, ktoré v našom mužstve pôsobili, či už ako hráči alebo tréneri. V zápasoch MFK Dukla na domácom ihrisku v Kremničke sa tejto úlohy dobre zhostil Peter Handlovský.
Bezpečnostné riziká a fanúšikovské neduhy
Organizátori domácich zápasov v snahe predísť možným konfliktom medzi fanúšikovskými tábormi, eliminovať a predísť možným rizikám, pri ktorých by došlo k ohrozeniu zdravia alebo spáchaniu škody na majetku, takúto možnosť posudzovali už pred samotnými zápasmi. V prípade, že sa domnievali, že situáciu s nasadením vlastných usporiadateľov nezvládnu, požiadali o pomoc príslušníkov, či už miestnej, mestskej alebo štátnej polície. Tak tomu bolo pri stretnutí s našim mužstvom, okrem iných v Rimavskej Sobote, Liptovskom Hrádku, v Žabokrekoch pri stretnutí s Martinom ale najmä v Kalinove. Toľko motorizovaných hliadok a policajných áut ako v Kalinove som pohromade ešte nevidel. Možno, že i vďaka nim sa počas zápasu žiadne negatívne udalosti nestali…Pomerne veľké zastúpenie usporiadateľov, mestských a štátnych policajtov, bolo i na zápase MFK Dukla v Liptovskom Hrádku. Pred skončením zápasu som sa s niektorými rozprával. Kladne hodnotili vystupovanie našich fanúšikov, ktorí počas celého zápasu našich hráčov slušne a bez použitia dymovníc a pyrotechniky povzbudzovali. Veľmi dobre sa mi to počúvalo a bol som hrdý na našich fanúšikov. Za to si členovia nášho fanklubu, prítomní na tomto zápase, zaslúžia uznanie, pochvalu a poďakovanie. Bodaj by sa takéto ich počínanie prejavilo aj na 2-ligových zápasoch na Štiavničkách. Vtedy bez strachu a obáv, by sa možno na Štiavničky vrátili povzbudzovať našich hráčov i rodičia s deťmi.
Kladne hodnotím i adekvátny zásah polície v Žabokrekoch, kde po upozornení našich fanúšikov na slušné správanie, asi najmä za 1-polčasové naháňanie domácich fanúšikov, po skončení zápasu už stačilo polícii len dozerať na plochu ihriska na bezpečnosť, pri spoločných oslavách fanklubu s našimi hráčmi, tešiacimi sa z víťazstva a postupu do II. ligy.
Takmer bez prítomnosti príslušníkov polície odohrali futbalisti MFK Dukla svoje zápasy v Krásne nad Kysucou, Oravskom Veselom, Námestove, Liptovskej Štiavnici, Čadci a Tepličke nad Váhom. Všetky sa hrali slušne a skončili sa bez najmenších incidentov.
V zápasoch našej Dukly na domácom ihrisku takéto opatrenia so žiadosťou o pomoc príslušníkov polície neboli potrebné. O bezpečnosť na štadióne sa spoľahlivo postarali domáci usporiadatelia spolu s bezpečnostným manažérom Jánom Ondriskom, ktorí museli v niekoľkých prípadoch zasahovať len pri hasení a odpratávaní dymovníc hodených smerom do ihriska. Práve používaním dymovníc boli známi naši členovia fanklubu. Tento neduh sa rozšíril aj na niektoré ďaľšie 3-ligové ihriská. Veľmi negatívnu skúsenosť mám predovšetkým zo zápasu v Novej Bani, kde počas zápasu domáci fanúšikovia na jednej strane tribúny a členovia nášho fanklubu na strane druhej, začali používať dymovnice vo farbách svojich klubov tak, že prítomní diváci na tribúne mali veľké problémy s dýchaním a viditeľnosťou na plochu ihriska. Ale tak ako v Novej Bani, aj v Detve, ani jedna z dymovníc nesmerovala na plochu ihriska.
Uvedomiť by si to mali členovia nášho fanklubu, pretože v 2-ligových zápasoch pri vhodení takýchto prostriedkov smerom do ihriska, i keď čo len na tartanovú plochu, môžu ochudobniť pokladnicu nášho klubu o značné finančné prostriedky. Emócie k futbalu patria… Každý z nás ich prejavuje inak. Je ale na každom z nás aby sme sa snažili udržať ich pod kontrolou a vždy sa správali slušne a dôstojne. Na ihriská rozhodne nepatria ani vulgárne nadávky, nemiestne pokrikovania na hráčov a skandovanie typu ŠK Slovan……Žilina…. a podobné. Skôr by som uvítal rôzne slušné i recesistické pokriky ako napríklad vo Fiľakove, kde nás vítali skandovaným pokrikom ”Vitajte v meste!”, čo bolo milé.
Čo mi/nám dali výjazdy na futbalové stretnutia našej Dukly?
Mal som možnosť oboznámiť sa s futbalovou infaštruktúrou v našich mestách a dedinách, ktoré hrali III. ligu, spoznať pomery, v akých jednotlivé futbalové kolektívy pracovali. Presvedčil som sa o tom, že i v malých mestách a na našich dedinách pracujú vo futbale zanietení a oduševnení ľudia, bez ktorých by futbal nemohol existovať. Stretol som sa s ľuďmi, ktorí futbalu venovali veľa svojej energie, voľného času a vlastných finančných prostriedkov. Mal som možnosť vidieť fanúšikov, ktorí i v prípade, že sa ich mužstvu nedarilo, svoje mužstvo nezatracovali, hráčov povzbudzovali a podporu im verejne i prejavovali.
V niektorých pozápasových rozhovoroch s nami ich výkon aj zápalisto a nekriticky obhajovali a niekde i zveličovali.
Pri návštevách jednotlivých zápasov som mal možnosť opäť vidieť i tých, ktorí pôsobili v našej Dukle. Či to už bolo Mareka Holého a Vlada Škutu v Oravskom Veselom, Milana Nemca a Romana Krivjančina v Žarnovici, Mária Michalíka v Detve, Eugena Bariho v Rimavskej Sobote, bývalého futbalového rozhodcu Stanislava Bombu v Liptovskej Štiavnici, Rastislava Moresa po zápase v Námestove a s niektorými z nich sa i dlhšie porozprávať. Silne na mňa zapôsobili ich spomienky na pôsobenie v našom kolektíve a nefalšované, úprimné slová. Poďakovania na adresu futbalových trénerov a ľudí, ktorí v čase ich pôsobenia v Banskej Bystrici vo futbale pracovali.
Ochudobnení o vyjadrenie bývalého hráča našej Dukly Rastislava Moresa, ktorý sa počas pôsobenia v holandskej Rode Kerkrade stal majstrom Holandska, hral proti mnohým významným futbalistom tej doby a tešil sa i z víťazstva nad slávnym Ajaxom Amsterdam, nebudú ani ďalší priaznivci futbalu. To, o čom nám hovoril pri spoločnom stretnutí v Oravskom Podzámku, si budú môcť prečítať v pripravovanej knihe Jozefa Mazára Futbaloví anjeli a démoni, ktorá bude pokrstená pri príležitosti 25. ročníka Venglošovho pohára v decembri tohto roku v športovej hale na banskobystrických Štiavničkách.
Ako povedal Jaro Šiška, že mu kamarát povedal, že na III. ligu nikdy nepôjde a do Kremničky už vôbec. Ale že pre neho samotného všetky tieto zápasy, a najmä výjazdy k súperom, znamenali oveľa viac a boli pre neho oveľa exotickejšie, len v tom dobrom slova zmysle, ako zápasy Ligy majstrov v televízii. Nielen preto, že sú mnohí ľudia už nimi aj presýtení ale najmä preto, že do niektorých obcí by sa možno v živote nedostal, takto tam bol s futbalom za „známymi a so „známymi“, čiže nie ako neznámy turista a dozvedel sa oveľa viac z reálií života obce, či regiónu, ktoré by sa inak nedozvedel. K nej samozrejme patrila, to hlavne, aj športová stránka, možnosť porovnávať aktuálnu silu MFK Dukla s lokálnymi klubmi, ktorí na danej úrovni pôsobia zvyčajne dlhú dobu. A ako perličku spomenul aj predzápasové koštovky vždy iných lokálnych značiek pív, ktoré ešte nepoznal, aj keď nie je pivár.
A aj preto, že to bola po divíznych zápasoch, po vyše 50 rokoch po založení VTJ Dukla v rokoch 1965-1967 rovnako vysoká súťaž, ktorú vraj s otcom pravidelne navštevoval ale keďže mal vtedy len 5 – 7 rokov, takmer nič si z tých čias nepamätá. Odvtedy chodí, pravidelne, nielen že na zápasy Dukly ale až na malé výnimky, na každý jej zápas doma a roky aj vonku. Je celkom možné, že nik nevidel viacej zápasov Dukly v histórii ako on. A aj preto, ich má všetky zaznamenané a štatisticky spracované a stále niečo dopĺňa.
Dovtedy však ešte banskobystrických futbalových fanúšikov čaká na Štiavničkách niekoľko, verím, že dobrých a zaujímavých 2-ligových zápasov, v ktorých budú mať možnosť našim hráčov vyjadriť svoju podporu a ich v týchto zápasoch i povzbudiť.
