Našim čitateľom či fanúšikom športu a najmä slovenského futbalu, na ktorom im záleží, rovnako ako nám, približujeme týmto článkom jeden z príspevkov, ktoré do redakcie portálu Duklasport.sk dostávame. Bol adresovaný nielen jednému z nás, ale predsa len konkrétne spoluautorovi článku, publicistovi Jozefovi Mazárovi, po vydaní jeho poslednej knižnej publikácie Šport & futbal zvlášť očami primátorov, starostov, pedagógov a verejnosti, o ktorej obsahu si môžete na uvedenom linku zistiť viac a potom si ňou priblížiť názory uvedených fanúšikov futbalu, vrátane druhého spoluautora článku, na tento najväčší svetový fenomén, tak aktuálny aj v týchto dňoch konania futbalových Majstrovstiev sveta 2022.
Ďakujeme mu za príspevok a v našej Športovej agentúra DUKLA sme vždy radi, keď sa nájdu športoví zanietenci, ochotní slušne diskutovať či približovať akékoľvek problémy športu, no najmä futbalu v našej krajine, od najmenších po dospelých, mužov či žien, za účelom mu pomôcť svojimi názormi, námetmi, radami, alebo inými funkčnými pripomienkami.
Nechajme hovoriť Mgr. Mariána Fábiana, ktorý píše nám, ale hlavne vám, futbalovým fanúšikom:
„Jožko, ahoj! Pozdravujem Ťa srdečne a veľmi si vážim, že Ťa zaujíma aj môj názor na Tebou písanú problematiku. Šport, futbal zvlášť – témy prostredníctvom rôznych slušných verejných diskusií sú dnes z viacerých pohľadov naliehavo potrebné. Tie knižné, ktorými, verím, začínaš v našej republike netradičnou formou, nevynímajúc, dostanú aj internetovú mediálnu podporu. Nie zbytočne platí – nádej zomiera posledná.
Vo svojej ostatnej knihe z oblasti športu, futbalu zvlášť, si sa pridal k tým, ktorí zastávajú názor, že „človek sa dostane do situácií, kedy je potrebné sa zamyslieť nad sebou. Hlavne vo svete plného posudzovania a klamstiev. Mnohí tak robia len pre vlastnú pohodu a „skvelý vzhľad“ vlastného charakteru.“
„Chyby a rozhodnutia sú našou značkou, či vizitkou života. A podľa toho sa medzi sebou posudzujeme. Kto určuje čo je správne a čo nie? Množstvo vecí robíme len pre pozitívnu reakciu, pri posudzovaní vlastnej hodnoty, inými očami. Hodnotu by sme si mali vytvoriť na základe právd, rán, rozhodnutí, pádov, … života. Ukázať ju niekomu, kto ju nezneužije a nebude hodnotiť.“ Tak si to napísal.
Všetko o čom píšeš, je ľuďom, venujúcim sa futbalu, zrejmé a jasné. Hlavne nám skôr narodeným. Ja by som ten pohľad rozdelil do obdobia pred a po revolúcii v 1989 roku a po rozdelení Československa.
Pred 1989. rokom to bolo všetko veľmi „jednoduché“… Všetko pôsobilo, že fungovalo, od mládeže až po vrcholový futbal, reprezentáciu. Kluby fungovali ako jedná veľká rodina, ktorá robila radosť svojim fanúšikom, štátu. Diskutovalo sa všade, v krčmách, na pracovisku, v médiách, v rodinách, školách,… Dnes tomu tak nie je.
Prečo? Súvisí to s touto dobou. Ľudia nemajú sociálne istoty, rodiny majú existenčné problémy, mnohokrát súvisiace s cestovaním za prácou, ale i ďalšie. A tak sa dostáva šport stále viac na vedľajšiu koľaj. Kluby zvyšujú poplatky, napr. v Bardejove deti platia klubu 25 eur a má to byť, vraj, až 40 či 50 eur mesačne… Ak si dobre spomínam, tak my sme dostávali ako dorastenci, keď sme hrali vonku, od klubu 5 – 10 Kčs… Pritom vieme, že dom sa buduje od základov – žiaci, potom pribúdajú steny – dorast, až po strechu – dospelí a komínom by som nazval reprezentanta v akejkoľvek kategórii.
Dnes o mnohých veciach v klube rozhodujú peniaze! Kdesi som čítal, že sa opýtal novinár „človeka“ z mesta Michalovce: „Ako to, že máte 1. ligu vo futbale, v hokeji, v hádzanej, vo florbale?… A on mu odpovedal, že sa zišla taká skupina ľudí, ktorej ide o rozvoj športu v meste a nie do ich vrecka. Zaujímavá, dnes nie všedná odpoveď.
Dôležitou súčasťou športu sú diváci. Keď som hral 1. dorasteneckú futbalovú ligu v Prešove, ako predzápas pred ligovým zápasom, tak v hľadisku bolo 3 000 – 4 000 divákov. V Banskej Bystrici som na návšteve zápasu tamojšej Dukly platil príplatok za dorastenecký predzápas 1 Kčs a dostal som k tomu zdarma aj bulletin. Dorastenecký prvoligový zápas sa dnes hrá takmer bez divákov. Nikde nie ako predzápas prvoligového mužstva dospelých.
My sme v dresoch I. dorasteneckej ligy mali naše vzory, napr. bratov Pavlovičovov, J. Bombu,… atď. A popri nich vyrástli ďalší skvelí reprezentanti: I. Novák, M. Komanický, J. Bubenko, J. Turčáni,… atď. Trénovali nás kvalitní tréneri: J. Karel, Korček, Arpáš, Tibenský, Tarcala, Benedik, Jačiansky,… atď.
Spomenul som si na nebohého spolužiaka Juraja Lakotu. Keď trénoval s J. Adamcom v Dukle Banská Bystrica. Na zápas prileteli helikoptérou, aj keď sa Adamec bál lietať lietadlom. Nakoniec, aj na to si sa populárneho Jožka, keď ešte žil, pýtal a on Ti na to odpovedal. Aj toto je v jednej knihe, ktorú si napísal a kde to bolo zaznamenané jeho slovami, jeho postojom. Viem, približovať dejiny životmi, a názormi ešte žijúcich pamätníkov, je prenáramne ťažké, ale čas ukazuje aj dnes, naliehavo potrebné!
S I. Novákom sme sa spoločne vzdelávali so všetkými mládežníckymi trénermi, mali sme kvalitne prepracovanú futbalovú metodiku. Mali sme špičkových metodikov, pána Kačániho, Vengloša, ktorých uznával a uznáva celý futbalový svet.
A dnes? Skúste sa opýtať odborníkov, ako sme na tom v súčasnom futbalovom Slovensku s oblasťou metodickou a porovnajme si to len s priemerným futbalovým zahraničím? Ako v tomto smere vyzerajú futbalové funkcionárske srdiečka v klubovom futbale, či hrdosť na vlastný klub? A prečo práve tak? Zatiaľ mám stále dobré informácie a prehľad, ako u nás vyzerá systém práce mládežníckych trénerov, ako vyzerajú trénerské futbalové plány. V mnohých mládežníckych kluboch trénuje každý ako chce. Chýbajú ciele, krátkodobé, dlhodobé. Ale dá sa plánovať bez zabezpečenia finančných prostriedkov? Aj z tohto pohľadu je dobre poznať klub po každej stránke.
Trojuholník hráči – tréner – funkcionári, musí fungovať na viac, ako na 100% a musí hlavne vedieť, čo chceme „spoločne“ dosiahnuť! A dokáže dnes niesť zodpovednosť každý na svojom úseku? Povedzme, napíšme otvorene, pravdivo, aj tu často dochádza k zlyhaniu. Nie len na úrovni množstva slovenských klubov, ale aj na reprezentačnej úrovni.
Prečo sa málo diskutuje verejne o týchto a im podobných problémoch, hlavne s cieľom ako dané problémy odstraňovať? No a tam musíme konkrétne nachádzať cesty, ktorými musíme kráčať, aby sme sa do cieľa, po ktorom túžime, raz dostali. Verím, nikto nechce v ničom padnúť na dno. Vo futbale sme skoro tam. Dá sa vôbec verejne o načrtnutom diskutovať ? Sú k tomu vytvorené podmienky?
Najviac sa toho dozvedám na rôznorodé témy, rôznorodými postojmi, vyjadreniami, kde svoj názor vyjadrujú aj fanúšikovia. Od laických, až po odborné názory. Ale je to dosť a je to tá najsprávnejšia cesta pre samotné zvyšovanie kvality našich životov? Kladiem v takom momente, a pri takom uvažovaní, hneď ďalšiu otázku: „Kde sa má fanúšik možnosť vyjadriť a odborník mu dá odborné vysvetlenie, keď písaných médií takmer niet a aj keď sú, kritické pripomienky sú v mnohých neprípustné širokej verejnosti. A vôbec, kto si ich zoberie za svoje a bude to riešiť?“
Napríklad v Bardejove roky ľudia „frflali“ na zahraničných hráčov, ktorí stáli klub nemalé peniaze! A výsledok? Pád do 3. ligy a odchod zahraničných hráčov. Zrazu sú nám dobrí aj naši odchovanci, z ktorých mnohí hrali aj 1. dorasteneckú či aj žiacku ligu. Pred 10 – 15 rokmi, keď som trénoval Bardejovskú Novú Ves, som inicioval v spomenutom klube vznik B-mužstva. Cieľom bolo, aby naši ligoví dorastenci okúsili futbal dospelých v 3. lige a zároveň boli k dispozícii A-mužstvu neďalekého Bardejova. Výsledok? B-mužstvo odišlo do Svidníka a Bardejovská Nová Ves futbalovo zanikla. Hráči sa rozutekali po iných mužstvách a šťastie, že sa vrátili, lebo aj samotný Bardejov by dopadol oveľa skôr tak, ako je na tom dnes, že mužstvo dospelých, s najväčšou pravdepodobnosťou, v 3. lige skončí. A náš dorast, ktorý som ja dotiahol do 1. ligy, sa nachádza v strede tabuľky 2. ligy dorastu skupiny Východ.
Najhoršie dopadli ženy, ktoré, vraj, vďaka administratívnym machináciám SFZ, vystúpili zo súťaže!!! Družstvo s niekoľkými reprezentantkami, účastníčky Ligy majstrov, sa rozpadlo. Vďaka komu je slovenský futbal dnes tam, kde je, snáď netreba vysvetľovať. A aby som nekritizoval len pre kritiku…:
Kde sú súčasní mediálni odborníci Slovenskej republiky na futbal? A ak aj niekoľkí sú, komu a čomu sa chcú zapáčiť? Prečo nevyvolávajú živú diskusiu o týchto problémoch smerom zdola nahor? Aj preto sa ozývam a snažím sa aj takto komunikovať s portálom Duklasport.sk, kde iste máte dobre spracovanú futbalovú minulosť. Predpokladám, hlavne z čias, kedy ešte v armádnej Dukle hrávalo z celého Československa počas vojenskej základnej služby množstvo futbalistov, ktorých iste počítate vo svojich análoch na stovky.
Možno, tak Teba Jožko, ale isto i ďalších, ktorí tam publikujete, nie je potrebné motivovať pre múdro robenú publicistiku – pre užitočnosť nášho futbalu. Isto žije v Slovenskej republike veľa takých, ktorí by radi znova tlieskali v dresoch súčasnej Slovenskej republiky futbalovým majstrom Európy už v mládežníckych kategóriách či strieborným medailistom z majstrovstiev sveta dospelých.
Ale to chce systém takej práce, napríklad s mládežou, že bude mať odbornú podporu v systémovo kvalitnom telovýchovnom pôsobení – od škôl základných, cez školy stredné či telovýchovné vysokoškolské vzdelávanie.
Prečo, napríklad, štát podporuje futbal len prostredníctvom súkromných futbalových akadémií, naviac – dotáciou SFZ, keď tie pre štátnu reprezentáciu kvalitných futbalistov nevychovávajú? Súkromné kluby zo svojich akadémií, cez rôznorodých agentov, predávajú do zahraničia naše začínajúce talenty. Často futbalovo nepripravené. Ani ľudsky.
Ale to je len námet na začiatok ďalšej veľmi dôležitej témy, na ktorú je potrebné verejne diskutovať. Napríklad po osi základné školstvo – stredné školy – vysoké školy – slovenské futbalové hnutie – šport vôbec a činnosť – systémové formovanie športových akadémií.
Čo tak spájať, čo je možno pre podaktorých dnes neprijateľné? Minulosť to ale potvrdila a súčasný futbalový vyspelý svet to robí, lebo je to z pohľadu vlastnej reprezentácie svojej vlasti veľmi potrebné a pre mladých futbalistov, a normálne mladé rodiny, viac ako žiadúce.
Čo tak zo štátneho rozpočtu podporovať športové akadémie regiónov? Už tu boli a mali pomerne dobré výsledky…
Možno by bolo potrebné a náročnejšie pripraviť ich fungovanie v prepojení práve na tie školy so špičkovými odborníkmi, z ktorých neutekajú kvalitní odborníci. V prvom rade je potrebné takých zaplatiť. A takí sú, zatiaľ, ešte aj v oblasti jazykovej výučby, zdravotnej výchovy, či iných oblastí potrebných pre súčasný život, práve v školách, o ktorých píšeme. Neodišli zo školstva na lepšie platené miesta len preto, lebo pedagogickú a výchovnú prácu poskytujú ako svoje poslanie. Prostredníctvom kvalitnej metodiky so srdcovou rodičovskou zapálenosťou pre odborno-spoločenské pozitívne formovanie našich detí.
Mgr. Marián Fábian, absolvent FTVŠ UK v Bratislave, bývalý pedagóg a aktívny futbalový tréner
