Po dobudovaní krytej plavárne na banskobystrických Štiavničkách v roku 1975 bol, o rok neskôr, premiestnený zo Žiliny do Armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica, oddiel vodného póla a plávania.
Trénerom plávania sa stal Jiří Walter, ktorý sa výraznou mierou pričinil o rozvoj plávania v ASVŠ, výchove a príprave armádnych plavcov na Olympijské hry a vrcholné svetové a Európske plavecké podujatia.
Vodné pólo zaniklo na rozhraní 70. a 80. rokov minulého storočia a oddiel plávania bol v roku 1990 zrušený a zaradený v ASVŠ do skupiny Rôzne.
V roku 2015 bol prijatý nový zákon o športe a na jeho základe od 01.01.2017 nemohli plavci Dukly štartovať na súťažiach pod hlavičkou VŠC Dukla, ale len pod príslušným športovým klubom. Preto boli všetci armádni plavci, na dobu, pokiaľ sa nesplnia administratívne a legislatívne podmienky a nevytvorí sa vo Vojenskom športovom centre Dukla plavecký klub, preregistrovaní do súkromného plaveckého klubu Swim tím Banská Bystrica (SWT Banská Bystrica), ktorý mal založený bývalý armádny plavec Ľubomír Križko.
V druhej polovici roku 2017 bol vytvorený v Armádnom stredisku Vrcholového športu Športový klub Dukla o. z. (občianske združenie) a armádni plavci sa zo súkromného klubu SWT vrátili pod armádne krídla.
V priebehu rokov 2015 – 2022 sa jeho trénermi postupne stali Ľubomír Križko, Vladimír Železník a Miroslav Machovič, ktorí boli zamestnancami VŠC Dukla. Všetci 3 tréneri deklarovali a usilovali sa o vytvorenie silného plavecké klubu, ktorý mal v Banskej Bystrici sústrediť najlepších slovenských mládežníckych plavcov.
Do klubu prišli niekoľkí perspektívni mladí plavci a rozrástla sa i členská základňa.
Všetko sa ale zmenilo začiatkom septembra tohto roku 2022. Plavci nesplnili stanovené kritériá pre zaradenie do Vojenského športového centra a preto časť mladých plavcov prešla do plaveckého TRIAN ŠK UMB a ostatní do ďalších slovenských plaveckých klubov.
V plaveckom ŠK Dukla o. z. ostali zatiaľ len 2, paradoxne či nie, najlepší slovenskí plavci, Richard Nagy a Tomáš Klobučník, poslední mohykáni, ktorí v týchto dňoch ešte reprezentujú o. z. a Vojenské športové centrum Dukla – keďže sú stále s ním zmluvne viazaní a podporovaní – ako aj Banskú Bystricu a Slovensko na Majstrovstvách sveta v krátkom bazéne v austrálskom Melbourne.
Prijatím zákona o Športe v roku 2015, a nanovo nastavených kritérií a podmienok pre zaradenie športovcov zmluvne viazaných a podporovaných VŠC, došlo k tomu, že VŠC bude v spolupráci so Slovenskou plaveckou federáciou podporovať naďalej len mladých perspektívnych plavcov pre štátnu športovú reprezentáciu, ktorí splnia náročné kritériá (účasť na Majstrovstvách sveta a Európy juniorov a na EYOF) a súčasných reprezentantov, ktorí splnili náročné kritériá Slovenskej plaveckej federácie účasťou na majstrovstvách Európy, sveta, OH a výsledkami na nich dosiahnutými a kritériami Vojenského športového centra.
Pri Vojenskom športovom centre Dukla nebude existovať samostatný oddiel plávania. Môže sa veľmi ľahko stať, že i Nagy a Klobučník, ktorí i pre budúci rok splnili náročné kritériá Slovenskej plaveckej federácie a Vojenského športového centra, a budú i naďalej zmluvne viazaní s VŠC, sa rozhodnú pre zmenu klubovej príslušnosti a na domácich súťažiach už nebudú reprezentovať Duklu o. z. a Banskú Bystricu, ale niektorý iný slovenský plavecký oddiel alebo klub.
K situácii sa vyjadril i Richard Nagy:
“ŠK Dukla o. z., ako plavecký klub, má už len Tomáša Klobučníka a mňa. Obaja sa pripravujeme inde a iba na slovenských pretekoch štartujeme pod hlavičkou ŠK Dukla o. z., čiže v Banskej Bystrici ten oddiel existuje len na papieri. Nemáme dráhy, trénera, nič. Neviem ako to bude od nového roka, či aj my nebudeme meniť klub. S VŠC sme zmluvne viazaní a podporovaní: Tomáš Klobučník, Andrea Podmaníková a ja.“
Ak by sa naplnili slová Richarda Nagya a obaja, alebo len 1 z plavcov by zmenil klubovú príslušnosť, ich odchodom by po 56 rokoch zazvonil plaveckému oddielu Dukla o. z. posledný umieráčik. Možno sa na to pozerať akokoľvek, len nie pozitívne.
Možno sa pritom natíska paralela so záchranou značky Dukla vo futbalovom oddiele MFK Dukla – po vypadnutí armádnych futbalistov z 1. ligy. Futbal je ale futbal – našiel by sa, na rozdiel od neho, v Banskej Bystrici nejaký plavecký fanatik, finančne dobre zabezpečený, ktorý by tento, v minulosti veľmi významný a ešte i dnes úspešný oddiel, vzkriesil a udržal pri živote?
Na súčasnú situáciu v plaveckom klube ŠK Dukla o. z., ale i v iných slovenských plaveckých kluboch a oddieloch, mala veľký negatívny dopad aj 2-ročná pandémia zapríčinená COVIDom-19.
Nechajme preto hovoriť zainteresovaných, prečo teda k takejto situácii vôbec došlo a kde vidia jej príčiny.
Ľuboš Križko, bývalý 2-násobný účastník olympijských hier, držiteľ 3 bronzových medailí z majstrovstiev Európy, držiteľ európskeho rekordu a bývalý plavecký tréner v Dukle:
„VŠC Dukla, do ktorého som prestúpil ako plavec v roku 1998, a v roku 2011, kedy som prevzal trénerské kormidlo po mojom trénerovi Jiřím Walterovi, bola ešte Dukla Duklou. Všetky zmeny k horšiemu nastali prijatím zákona o športe. Ten má určite aj dobré stránky, ale pre nás, malé športy, finančne náročné, hlavne kvôli prenájmu dráh, je skôr likvidačný… Na rozdiel od iných športov, ako atletika, džudo, kanoistika či plávanie, nemá priestor vo VŠC Dukla a podmienky pre rozvoj mládeže.
Určitým spôsobom zato mohlo aj vedenie Vojenského športového centra, lebo jednoduchšie je povedať ako sa to nedá, ako nájsť nejaké možnosti a urobiť pre to všetko.
Niekedy to tak dopadne, keď na miestach sedia „odborníci“ na všetko ako pán Kobela, ktorý sa môže podpísať pod likvidáciu ďalšieho športu – po slovenskom biatlone. Mám zato, že práve on sa podieľal na stave, v akom momentálne plávanie v Dukle je. Za môjho pôsobenia, ako trénera plávania, som mal pod sebou aj 17 pretekárov. Každoročne sme priniesli najmenej 10 titulov z juniorských ako i zo seniorských majstrovstiev Slovenska, ako aj účasť na olympijských hrách v podaní Mirky Syllabovej, nehovoriac o juniorskej majsterke Európy Barbore Mišendovej.
Môžem povedať, že výsledky boli, ale keď vám zakazujú, aby deti plávali v dráhach, ktoré platí “pán Kobela“, tak to ide ťažko. Čo čakať od ľudí, ktorí vám po 22 rokoch obetovaných tejto firme, nepodajú pri odchode ani ruku.
Navzdory všetkému držím všetkým športovcom Dukly palce a teším sa z každého jej úspechu.
Želanie na záver? Len dúfať, aby sa táto situácia vyriešila a plávanie zaujalo miesto medzi nosnými športami Dukly, tak ako to bolo pred 10 rokmi.“
Zajtra – v II. časti – uvedieme ďalšie názory zainteresovaných a ďalšie informácie.
Ďakujeme (autori článku) bývalému plaveckému trénerovi v Dukle, Jiřímu Walterovi, za pripomienky a upresnenia, ktoré boli do článku zapracované.
