Poslednú nedeľu, 20. novembra 2022, opustil naše rady, rady vzácnych pamätníkov armádnej Dukly Banská Bystrica, ktorí dobre poznali historické okamihy vzniku armádnej Dukly v meste pod Urpínom, 77-ročný Štefan Golitko. Rodák zo Spišskej Novej Vsi, kde prakticky začínal s atletikou v tamojšej TJ Tatran Spišská Nová Ves. Spomedzi nás, živých, na tejto matičke, zvanej Zem, odišiel manžel, otec, starý otec, švagor, strýko, dobrý človek, kamarát, ktorý po prvý raz uzrel svetlo sveta 16. februára 1945. Zostáva však dlhodobo v srdciach a myšlienkach tých, ktorí ho milovali, vážili si jeho ľudskosť, skromnosť, pracovitosť a dobrosrdečnosť.
Tí, ktorí sa zaoberajú dlhšie históriou osobností armádnej Dukly Banská Bystrica, dobre vedia, aj vďaka priamym rozhovorom so samotným Štefanom Golitkom, že ho do armádneho atletického družstva Dukly Banská Bystrica, ktorému velil v tom čase rodák z Jablonca nad Nisou, vtedajší guliar, v tom čase major čs. armády, Milan Mikula, posunuli z atletického klubu Slávia VŠT Bratislava, v ktorom krátko pôsobil, odborníci pre jeho nesporný atletický talent. V šprintérskych disciplínach, alebo ak chcete – v behoch na krátke trate. Jedným z dôkazov bolo a zostalo, že už vo svojich 17 rokoch, v rámci šprintérskeho trojboja, Štefan Golitko senzačne vyrovnal Křížov čs. rekord staršieho dorastu na 60 m časom 6,8´´, aby o 7 mesiacov neskôr zabehol stovku za 10,8 sekundy.
Do armádnej Dukly pod Urpínom prišiel posilniť a cibriť svoj šprintérsky talent v roku 1966. O 4 roky neskôr získal v behu na 200 metrov bronzovú medailu na majstrovstvách SR už ako výkonný práporčík vtedajšieho Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica.
Keďže som po ňom preberal túto zodpovednú funkciu, vedel som, že sa viac ako aktívnym behom začal venovať, vo funkcii tajomníka atletického družstva, práci organizátorskej, než aktívnemu športovaniu na špičkovej vrcholovej úrovni. Do tejto pozície ho odsunulo už v mladom veku neočakávané vážne zranenie.
Bolo to v čase, keď bol ešte, ako talentovaný šprintér, členom úspešných štafiet: striebornej šprintérskej na majstrovstvách Československa 1967 (Rabas, Bende, Golitko, Holčapek) a zlatých štafiet na 4 x 100 m v roku 1967 (Bende, Golitko, Solčáni, Buřval) a 2 štafiet na náročných tratiach štafiet 4 x 400 m.
V roku 1968 získala štvorica, v atletických tričkách Dukly Banská Bystrica, zlato na majstrovstvách Slovenska, v zložení Golitko, Pika, Škrdle, J. Šišovský, aby ho o rok neskôr zopakovala v zostave Mareš, Tašek, Raček, Golitko, ktorá tak obohatila medailovú atletickú žatvu – v tom čase zo slovenských šampionátov.
Keď som pri písaní týchto spomienok, na činnosť Štefana Golitka, konzultoval niektoré faktografické údaje so živým pamätníkom armádneho športu v Dukle Banská Bystrica, viacnásobným majstrom Československa v atletickej chôdzi, trénerom olympijských víťazov našich špičkových chodcov svetového rangu Jozefa Pribilinca či Mateja Tótha, Jurajom Benčíkom, ten mi, okrem iného, aj pre čitateľov a účastníkov rozlúčky Štefana Golitka, na poslednej ceste životom, nezabudol podčiarknuť:
„Aký krátky, ale krásny vie byť život, aj pri športe a so športom, keď sa snúbi ľudská prajnosť, dobrosrdečnosť, ústretovosť či pracovitosť a zištnosť pre druhého s kvalitou odvádzanej práce!… To v sebe nosil vo funkcii tajomníka atletiky, neskôr vedúceho organizačnej skupiny, v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica, Štefan Golitko. Takého sme ho poznali mnohí. Ak nevedel pomôcť, človeku neublížil. Nezneužíval svoje funkčné postavenie pre seba. Dnes, aj v spojitosti s odchodom nášho dobrého kamaráta, blízkeho spolupracovníka v úspešnom manažmente Dukly, by bolo dobré aj na verejnosti prezentovať taký zápis do historických análov pri jeho odchode aj z našej Dukly Banská Bystrica. Aj také osobnosti vyrastali v armádnej Dukle pod Urpínom…“
S úctou k práci zosnulého to robím a dovolím si dodať ešte jednu tajnosť získanú priamo od Štefana Golitka, ktorú mi ponúkol, keď som od neho preberal funkciu výkonného práporčíka armádnej Dukly, v roku 1969:
„Dukla učí aj hrdosti na svoje logo. Toto sa tiež nerodilo ľahko!…“
Nech mu je naša matička Zem však ľahká! Česť jeho pamiatke!
Rozlúčka so zosnulým bude v banskobystrickom krematóriu v Kremničke, vo štvrtok 24. novembra 2022, so začiatkom o 13.00 hod.
Pre históriu Dukly, čitateľov Duklasportu a Klubu priateľov Dukly, zaznamenal Jozef Mazár
