Mnohé slovenské média začali včera odpoludnia, dňa 28. apríla 2023, oznamovať, nielen futbalovému svetu, smutnú správu, že naše rady na tejto matičke Zemi opustil, po 82 rokoch svojho života, významný funkcionár československého futbalu – pán Milan Varganin.
Človek z neveľkej východoslovenskej obci Marhaň, kde začal písať svoje, nielen životné, ale aj futbalové dejiny. Od osláv jeho 80. narodenín nám utkvela v pamäti jeho citácia:
„Všetko, čo som sa naučil o živote pri futbale, a s futbalom, sa dá vyjadriť 4 slovami: Futbalový život pôjde ďalej.“
Vtedy, okrem eseje o jeho živote, ktorú priniesol v rubrike Portréty náš Duklasport.sk, som si nedovolil za veľkú, dnes už ani nespočítateľnú futbalovú rodinu, dopovedať parafrázovaním Martina Rázusa a verejne dodať, že sladkosť futbalového domova nie je v pohodlí, ani v hojnosti, ale v tej tajomnej hudbe sŕdc, čo náležia k sebe.
A tak, keď sa dnes jeho bývalí spoluhráči z dresu Marhane, futbalového mužstva Giraltoviec, alebo naposledy, ako aktívneho hráča z dresu ďalšej dedinky pri rázovitom mestečku Giraltovce – Brezova, pozerajú na jeho rozlúčku z nebíčka so súčasným živým svetom, iste si opakujúc:
„Milanko, pamätáš sa na svoje vyše 2-ročné hráčke pôsobenie v kolektíve Brezova celkom na záver svojej hráčskej futbalovej kariéry? Čo povieš nové tu hore, pri nás, na terajší slovenský futbal, napríklad brankárovi Andrejovi Lukáčovi či ďalšiemu spoluhráčovi Štefanovi Partilovi, alebo svojim verným kamarátom z A-mužstva Giraltoviec, Tomášovi Končárovi či bratom Emilovi a Pavlovi Matiovcom, ktorí Ťa tu, hore, očakávame, so zvedavosťou zosnulých? Ako sa prihovoríš Igorovi Novákovi či Tomášovi Pospíchalovi, ktorý Tebe a MVDr. Mirkovi Deutschovi, vtedajšiemu vedúcemu mužstva, pri kúpe práve Igora Nováka, za pár korún, po dohode s vtedajšími funkcionármi z pražského Bohemiansu, predsedom Jaroslavom Típkom a manažérom Zdeňkom Svobodom, okrem iného, povedal: „Kluci, děláte to skvěle.“
A Ty si to potom, veľmi profesionálne, s oddanosťou vo vlastnom srdci, funkcionársky kormidloval aj pri prvoligovom futbalovom mužstve Bardejova…“
Tie slová ocenenia Tomáša Pospíchala, hráčskej a trénerskej stálice na československom futbalovom nebi, odzneli ešte v čase, keď sa v pražskom Dolíčku začali objavovať hráči, ktorých dodnes poznajú priaznivci Bohemiansu…
Zaujímavé zamyslenie sa nad ľudskou i funkcionárskou kvalitou zosnulého Milana Varganina. Človeka, ktorý nikdy neopakoval spomienky prostredníctvom otrepaných či nesúrodých plagiátov, tak často zaužívaných aj pri životných rozlúčkach.
Práve MVDr. Mirko Deutsch upozornil autorov tohto nekrológu, aby uviedol, že Milan Varganin, aj v súvislosti s nostalgiou, vedel priamo zareagovať, že aj futbalová nostalgia je túžbou vrátiť sa tam, kde sme nikdy neboli.
Práve preto si, pri už spomenutej a zverejnenej eseji o Milanovi Varganinovi, ktorú si môžete prečítať u nás tu, je potrebné v súvislosti s otcom, starým otcom, prastarým otcom, kamarátom a funkcionárom pri futbale, potrebné zopakovať a zvýrazniť, čo o ňom už vtedy, pri jeho 80-inách povedal, i dnes veľmi funkčný a vážený funkcionár VsFZ, Ing. Miroslav Urban, ktorý okrem iného skonštatoval:
„Veľmi som rád, že som s ním mohol úzko spolupracovať. Futbalovo veľmi dobre podkutý, vlastným srdiečkom úžasne milujúci futbal i ľudí, ktorí v ňom dlhodobo, alebo aj ako začiatočníci, oddane pracovali a pracujú. Trpezlivý, ochotný pomôcť svojimi bohatými skúsenosťami. Dobráčisko od kosti. Pandemická situácia mi nedovolila zatiaľ ísť mu zablahoželať osobne. Verím, že čo nebolo, bude.“
Samozrejme, že som Milanovi vtedy prečítal do telefónu tieto slová skôr, než boli publikované.
Ale on, úžasne skromný a futbalovému životu oddaný človek, vtedy iba načúval, čo som čítal ďalej – aj na jeho adresu:
„Medzigeneračnú komunikáciu nie je možné, podľa názoru mnohých, kde sa radím tiež, ani naplánovať ani organizovať. Je treba vnímať a načúvať pozorne názorom iných, tých, ktorých pozývate na zasadnutia, lebo dostávate na to podnety v zápisoch, či už od rozhodcov, alebo klubov samotných. Milan bol od počiatku s mojím videním a poznaním tejto práce na jednej vlnovej dĺžke. Dokázal svojím prístupom vytvárať vzájomný rešpekt medzi skôr narodenými a mladšou generáciou, medzi viac skúsenými funkcionármi či futbalistami a tými, ktorí ešte iba začínajú. Taký konglomerát, ktorý sa vzájomne radí, komunikuje a rešpektuje určité, pravidlami nastavené normy, veľmi citlivo, skôr pochopí, o čom je práca disciplinárnej komisie. Tá sa nemôže stať len trestnou lavicou a súdnou radou, tá musí vychovávať a pôsobiť aj efektívne a preventívne. A toto v sebe Milan nosí, ako som ho mal možnosť dlhodobo sledovať, celé svoje futbalové roky.“
Múdre a praktické myšlienky pre futbalový život z úst Ing. Miroslava Urbana. Krásne a výstižné, ale zároveň veľmi úprimné zhodnotenie práce a postojov človeka, ktorý však už dnes, ani ako priaznivec futbalu, nezájde na žiaden futbalový zápas. Nezájde ani k svojim najbližším, aby im daroval kus svojho dobráckeho a statočného srdiečka. Ale hlavne tým, ktorí ho poznali a čítajú aj tieto riadky, sa práve preto ešte aspoň raz patrí verejne zopakovať to, čo medzi nami odznelo v tom čase, kedy vznikol tento citát:
„Milanko, predsa sme sa v debate, aj prostredníctvom skloňovania tvojho futbalového života, zhodli, že futbalová láska ani v tvojom pozemskom živote nebola niečím spontánnym a inštinktívnym. Bolo to tvoje vnútorné rozhodnutie robiť veci zodpovedne, s láskou k futbalu i jeho protagonistom a obdivovateľom. Stále, a vytrvalo, si to roky svojou prácou a prístupom k nej potvrdzoval. Tak, ako keď muža a ženu spája pravá láska a každý z nich berie na seba osud druhého – ako svoj vlastný. Ty si tak bral aj lásku futbalovú. Tiež ako v manželskom živote, aj za cenu námahy a utrpení, aby ten druhý mal pokojný život a mal ho v hojnosti.“
Tak krátko, ale statočne, zodpovedne si šiel v živote s nami,
hľa, tu sa cesty delia.
Skončilo svietiť a hriať Ťa slnko, skončili životné drámy.
Posledné zbohom, nech Ti je naša zem ľahká, česť Tvojej pamiatke, zostávaš navždy v našich srdciach
– také riadky nekrológu a ľudské srdcia pri poslednej rozlúčke s Tvojím životom, Milanko náš drahý
– na tejto zemi velia!
