Po zisku titulu dorasteneckých majstrov Československa staršieho dorastu vo futbalovej sezóne 1988/1989 získali starší dorastenci armádnej Dukly Banská Bystrica na Slovensku svoj ďalší titul, a tým aj právo hrať finále o titul majstrov Československa, aj vo futbalovej sezóne 1990/1991.
Presne o 2 roky, na deň a mesiac, dňa 22. júna 1991 na ostravských Bazaloch, nastúpili zverenci Petra Benedika k svojmu 2. finálovému zápasu proti majstrovi Českej republiky, Baníku Ostrava – k finálovej odvete – po domácej prehre na banskobystrických Štiavničkách v prvom finále spomenutého ročníka 19. júna 1991 1:4, keď gól domácich dal Richard Lunter, za hostí skórovali 2x Radek Slončík, po jednom Martin Čížek a Tomáš Řepka.
V 80. rokoch minulého storočia získali starší dorastenci Baníka titul majstra Československa celkom 4x a mnohí v Čechách prirovnávali Baník Ostrava v tom čase k menšej továrni na futbalistov. Ich vtedajší tréner Ing. Rastislav Sionko pre vtedajší slovenský odborný časopis Tip, pred odvetným zápasom, okrem iného, povedal aj toto:
„Máme mimoriadne silný kolektív. Jeho základom je svojím spôsobom výnimočný ročník. Preto sme nepochybovali, že po 4 rokoch získame znova titul. Len sme neočakávali, že to dosiahneme tak výrazne a presvedčivo. Pravda je aj tá, že domáci tréner Peter Benedik mal vo svojom kádri až 3 chlapcov, ktorí sú len 15-roční, naopak, do bundesligy medzi dospelých odišiel najlepší hráč ME dorastencov, 16-ročný Marek Penksa a iste Dukle nepomohlo ani nepríjemné zranenie jej stredopoliara Jozefa Móresa v turnajovom zápase s anglickým Southamptonom, na prestížnom turnaji v Nemecku.“
Dopĺňame, že vo finále tohto Veľkonočného turnaja, pri víťazstve 2:0 nad Southamptonom, súperi zlomili nohu Františkovi Tóthovi a Jožkovi Móresovi z Dukly… Góly Dukly dali Martin Faško a Róbert Semeník.
Tréner Dukly Peter Benedik, ktorého chlapci vyhrali svoj posledný súboj v Stropkove najtesnejším výsledkom 1:0 a tým odsunuli v súbojoch o majstra Slovenska vysoko favorizovaný Slovan na 2. priečku, pred 2. finálovým súbojom povedal:
„Máme za posledné roky nezvyčajne silného súpera. Zápas úrovňou iste znesie aj silné medzinárodné kritériá, verím, že chlapci v dresoch oboch družstiev to potvrdia svojim vyspelým futbalovým kumštom v budúcnosti. Tak ako dnes počúvame pozitívne hodnotenia na hru Mareka Penksu, ktorý prestal obliekať dres našej dorasteneckej Dukly preto, lebo odborníci futbalu nielen z nemeckej bundesligy v ňom vidia úžasné futbalové hodnoty, budeme počúvať slová chvály aj na chlapcov z Baníka, hlavne Řepku, Čížka, Slončíka či ďalších.“
Dukla Banská Bystrica prehrala aj v odvete 1:4, ale komentátori sa zhodli, že úroveň zápasu bola po hernej stránke vysoká. Baník mal vo svojich radoch viac kvalitných a skúsenejších talentovaných chlapcov, než kolektív spod banskobystrického Urpína.
Aj tu mal hráč Dukly, Maroš Matejka, zlomenú nohu, po zákroku Tomáša Řepku, zhruba v 60. minúte zápasu a náhradník, len 15-ročný Roman Štrba sa bál ísť na pľac proti Řepkovi. Nič sa mu nestalo, nohy vydržali, ale vážnemu zraneniu sa nevyhol už ako 18-ročný v ligovom zápase DAC Dunajská Streda – Dukla Banská Bystrica 0:0, o 3 roky neskôr, dňa 13. augusta 1994, ešte len v 2. kole sezóny, keď za Duklu nastúpilo 9 odchovancov od žiakov, 8 hráčov v základe + striedajúci hráč Braňo Adamovič, keď Romana „zrušil“ pri dlhom vybehnutí brankár domácich Peter Šanta, bez žltej karty, a Romanovi zostali, tiež cca v 60. minúte, dotrhané všetky kolenné väzy, čo znamenalo koniec jeho kariéry ešte v tínedžerskom veku (*31.01.1976), ešte ani na konci roku 1995 nebol v poriadku po 2 operáciách, až ho vo februári 1995 prepustili zo zdravotných dôvodov zo základnej vojenskej služby. Napriek tomu stihol odohrať za Duklu v I. lige 35 zápasov a streliť 4 góly a v II. lige v 19 zápasoch 5 gólov. Každý jeho štart, ako aj každého hráča Dukly v histórii, až na drobné výnimky, má spoluautor článku Jaro Šiška vo svojom archíve.
Pravda, neskoršia budúcnosť potvrdila slová Petra Benedika. Celkom 9 chlapcov, z nich väčšinou ešte v dorasteneckom veku, začalo obliekať prvoligové dresy v domácich, ale aj zahraničných vyspelých prvoligových kluboch. Máme na mysli, konkrétne vtedy, napríklad tiež ešte len 15-ročného Rastislava Móresa, ktorý obliekal dres vtedajšieho vyspelého holandského klubu, Roda Kerkrade, v tom čase veľkého konkurenta v holandskej najvyššej futbalovej súťaži – Ajaxu Amsterdam, ale výkonmi sa aj v zahraničných súbojoch, hlavne medzi svojimi rovesníkmi, úspešne presadzovali Robert Semeník, Marek Bažík, Milan Kmeť i ďalší.
O titul majstrov Slovenska a vicemajstra Československa sa pred 30 rokmi v drese armádnej dorasteneckej Dukly zaslúžili (uvedení sú podľa abecedy):
Marek Bažík, Rastislav Belanský, Marek Bubelíny, Jaroslav Cibulya, Marcel Dohnálek, Martin Faško, Miroslav Filipko, Róbert Gyüre, Maroš Jakim, Patrik Karasy, Norbert Kelemen, Milan Kmeť, Marián Kováč, Richard Lunter, Maroš Matejka, Mário Michalík, Marek Molokáč, Jozef Móres, Rastislav Móres, Róbert Oravec, Marek Penksa, Libor Peťko, Rudolf Rubint ml., Róbert Semeník, Branislav Sporka, Dušan Svýba a František Tóth.
Úspešný tím viedli:
Tréner Peter Benedik, asistent trénera Ľuboš Chochlík, vedúci družstva Viliam Lačný, zdravotník Rudolf Rubint st. a tajomník mládeže František Chládek.
Za zmienku stojí skutočnosť, že v poslednom majstrovskom zápase v Stropkove, kde Dukla potrebovala zvíťaziť, aby sa prebojovala do finále o titul majstra Československa, kopal Stropkov 3 minúty pred koncom stretnutia pokutový kop. Ten však brankár Mário Michalík zneškodnil. Nakoniec Dukla Banská Bystrica získala titul majstra Slovenska so ziskom 46 bodov a celkovým skóre 62:25 pred Slovanom Bratislava o 1 bod. Slovan mal konečné skóre 67:27. Na 3. mieste skončil Tatran Prešov, ktorý získal 42 bodov a celkové skóre 78:41.
V streleckej súťaži O pohár Jozefa Adamca zvíťazil s 21 gólmi Bujdák z Trnavy – o 1 gól pred Varadinom zo Slovana Bratislava.
Pozoruhodným zostalo, že Marek Penksa odohral v odvete iba 3 zápasy, napriek tomu nastrieľal v drese Dukly 14 gólov. Už vtedy sa medzi ostrostrelcami začali objavovať Róbert Semeník, ktorý dal 9 gólov, o jeden viac dal Tomáš Medveď, ktorý obliekal prvoligový dres VSS Košice. Tie skončili v súbojoch slovenskej dorasteneckej elity v konečnom účtovaní na 7. mieste, za 4. Dunajskou Stredou, 5. Žilinou a 6. Nitrou.
Na posledných 4 miestach bolo poradie: 13. Prievidza, 14. Lokomotíva Košice, 15. Bánovce nad Bebravou a 16. Púchov.
