Robiť futbalové sondy do súčasného herného prostredia II. futbalovej ligy, vzhľadom k situácii s COVIDom-19, je veľmi náročné aj po 18. kole. Dôvodov je viacero. COVID podľa našej mienky nezabraňuje tomu, aby Slovenský futbalový zväz nedeklaroval už teraz pre celú slovenskú futbalovú verejnosť svoje stanoviská, ktoré má pripravené a odsúhlasené po ukončení nielen I. a II. ligy, ale aj nižších súťaží dospelých a zvlášť súťaží dorasteneckých a žiackych. Hlavne čo sa týka postupov a zostupov. Nebolo by dobré a žiadúce, zvykať si na vytvorenie akýchkoľvek, čo len najmenších či najdrobnejších podmienok, ktoré by mohli vyčarovať nekalé podozrenia.
Ak budú jeho zástupcovia odpovedať verejnosti štýlom, že sa to nedá, my budeme z nášho média oponovať:
„Dá sa, ale asi to mnohým z vedenia súčasného Slovenského futbalového zväzu nevyhovuje. Predsa, môžu byť iba 2 alternatívy. Prvá, že súťaže budú aj na amatérskej úrovni odohrané, alebo na amatérskej a mládežníckej úrovni odohrané nebudú.“
Prečo to píšeme? Nuž len preto, že v minulom týždni zvolili zástupcovia jednotlivých klubov II. ligy Predstavenstvo asociácie klubov II. ligy, ktorého šéfom sa na základe hlasovania stal zástupca FC ŠTK 1914 Šamorín Norbert Csutora.
Celkom za jeho zvolenie do tejto funkcie hlasovalo 8 klubov.
Predstavenstvo po odhlasovaní ďalej tvoria páni: Peter Švec (MFK Dubnica), Marek Mojto (FC Petržalka), Ľuboš Varga (MFK Skalica), Milan Smädo (MFK Dukla Banská Bystrica), Ján Papaj (Tatran Liptovský Mikuláš), Roman Šimko (FC Košice) a Marián Jančošek (Partizán Bardejov).
Hneď po zvolení sa predseda Predstavenstva spomínanej asociácie, Norbert Csutora, dal počuť, že by bolo dobré odsúhlasiť, aby z II. ligy vypadávalo iba jedno mužstvo. Odôvodňoval to tým, že ak by neboli amatérske súťaže dohrané, nebolo by postupujúcich.
Náš názor je, že také stanovisko je nielen demotivačné, ale prispeje k tomu, že za pár rokov hlavne slovenský, nielen futbalový vidiek, dostane do vienka k organizačnému riadeniu súťaží to najnepotrebnejšie – futbaloví generáli existovať budú, ale bez vojska.
Najviac sú už dnes vo futbale postihnuté deti a futbalová mládež. Ale okrem nich aj veľa futbalových srdciarov, ktorí aj v súčasnosti, s našim obdivom, statočne pri všetkých futbalových negatívach, ktoré v našom futbale viac rokov za sebou registrujeme, aktívne pracujú.
Už vo viacerých predchádzajúcich analytických príspevkoch sme upozorňovali, že slovenský futbal z pohľadu súčasnej kvality patrí výkonnosťou do menej kvalitných futbalových poschodí z viacerých príčin. Dôvodov je viacero. Budeme sa im venovať pravidelne komunikáciou hlavne s tými, ktorí pracujú za veľmi ťažkých futbalových podmienok najmä na slovenskom vidieku, teda dolu v samotnom hnutí. Skúsenejší, ale i fundovanejší, než je publicistika v našom ponímaní o súčasnom futbale, tvrdia, že, citujeme:
„Futbal v celosvetovom meradle rozdeľuje, no i spája ľudí všetkých rás, národností a spoločenského postavenia. Je to šport, v ktorom jedni rozkazujú a druhí pracujú, je to svet detí aj tých oveľa skôr narodených“
– píše autor Mike Carson v knihe Manažér. Nejde, aj ide, o obchodných manažérov, lenže o vyložene futbalových, výkvet z tých najerudovanejších na svete, ktorých pozná každý a on každého z nich osobne.
My nebudeme približovať plagiáty z knihy, v ktorej určite nájde čitateľ zaujímavé a poučné názory aj takých osobností, akými sú vo svetovom futbale napríklad Sir Alex Ferguson, Arsène Wenger, José Mourinho a ďalšie zaujímavé osobnosti.
Budeme sa snažiť načúvať rozumným argumentom a publikovať veci, ktoré je potrebné riešiť veľmi naliehavo. Šport detí a futbalu zvlášť, je potrebné vrátiť tam, kde patrí. Rovnako približovať v súvislosti s tým aj systém dotácií na niečo nepodstatné, čo však obsahuje napriek tomu veľkú byrokraciu.
„Aké sú dnešné motivačné praktiky pre prácu s deťmi na našom vidieku?
Patríme medzi tých, ktorí sa denne boria s tým, čo deti potrebujú. Získavať imunitu zdravým pohybom v najväčšej telocvični sveta – v prírode, ale zároveň motiváciu, v tomto prípade pre futbal.
Dnes už nie je žiadne tajomstvo, že slovenský šport na amatérskej úrovni, vrátane mládeže, smeruje do záhuby a je len na nás, či niečo urobíme, aby sme neklamali sami seba a naše ratolesti, naopak, aby sme sa pohli konať tam, kde nás päta najviac omína. Ani v práci pri futbale s deťmi na slovenskom vidieku odborníkov nepribúda. Výhovoriek a nereálnych sľubov však áno.
Osobne nepotrebujem žiadne zásluhy ani zviditeľnenie toho čo robím, a o čo sa v práci pri futbale s deťmi snažím, ale pre mňa je povinnosťou ako otca zachrániť to, čo sa ešte vo futbale detí a mládeže dá. Pýtate sa čo najskôr zachrániť? No predsa, zdravie detí!
Či sú potrebné na zdravý pohyb v prírode aj dnes pre deti vakcíny? Píše a hovorí sa denne o covidovom automate. Prečo sa nehovorí a nepíše o spôsoboch ako využívať pre deti, pre ich zdravé pohybové aktivity, denne prázdne prírodné ihriská, lúky a pod.? Aj tam potrebujeme odborné komisie?
Máme verejno-právne médiá a stačí nech sa prejdú po prázdnych športoviskách a opýtajú sa práve na slovenskom vidieku ako ich využívať pre zdravie detí a rodín. Ako to cítia a vidia tam, kde je tento problém najväčší. Všetko je v ľuďoch. Tých múdrych a zanietených odhadzujeme. Čím inšpirujeme súčasné mladé pokolenie? Zrušili sme im telesnú výchovu, zobrali peniaze z rozpočtu a prestali vychovávať kvalitných odborníkov pre prácu s deťmi, ktorá je veľmi náročná. V tejto oblasti veľmi chýbajú na mnohých miestach skvelí lídri!
Ak by tomu bolo inak, musíme poznať spôsoby, ako využívať aj v prípade COVIDu to, čo nestojí peniaze, ale zdravie detí to potrebuje. A máme toho dosť. My však vôbec na problémy, ktoré som načrtol iba okrajovo, nereflektujeme“,
začal obšírnejšie rozprávať o jeho pohľade na dnešný svet u nás Zdenko Kamas, ktorý to ešte ako aktívny futbalista skúsil aj v najvyššej futbalovej súťaži Slovenskej republiky, ale aj v silnej zahraničnej konkurencii svojich rovesníkov.
Kde a kedy? Nechajme ho ešte trošku hovoriť samotného:
„Najväčší úspech bol pre mňa, keď som ako 13-ročný reprezentoval svoju Základnú školu na majstrovstvách sveta v pouličnom futbale. V gumotextilných kopačkách, na betóne, v zložení Ján Sekula, Peter Grajciar, Vladimír Plavec, Marek Venglár a moja maličkosť, sme si pod vedením učiteliek telesnej výchovy, pani Dolinskej a pani Feriancovej, vybojovali účasť na celosvetovom turnaji v Londýne. Na Slovensku sme vyhrali všetko čo sa dalo. Súpermi v skupine nám boli Nemecko, USA, Severné Írsko a Singapur. Na turnaji vtedajší zmluvní hráči Pumy, a hviezdy svetového futbalu, Dieter Eilts, Rudi Völler, Anthony Yeboah a Diego Maradona, medzi nás prišli do londýnskeho Battersea parku. Zážitky na celý život. Aké zážitky ponúkame mladým futbalistom dnes?“
Keď nám to Zdenko Kamas rozprával, bolo nám smutno. Chystali sme sa písať komentáre zo zápasov 18. kola II. futbalovej ligy. Spravodajcovia takmer zo všetkých štadiónov nám hlásili, že bol v dueloch Slavoj Trebišov – MFK Dukla Banská Bystrica, Šamorín – Liptovský Mikuláš, Slovan Bratislava B – Podbrezová, Dubnica – Skalica, Bardejov – Púchov, Komárno – Poprad a Petržalka – Žilina B výborný futbal.
Tréneri, síce nie všetci, boli opatrnejší vo vyjadrovaní. Povedali sme si, že počkáme ešte na ďalšie jarné kolo, celkom už 19.. Možno sa dočkáme, aké inšpiratívne myšlienky pribudnú do nášho redakčného archívu, aby sme rébus, nastolený v titulku tohto nevšedného článku, mohli pomaly rozuzľovať. Nie len výsledkami. Tie sú na tejto stránke uverejnené na inom mieste, aj tabuľka je k dispozícii. Vieme, že tak hráči ako aj tréneri či funkcionári, fanúšikov nevynímajúc, sú iba ľudia z mäsa a kostí, dokonca ani nemusí byť tak dôležité z akých kultúrnych pomerov pochádzajú, ale podstatné je, prečo nikde, až na malé výnimky, neanalyzujeme obšírnejšie ani z 18. kola II. ligy to, čo pre futbal motivuje, čo ho robí krajším a lákavejším. Trebárs, všímať si počas zápasov, ako sa prezentujú talentovaní hráči, ak je ich vôbec v mužstvách dostatok?
Asi sme predsa len v niečom majstrami sveta – vo výhovorkách, alebo ak nie, keď nejde všetko ako po masle, často inklinujeme k výhovorkám, či hľadáme chyby všade naokolo, okrem seba. Kde sú tie naše chyby, že stále vo futbale, našom, slovenskom, zauzľujeme gordický uzol aj praktikami, ktoré v ňom už dávno nemali existovať.
Toto platí v prípade, ak sa budeme chcieť pohnúť aj v II. lige mužov k európskej kvalite, teda smerom nahor. Zatiaľ stále iba tápeme. Raz sú na vine rozhodcovia, inokedy novinári, potom ešte možno veľa zranených hráčov, rýchle umelé trávniky. Žeby sa proti slovenskému futbalu, na rozdiel od toho kvalitnejšieho, v múdrejšie futbalovo spravovaných krajinách, proti nám spriahli sudičky?…
