Športová agentúra DUKLA začína s ďalšou novou rubrikou. Jej obsah má ešte hlbšie a širokospektrálnejšie mapovať a približovať futbalový svet s našou Dukličkou, v prepojení na svet domácich futbalových slovenských súťaží, ale i bližšieho či vzdialenejšieho zahraničia.
Dnes dostáva priestor Ing. arch. Jozef Frtús, okrem iného známy na verejnosti nielen svojou pracovnou erudovanosťou a pozitívnymi ľudskými hodnotami dní všedných a sviatočných, ale aj ako autor zaujímavých kariportrétov ( karikatúrnych portrétov ), čím sa rozhodol priblížiť tvár každej zaujímavej bytosti, v spojení hlavne s mestom Banská Bystrica, jej futbalovo-spoločenskú súčasť nevynímajúc.
Téma rozhovoru s ním bude, samozrejme o futbale. Nechajme mu na úvod priestor, ako sám vníma svoj svet futbalu, od skorej mladosti až po dnešok:
„Téma o futbale vo mne otvára veľkú knihu spomienok a zážitkov prežitých pri tomto krásnom športe. Často je to silná téma aj pri stretnutiach a debatách s priateľmi v našom seniorskom veku. Poväčšine bývalí aktívni futbalisti spomíname na zaujímavé, niekedy až raritné momentky, zo svojich aktívnych futbalových čias, bez ohľadu na to, akú „ligu“ sme hrali. Rovnako sa prehodnocujú aj súčasné európske súťaže, krásne herné momenty. Priam sa predbiehame v ich podrobných opisoch. Futbal je ako sex – robí radosť 2x – keď sa prežíva a keď sa naň spomína…
Môj vzťah k futbalu začal už v detskom veku. Hrával som ho odmala v mojich rodných Podlužanoch, dedinke pri Leviciach. Bol som brankár. Do dorastu ma museli zo žiackych súťaží „ostaršiť“ u športového lekára. Aj za mužov som občas zaskakoval ešte ako dorastenec. Tešilo ma, že mi dali dôveru v mladom veku a na takom zodpovednom poste.
Pri spätnom pohľade si spomínam, že sa mi vážnejšie zranenia v tom čase vyhýbali. Boli by mi skomplikovali moje štúdiá na strednej a vysokej škole. Na zápasy som vlakom dochádzal z Bratislavy vyše 100 kilometrov.
Do Banskej Bystrice som sa „priženil“ v roku 1973. Polovicu poslednej futbalovej sezóny som dochytal dochádzaním na zápasy do rodnej dediny. Futbalová vášeň ma neopustila ani v novom bydlisku. V tom čase bol v meste pod Urpínom čulý športový život. Vo futbale sa hrali rôzne mestské ligy, kde som ešte veľa rokov aktívne hrával. Na túto poslednú časť mojej športovej kariéry mám pekné i keď aj nepríjemné spomienky. Bol som často zranený, mnohokrát aj „zasadrovaný“ s rôznymi zlomeninami. Ale to tiež patrí k športu…
Pekné spomienky mám aj na moje „brigádovanie“ v drese mužstva banskobystrických novinárov. Nemali brankára a „špílmachra“, tak oslovili mňa a dobre známeho Tóna Hrušeckého, ktorý v tom čase trénoval našu Duklu. Dalo by sa veľa spomínať na mnohé prežité a prežívané s našou Dukličkou.
V 70. rokoch minulého storočia, v čase môjho príchodu do Banskej Bystrice, Dukla hrala výborný futbal. Štadión bol mnohokrát vypredaný s výbornou zápasovou atmosférou. Dukla mala silné mužstvo a na Štiavničkách sme videli elitu prvoligového československého futbalu. Obdivovali sme vtedajších reprezentantov, poznali sme zostavy mužstiev takmer naspamäť.
A to už nehovorím o nezabudnuteľných rôznych pohárových zápasoch so slávnymi európskymi mužstvami. Tešili sme sa na každý zápas, či sa nášmu mužstvu darilo viac alebo menej.
Sú to všeobecne známe veci, ale rád na toto všetko spomínam. Je dobré, ak sa budeme k tej minulej i súčasnej futbalovej kráse vracať, možno aj takými, či im podobnými spomienkami. Nedávno mi ich pripomenuli mnohé zápasové „permanentky“, ktoré som našiel v mojom archíve, ale aj počas historického súboja futbalových internacionálov 2 kvalitných armádnych mužstiev – domácej Dukly Banská Bystrica a jej pražskej menovkyne – pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku futbalovej Dukly Banská Bystrica.
S dávkou nostalgie spomienok sa posunom v čase prenesiem do súčasnej reality. Všetci vieme, že aktuálna spoločenská situácia je všeobecne nie dobrá. Strach z pandémie sa samozrejme preniesol aj na naše štadióny, do kolektívov futbalistov na každej úrovni. Futbalový zápas bez skutočnej diváckej kulisy je pre každého hráča frustrujúci. Stráca emocionálnu podporu, nemôže precítiť spoločnú radosť zo streleného gólu, eufóriu z pocitu víťazstva po zápase.
Ako rodený optimista si však myslím, že je to prechodný stav. Na otázku dokedy bude trvať, nepozná nikto odpoveď…
Súčasné mužstvo Dukly, ktoré tréner Stanislav Varga vyskladal za daných možností klubu, si zaslúži veľké uznanie za jeho doterajšie účinkovanie v II. lige. Svedčia o tom výsledky a postupová pozícia v súčasnej tabuľke II. ligy.
V jesennej časti ligy sme sa o tom mohli presvedčiť pri sledovaní zápasov na zapožičanom futbalovom štadióne vo Zvolene, pokiaľ nám to pandemické podmienky dovolili.
Radi sme tam chodili, stretávali sme stále partie bystrických i domácich fanúšikov, našim sme vytvorili domácu zápasovú atmosféru.
Žiaľ, všetko je inak. Pandémia neustupuje, tribúny sú prázdne. Informácie o jednotlivých zápasoch sa dozvedáme najviac prostredníctvom spravodajských nadšencov z internetových športových portálov Dukly.
Obdivujem aj vytrvalosť v tradícii vydávania nového bulletinu Góól!, kde z obsahu cítiť potrebnú fundovanú odbornosť a skúsenosť. Zásluhou jeho tvorcov sú na kvalitnej úrovni mapované a detailne približované zápasy nášho mužstva aj prostredníctvom návratov k histórii súperiacich mužstiev.
Je dobré, že v bulletine nepauzuje ani futbalová mlaď a názory verných priaznivcov. Tvorcom zaujímavého projektu Góól! rovnako veľká vďaka za túto obetavosť, pozoruhodná je prezentácia vekom mladého dvorného fotoreportéra Športovej agentúry DUKLA, Sama Telúcha. Jeho fotoobjektív je z pohľadu futbalového diania reportážne a dokumentačne nezastupiteľný.
Môj príspevok zakončím úprimným želaním našej Dukle, aby po dobrých výsledkoch v zostávajúcich zápasoch, úspešne zavŕšila tento ročník postupom do našej najvyššej futbalovej súťaže.
Fanúšikom prajem veľa zdravia v tomto čase jeho ohrozenia, radosti z dobrého športu a skoré stretnutie doma na vynovenom športovom stánku na Štiavničkách!“
Prečo sme na úvod vybrali a dali priestor Ing. arch. Jozefovi Frtúsovi?
Ohromil nás poznaním súvislostí domáceho, ale i zahraničného futbalového sveta. Mená a priezviská Imrich Šporka, Anton Burik, Ladislav Petráš, Štefan Šarišský, ale i Robert „Bobby“ Charlton, Eusébio da Silva Ferreira, Lev Ivanovič Jašin či Josef Masopust, vie skloňovať v bežnom hovore napríklad aj takto:
„Máme množstvo domácich, ale poznáme i množstvo zahraničných skvelých reprezentantov krásnej futbalovej hry. Napríklad taký slalomár v kopačkách?!… Spájal v sebe viac veľmi kvalitných futbalových prvkov, než ich svojou hrou ponúkali mnohé iné futbalové hviezdy. Mal znamenitú techniku, vedel rovnako dobre brániť a útočiť. Bol schopný slalomom prenikať individuálne medzi súpermi aj z vyše polovice ihriska až pred súperovho brankára. Dokázal sa rovnako prispôsobiť potrebám hry spoluhráčov, hru dirigovať ako jej režisér, ale plniť i akúkoľvek inú dôležitú úlohu naordinovanú trénerom. Naviac nosil svoju vlasť vo svojom futbalovom srdiečku a bol vo svetovom futbale v tom čase jedným z najväčších majstrov futbalovej improvizácie.“
Keď to na záver našej debaty dopovedal, pridal k tomu aj svoj názor na súčasnú medzigeneračnú komunikáciu o futbale:
„Začnime ju prostredníctvom tejto rubriky o futbale aj jednoduchou otázkou. Viete, hru ktorého futbalistu som približoval? Ak Vám niekto správne na danú otázku odpovie, tomu venujem suvenír, knihu kariportrétov zaujímavých osobností mesta Banská Bystrica. Ak bude správnych odpovedí viac, vyžrebujeme spolu jedného šťastlivca.“
Aj tak možno komunikovať medzigeneračne o futbale. Tom našom a kvalitnom európskom, či svetovom. Veď máme množstvo našich držiteľov medailí rôzneho kovu z OH, MS či futbalových ME. Návrh Ing. arch. Jozefa Frtúsa sa v tejto chvíli stáva skutočnosťou. Rubriku sa budeme snažiť obmieňať obsahom každú nedeľu/pondelok, presne o polnoci.
Odpovede píšte na mailovú adresu duklasport@duklasport.sk. Víťaza, ak ním niekto bude, budeme kontaktovať.
