Najväčším potešením života môžu byť aj šťastné spomienky. Tie, ktoré si môže človek vybaviť sám, alebo sú mu, v určitých situáciách, jemu i jeho najbližším, či tým, ktorí šťastie iných danému človeku nezávidia, približované práve inými. Preto je dôležitou prácou v živote si vytvoriť tých šťastných spomienok čo najviac.
Tento, nami parafrázovaný odkaz, zanechal svetu svojou tvorbou už pred vyše 400 rokmi Michel Eyquem, po získaní feudálneho titulu seigneur (odpovedá titulu lord či u nás zemepán) viac známy ako Michel de Montaigne (*1533 †1592), vo svete známy renesančný francúzsky filozof, mysliteľ a esejista.
Spomienky nemajú prinášať slzy, ale vyčariť úsmev na tvári, alebo aj v duši. Kto verí, nikdy nie je sám – ani počas života, ani v blízkosti smrti. Smrť prináša zosnulému odpočinok od zmätkov zmyslov, od náporov chtíčov, od záchvatov rozumu a od slúženia telu.
Internetový portál Slovenského atletického zväzu priniesol informáciu (vyberáme a citujeme):
„Vo veku 83 rokov (*02.09.1941 v Košiciach) zomrel v sobotu 09.08.2025 bývalý popredný čs. strednotratiar a stípliar, neskôr tréner, Róbert (Ďuro) Molnár.“
Pre kráľovnú športov ho získal nestor galantskej atletiky Egon Redhammer (*1932 †2020).
Ako študent bratislavskej FTVŠ UK, a zverenec univerzitného profesora Pavla Gleska (*1931 †2008), sa v drese Slávie SVŠT Bratislava uviedol najlepším slovenským časom v roku 1962 na 2 000 m (5:36,8) a o rok aj na 1 500 m (3:57,8). V roku 1966 už bol lídrom aj na 3 000 m prek. – v tejto disciplíne bol domácou jednotkou rekordných 10 sezón (s výnimkou roku 1969) v celom období od roku 1966 do 1976! Prvé 3 roky ako člen Slávie SVŠT, ďalších 6 rokov v drese Dukly Banská Bystrica a záverečnú sezónu behával v drese Slávie UK Bratislava.
Robo Molnár bol prvý z plejády špičkových stípliarov v tréningovej skupine Róberta Rozima (*1936 †1992): v lete 1970 zabehol slovenský rekord 8:56,0, ktorý za necelé 2 roky 4x zlepšil až na 8:34,6 (po pol storočí 4. výkon histórie, skutočnosťou však je, že v nej nefiguruje čs. rekord Dušana Moravčíka 8:23,8, rodáka z Bánova, ktorý behával za pražské kluby Dukla a RH). V rokoch 1971 a 1976 získal 2 slovenské stípliarske tituly, medzitým aj 2 československé (1973 a 1974).
My sme, v armádnej Dukle Banská Bystrica, poznali Róberta Molnára ako človeka dobrosrdečného, počas základnej vojenskej služby – vekovo staršieho, ale o to angažovanejšieho k náročnému tréningovému procesu. Bolo poučné a zábavné ísť s ním na „fartlek“ do lesa, alebo ho sledovať zblízka medzi Duklákmi, seniormi – Jurajom Benčíkom, Ivanom Kováčom, ale i podaktorými ďalšími, keď plnili trénermi ordinované tréningové dávky na asfaltovej ceste Banská Bystrica – Uľanka a späť.
Zavše si počerný a zábavný Robko dokázal v jeseni odbehnúť do okolitej záhradky pri ceste i na kvalitné vitamíny – prostredníctvom dozretých sliviek. Aspoň tak odôvodňoval príčinu neskoršieho dobehu za spomínanými Jurajom Benčíkom a Ivanom Kováčom, k viacposchodovému paneláku vtedajšieho Armádneho strediska Dukly, ktorý bol kasárenským objektom armádnych športovcov – na Mládežníckej ulici v Banskej Bystrici.
Ako úspešnému absolventovi FTVŠ v Bratislave, Róbovi Molnárovi, nebolo problémom pomáhať na prijímacie pohovory tým, ktorí sa rozhodli ísť po vykonaní základnej vojenskej služby študovať na vysoké školy s telovýchovným a pedagogickým zameraním.
Vždy však už vtedy zdôrazňoval, že keď raz Dukla prestane mať na svojom veliteľskom poste človeka, ktorý vrcholový šport „bude poznať iba z lietadla“ skončí sa špičkový proces kvalitnej výchovy i nárast kvalitných reprezentantov v najsledovanejších športových odvetviach armádnej Dukly.
V tom čase bolo veľmi múdre, učenlivé, na tieto a im podobné témy, načúvať rozhovorom Róberta Molnára – hlavne s tými najvyššími funkcionármi armádneho športu, ktorí modelovali nárast každej kvality, nielen tréningového procesu, lebo ako velitelia či riaditelia vykonávali svoju robotu zodpovedne aj z hľadiska perspektívneho narastania kvality Dukly. Preto vrcholovému športu v Dukle, aj v práci s mládežou, rozumeli a také potrebné a nenahraditeľné previazanosti podporovali.
Ak ešte niečo má ostať, ako odkaz z tých čias, kedy v armádnej Dukle pôsobil Róbert Molnár, tak jeho „predtréningový“ citát:
„Ak zlyháš vďaka podliactvu v príprave, budeš zlyhávať aj v jednotlivých fázach svojho života a nič užitočné pre dobro života svojho, i druhých, nedosiahneš.“
Na správneho chlapa, a výborného športovca, spomíname v Športovej agentúra DUKLA len v tom najlepšom.
Česť jeho pamiatke!
