Kto dokonale pozná pôsobenie a výsledky práce futbalového trénera Petra Benedika, najmä v armádnej Dukle Banská Bystrica, iste nebude mať námietky voči takému titulku, ktorý uverejňujeme na našom internetovom portáli Duklasport.sk, v deň jeho 75. narodenín.
Mnohé je o ňom, a jeho najúspešnejších odchovancoch, pre špičkový slovenský, československý, ba aj európsky futbal, napísané v knihe Futbaloví anjeli a démoni, ale i v mnohých iných publikáciách, nielen v slovenskom či českom jazyku.
Zaujímavé riadky tak o futbale, ako i o bežnom živote, písal počas svojho života od rodných Košíc, ďalej prostredníctvom svojho študentského pôsobenia na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave (okrem dresu vtedajších akademikov na medzinárodnej scéne aj v drese niekdajších dorastencov ČH Bratislava, ktorých trénersky viedol známy mládežnícky tréner pán Hodulík), ale aj neskôr ako prvoligový futbalista technicky famózneho kolektívu VSS Košice, aby nakoniec natrvalo futbalovo ukotvil pod banskobystrickým Urpínom – v tamojšej armádnej Dukle Banská Bystrica.
Keď sme sa ho v predvečer osláv jeho 75. narodenín opýtali, či pokladá za svoj najväčší futbalový úspech, ešte ako mládežník v silnom mládežníckom výbere vtedajšieho Východoslovenského kraja, ktorý najskôr viedol napríklad aj jeho prvý tréner Štefan Matyáš, aby v ňom okrem iných hrával napríklad aj s Jaroslavom „Bobbym“ Pollákom či Jánom Pivarníkom, ktorí sa v dospelom veku stali majstrami Európy v roku 1976 v drese Československa v Belehrade, alebo svoj vlastný trénerský rukopis, na práci badateľný trebárs na prvých majstroch Európy z klubovej liahne armádnej Dukly Banská Bystrica, konkrétne na Marekovi Penksovi a Marošovi Matejkovi v kategórii 16-ročných, alebo na bronzových majstroch Európy v tej istej kategórii, Vladimírovi Helbichovi či Róbertovi Padychovi.
Keď počul otázku, usmial sa, len tak ako on vie, aby zareagoval:
„Bohaté praktické futbalové schopnosti, ešte ako hráč, dorastenec, som mohol rozvíjať aj s ďalšími hráčmi z výberu bývalého Východoslovenského kraja. Len tak úchytkom môžem spomenúť, okrem iných, tiež Vlada Hrica, Štefana Jutku, Jána Bodnára, ale aj Štefana Pada či ďalších, s ktorými som bol aj vo výbere mládežníckych reprezentantov, keď s mladým kolektívom viacerých talentovaných futbalistov Československa pracovali napríklad tréneri František Havránek a František Korček a vedúcim družstva bol František Matoušek. A ešte, čo sa týka toho výberu, nás, odchovancov futbalových Košíc, vo výbere vtedajšieho VsK nás vtedy viedol aj pán Gustáv Valko.
Tie futbalové dejiny, aj moje, sú poprepletané mnohými zaujímavými súvislosťami aj v banskobystrickej Dukle, do ktorej som narukoval z vtedajších VSS Košice. Košických strojárov v tom čase trénoval docent Jozef Vengloš. Už som bol v tom čase asistentom telesnej výchovy na Vysokej škole veterinárnej v Košiciach, keď mi prišiel povolávací rozkaz, ktorý ma presunul do armádnej Dukly. Pravda je taká, že aj so zranenou achilovkou a keďže sa môj zdravotný stav nezlepšoval, ponúkli mi po pár zápasoch v banskobystrickom drese vtedajšej Dukly, funkciu asistenta pri trénerovi Jánovi Škripkovi.“
Samozrejme, že by sa patrilo širšie spomínať na jeho pôsobenie, ako hlavného trénera aj pri B-tíme armádnej Dukly, v ktorom hrali tiež neskôr medzi dospelými skvelí prvoligoví hráči či ako mnohoročného asistenta pri A-mužstve, keď boli trénermi Škripko, Bříza či Kövesi. Nás však zaujímala reakcia dnešného jubilanta po takejto širšej otázke:
V rokoch 1994 – 2009 obliekali reprezentačný dres Slovenskej republiky hráči, ktorí nemôžu zapierať, že nepocítili počas svojho hráčskeho progresu v mládežníckych kategóriách rukopis Petra Benedika. Ide konkrétne o futbalistov Vratislava Greška, ktorý reprezentoval Slovenskú republiku celkom 34x, Tibora Záteka 14x, Petra Babniča 12x, Róberta Semeníka a Dušana Sninského 8x, Mareka Penksu, a Štefana Rusnáka 7x, Ľuba Faktora (1. Slováka v ére samostatnosti s 5 titulmi) a Dušana Tótha 5x, Martina Poljovku 2x a Mareka Hollého 1x a ktorí majú na svedomí nejeden reprezentačný gól.
Viacerí postupne obliekali v rokoch 1998 – 2000 dresy Slovenskej republiky, v kategórii U21, a bojovali v dresoch olympijského výberu SR. Konkrétne ide o futbalistov Petra Babniča, Vratislava Greška, Tomáša Libiča, Ivana Bartoša, Martina Laurinca či Dušana Sninského. Konkrétnejšie, na OH v Sydney nehrali kvalitní futbalisti Babnič s Greškom len preto, lebo ich pre reprezentáciu svojej krajiny neuvoľnil vtedajší Inter Bratislava.
Naviac, čo sa dosť zabúda a nezaslúžene málo publikuje:
František Kunzo bol 1. olympijským víťazom armádnej Dukly Banská Bystrica vôbec, ba v Dukle, tej armádnej, pôsobil aj ďalší zlatý medailista z najpopulárnejšieho športu sveta (ako 2., čo pôsobil v Dukle) – futbalu, Stanislav Seman. Obaja prešli tiež trénerským rukopisom Petra Benedika, podobne ako aj Ján Kocian, ktorý odohral za A-mužstvo Československej republiky 26 zápasov. Takže, hodno nazývať Petra Benedika futbalovým trénerským mágom? Mnohí k menu Peter Benedik dopisujú aj funkciu rodičovskú – otec, s prívlastkom – futbalový.
Ako je to teda vlastne, ako to vníma, s už dostatočným časovým odstupom, ktorý sa ním ale ani nezdá, keďže sa s týmito bývalými hráčmi, už dávno otcami, trénermi a pod. často stretáva, dnešný oslávenec?
„Ako tréner som sa zaoberal, a snažil sa zdokonaľovať celý svoj život, technickou prípravou hráča v modernom futbale. Osobitne technickou prípravou v systéme tréningového procesu.
Do dnešného dňa mám svoje kritériá k poznávaniu a uplatňovaniu talentov v danom družstve či mužstve a rovnako som veľa času venoval starostlivosti o rast chlapcov, nielen futbalový, ktorých som si do svojho kolektívu vybral, ale i o ich ľudské napredovanie. Tam som nevynechal takmer žiadnu možnosť na úzku komunikáciu s rodičmi a ich učiteľmi či riaditeľmi škôl.
Je pravda, že veľký dôraz, okrem hráčskeho talentu, som kládol na duševné a morálne vlastnosti mladých chlapcov. Praktické skúsenosti sme získavali aj v častej konfrontácii nášho kolektívu na medzinárodnej scéne. So silnými klubmi či reprezentačnými mládežníckymi výbermi. Nielen spomenutí, ale i ďalší, napríklad Noro Dikácz, Marián Strelec, Marek Sečanský, Róbert Fízeľ, Jozef Slobodník, Leonard Stehel, Jozef Mores, Rastislav Mores, Tomáš Medveď, Martin Poljovka, Marek Bažík, Roman Štrba, Milan Kmeť, Marián Kováč, Radoslav Kozinka, Jozef Schelling, Jozef Hanák, Štefan Póch, Rastislav Paučo, Peter Baťko, Peter Pikula, Ján Cibulka, Peter Boroš, Gabriel Jančík, Slavomír Macko, Marián Hurík, Peter Hudec, Ladislav Szepesi, Pavol Škorník, Richard Zajac, Róbert Rák, Michal Gottwald, Ľuboš Perniš, Viktor Pečovský či Jozef Kamenský by o tom mohli rozprávať, čo im dali zápasy na turnajoch so špičkovými dorastencami významných klubových mládežníckych celkov Európy. Či už z Anglicka, Talianska, Holandska, Francúzska, alebo ďalších krajín.
Mňa osobne teší, že okrem futbalu sa väčšina presadzuje aj etikou komunikácie, samovzdelávaním, mnohí získali vysokoškolské vzdelanie a sú dobrými odborníkmi na svojich postoch, mnohí aj mimo futbalu i keď aj tu existujú, našťastie iba malé negatívne výnimky. Neprináleží mi verejne hodnotiť a diskutovať o tom, kto ma ako nazýva.
Teší ma aj, že sa mi podarilo presadiť vtedy deti, neskôr mladých, začínajúcich študentov, ako talentovaných futbalistov vo vtedajšej silnej Európe – futbalovo na klubovej aj reprezentačnej úrovni. Neskôr sa podaktorí presadili aj na poste trénerov, tak pri mládežníckych výberoch, ale neskôr i pri výberoch dospelých.“
Po tejto odpovedi Petra Benedika hľadíme na zlatý a strieborný odznak budovateľa mesta Banská Bystrica, ktoré Petrovi Benedikovi udelilo mesto Banská Bystrica za dlhodobo dobré výsledky vo futbalovej práci s mladými futbalistami. Máme v živej pamäti uchované slávnostné odovzdanie Ceny primátora mesta Banská Bystrica pre Petra Benedika z rúk primátora Jána Noska, rovnako i uvedenie Petra Benedika do Siene slávy VŠC Dukla Banská Bystrica. Rovnako si uchovávame pred očami a v mysli odvíjajúci sa film preberania Pamätnej plakety Petrom Benedikom, ktorú mu pri príležitosti osláv 70. výročia armádneho športu, za veľkého potlesku vyše 500 prítomných účastníkov v Ústrednom dome armády v Prahe, udelilo Ministerstvo armády Českej republiky a Armádne športové centrum Dukla Praha.
Mnohé slávnostné či radostné chvíle sa pominuli. Čas však nedá zabúdať ani na množstvo driny, práce s mladými talentovanými futbalistami. Nevieme či ešte niekto v slovenskom futbale dokáže zopakovať, aby tréner vypiplal z 20-ky talentovaných chlapcov majstrov Československa, z ktorých až celkom 16 úspešne hráčsky pôsobilo v náročnej I. československej futbalovej lige a podaktorí aj v špičkových európskych futbalových kluboch.
Keď sa jednému z takých, konkrétne Rastislavovi Moresovi, ktorý hrával európske poháre v drese holandského FC Twente Enschede, snažili pri lákavej ponuke, ako hráčovi ukázať vtedajšie futbalové začiatky vo Futbalovej akadémii Ajaxu Amsterdam, ten im odvetil:
„Ale veď my sme také podmienky mali už dávno v Dukle Banská Bystrica…“
Čo máme v súčasnom MFK Dukla Banská Bystrica dnes? Iste hanbu za súčasné nekvalitné funkcionárske pôsobenie nositeľa slávneho loga DUKLA v názve klubu, ktoré naozaj nevylepšila, opäť po veľmi slabej hre, ostatná prehra ligového dorastu U19 v predvečer osláv 75. výročia narodenia, podľa nás jedného z tých stále žiadaných a vyhľadávaných trénerov mládežníckeho futbalu, hlavne v múdrejšom futbalovom zahraničí. Písať o tom, to by musela byť ďalšia konkrétna kapitola.
Dovolíme si však aj pri takýchto krásnych oslavách, tak vzácnej trénerskej osobnosti, pripomenúť futbalovej verejnosti, že podľa našej mienky, sa až na svetlé výnimky, v súčasnom MFK Dukla nosí, v prvom rade vo funkcionárskom klubovom obsadení, podľa toho čo dlhodobejšie vnímame, aj prostredníctvom nášho sledovania činnosti spomenutého vedenia klubu, hlavne diletantizmus. Vieme celkom isto, že seladóni, chlapci bez sebadisciplíny a chcenia na sebe tvrdo pracovať, by v kolektíve jubilanta miesto nemali. Možno z toho, čo sme videli na krásne pripravenej hracej ploche, v ešte krajšom futbalovom prostredí MMŠ Radvaň, by po tvrdej robote na sebe, mohli nad tým uvažovať tak 3 – 4 hráči v dresoch s logom MFK Dukla.
Náš vzácny, vážený a milý jubilant Peťo!
Náš portál Duklasport.sk, a rovnako aj my, Ti v prvom rade ďakujeme, že si pre armádnu Duklu, Mesto Banská Bystrica, slovenský, československý a európsky futbal, vytvoril silnú generáciu hráčov. Nedá nám, aby sme dnes nespomenuli, po krásnej rozlúčke s Marekom Hamšíkom, to, čo nikde neodznelo a my sme boli pri tom, videli, počuli sme to a budeme oceňovať stále. Vo Vranove nad Topľou hral vtedy malý Marek Hamšík, ešte ako mladý chlapec, nádherný futbal, ukázal nevšedný talent. Sedeli sme spolu s vtedajším futbalovým funkcionárom Milanom Bujkom z tamojšieho Okresného futbalového zväzu na tribúne, keď za Tebou prišiel jeho otec Richard Hamšík, Tvoj niekdajší hráč, a položil Ti otázku:
„Koho by ste mi odporučil, že by som mohol požiadať o licenčnú spoluprácu s mojím talentovaným dieťaťom?“
A Ty si mu bez rozmýšľania odpovedal:
„Tu vedľa sleduje medzištátne stretnutie Juraj Vengloš.“
A tak sa dostal Marek Hamšík k pánovi Venglošovi! Veľkí, aj keď ešte iba malí, patria k tým, čo dokážu múdro konať. Futbalové dejiny to potvrdzujú aj v Tvojom prípade.
Ďakujeme, že si svojou náročnou, zodpovednou prácou, dobrým výberom hráčov, tvrdým požadovaním kvalitnej práce Tvojich spolupracovníkov, pri detských a mládežníckych kolektívoch, chytrou, a hlavne vysoko empatickou, prezieravou, ale múdrou komunikáciou, dosiahol výsledky, ktorými si si získal taký rešpekt ako nečlen žiadnej strany, že velenie vtedajšej Československej armády vytvorilo pri armádnej Dukle Banská Bystrica vo futbalovom Československu úplne 1. oficiálne stredisko mládežníckeho futbalu.
Je dobré, že sa táto slávna a úspešná epocha pretavila do vzniku neskorších futbalových akadémií v celej Európe. Tvoje úsilie sa prejavilo na všetkom, o čom píšeme tu, hovoria o tom v knihe Futbaloví anjeli a démoni Tvoji odchovanci, mimochodom každá výpoveď je autorizovaná príslušným hráčom, o ktorom je portrét, preto ešte dodávame, že meno DUKLA, to slávne logo v dejinách svetového futbalu, zostáva zachované, avšak, podľa nás, sa jednotlivci vedia pod neho podpísať, či sa ho pokúšajú aj získať, aj neprofesionálnou robotou.
Obdobie zlatých futbalových časov mládeže, veľkej radosti v armádnej Dukle, Tvojím odchodom z Dukly skončilo. Či sa to niekomu páči, alebo nie. Prestali sa už dávno rešpektovať pravidlá etiky, komunikácie, ľudskej múdrosti, kolektívnej vyzretosti. Doba riešení problémov, psycho-sociologických, v klube futbalovej Dukly v Banskej Bystrici skončila, teraz sa všeličo snaží naprávať a prinavracať svojou prácou, tiež Tvoj bývalý zverenec, športový riaditeľ Jozef Mores. Držíme mu palce. Interpersonálne vzťahy dosiahli za čias, ešte nedávno pôsobiacej dvojice trénerov pri A-mužstve MFK Dukla v kabíne, bod mrazu i veľkú hanbu v prípade reprezentácie tohto mesta.
Psychologické otázky sa musia riešiť okamžite. Strata športových hodnôt kazí ľudské spájanie sa po múdrom a účinnom odstraňovaní chýb. Jedným z dôležitých činiteľov sú aj vinše hráčom, trénerom, funkcionárom a verným priaznivcom, aj pri ich životných jubileách.
My Ti, Peťko z našej Dukly, s kolektívom a čitateľmi Duklašportu a Klubu priateľov Dukly vinšujeme hodne zdravia – vo viere, že pri oslavách Tvojich 80-ín budeme písať v súvislosti s futbalovou Duklou Banská Bystrica v prepojení na vedenie mesta oveľa radostnejšie, ale vždy pravdivo a úprimne od srdca znejúce, vinše. Toto, za všetkých, i vzhľadom k dôslednému historickému približovaniu futbalovej histórie, Ti písomne verejne približujú Jožko Ivan, Jožko Mazár a Jaro Šiška. Teda ešte raz, hlavne strapce pevného zdravia, roky pohody a pokoja, futbalovej radosti z kvalitného futbalu, ďalšej spokojnosti v spolužití s manželkou Evkou a nič inšie.
