Kto vie ako by odpovedali dnešní druholigoví futbalisti na otázku: Aký je rozdiel medzi životom a školou? Tí, ktorí úspešne dokázali ukončiť svoje vysokoškolské vzdelanie štátnou záverečnou skúškou možno tiež potvrdia, že na vysokej škole vás najskôr naučia príslušné lekcie a potom dávajú testy, skúšajú vás zo získaných vedomostí. Život, aj ten futbalový vám dá najskôr test aby ste si z neho odniesli lekciu.
V prípade brankára Adama Krejčího, ktorý oblieka dres MFK Dukla s číslom 22 je tá jeho futbalová lekcia písaná od 3 rokov. Najskôr ako maličkej ratolesti, keď si dokázal prehadzovať ľahké loptičky z rúčky do rúčky s cumlíčkom v ústach, neskôr keď rodičia uprosili vtedajšiu učiteľku Annu Knotkovú, ktorá trénovala v jednej zo základných škôl v Krupine malý futbal, aby tam medzi starších chlapcov zobrala aj prváčika Adamka, sa tomu malému chlapcovi páčilo hrávať aj v útoku. Okrem futbalu občas hrávali na tréningu aj vybíjanú.
Neskôr si ho na školskom turnaji ako 10-ročného všimol učiteľ a tréner v jednej osobe Martin Selecký až tak pozorne, že ho dal zaregistrovať po rozhovore s rodičmi do MFK Strojár Krupina. Ďalší tréner Vojtech Šandó ho, vzhľadom na jeho talent, posunul v roku 2008 do kategórie mladších žiakov, kde ho trénoval bývalý brankár armádnej Dukly Banská Bystrica, vtedy učiteľ, dnes riaditeľ základnej školy, Mgr. Maroš Skopal.
Och ako ten čas letí. Od narodenia Adama Krejčího ubehlo 25 rokov, aby dnes aj on mohol pred menom ako úspešný absolvent Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici nosiť titul Mgr. ako ho nosí jeho bývalý tréner.
Skôr, než na spomínanú vysokú školu mohol ísť študovať, absolvoval maturitu na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Okrem toho hrával aj futbal na brankárskom poste. Jeho brankárske kvality si pochvaľovali viacerí vo vtedajšej dorasteneckej Dukle ale i vo výberoch Stredoslovenského futbalového zväzu. Konkrétne tam napríklad tréner Patrik Palider a neskôr, v prvoligovej dorasteneckej kategórii U19, aj terajší asistent trénera Stanislava Vargu pri „A“ mužstve v MFK Dukla, Štefan Rusnák.
Po 2 rokoch pôsobenia v ligovom doraste ho zobral pod svoju trénerskú opateru medzi dospelých bývalý reprezentačný brankár s bohatými prvoligovými skúsenosťami hlavne z dresov banskobystrickej armádnej Dukly a Baníka Ostrava, Norbert Juračka.
O Adamovi jeho futbaloví skalní vedia, že má nielen bystrú myseľ a citlivú dušu, ale aj rýchle nohy. Dokumentoval to aj v ostatnom majstrovskom zápase o druholigové body, keď rýchlym výkopom cez celé ihrisko v poslednej minúte zápasu Železiarne Podbrezová – MFK Dukla založil akciu, z ktorej po hlavičke Laksíka na hrote útoku stiahol oboma rukami domáci obranca v nájazde na domáceho brankára Ludhu v pokutovom území Mateja Staršieho. Bol z toho pokutový kop a po jeho zahraní Jožkom Dolným aj víťazný gól v spomenutom súboji.
Krásny darček spoluhráčom i sebe samému. Všakže? Podaktorí by radi videli chytať I. ligu Adama už po tejto sezóne v drese MFK Dukla. Iní mu aj touto cestou želajú veľa krásnych chvíľ na futbalovom ihrisku a popri brankárskych úspechoch v zdraví aj krásny a hodnotný život, ktorým bude robiť radosť svojej najbližšej rodine, objektívnemu futbalovému publiku, hlavne však klubu v ktorom vyrástol na oporu svojho kolektívu.
Nuž, vážený pán magister, veľa zdravia a úspechov prajú aj touto cestou k Tvojmu úspešnému ukončeniu vysokoškolského vzdelania, okrem všetkých spomenutých, aj Športová agentúra DUKLA a tvorcovia magazínu Góól! Úprimne, z hĺbky srdca, vinšujú tak futbalové ako aj ďalšie životné víťazstvá. Verme, že vo futbalovom živote bude pribúdať popri futbalovej aj zvýšená ľudská kvalita nášho spolupôsobenia. Také príbehy budú potom zaznamenávané do histórie ako odraz poctivo zaznamenávaných hodnotových prínosov predovšetkým aj pre budúce generácie. Takže, stalo sa, žiaden pozitívny počin neostane v dianí Športovej agentúry DUKLA a Klubu priateľov Dukla bez povšimnutia. Naopak, radi ho vždy aj do tejto rubriky zaradíme.
