Napriek tomu, že moja športová publicistika je aj v spojení s Duklou Banská Bystrica spájaná najviac s futbalom, mám od detstva veľký vzťah k chôdzi. Bol to môj prvý šport, ktorý som si od ranných rokov svojej mladosti osvojil prakticky. Do dnešného dňa však neviem, koľko kilometrov som nachodil a koľko v živote nabehal?! Chodiť, chvála Bohu, viem a môžem, ale dnes už nie som ani amatérskym športovcom.
Pavol Blažek, majster Európy v atletickej chôdzi z roku 1990 z juhoslovanského Splitu vie, že do dnešného septembrového dňa počas svojej športovej činnosti, profesionálnej i amatérskej, nachodil a nabehal spolu 188 700 kilometrov. Z toho nachodil atletickou chôdzou 110 500 kilometrov a nabehal 78 200 kilometrov.
Trochu odbočím, dnes sa opýtam prvoligového futbalového dorastenca za koľko zabehne 30 metrov, resp. o koľko je na danej trati rýchlejší než jeho spoluhráči, a on na mňa pozerá, na aké nezmysly sa ho pýtam, na čo mi to bude dobré? Namiesto toho, ak sa ho na také nezmysly pýtam, aby ma upozornil, prečo to robím, keď jeho výbušnosť je na 10 metrov skrytá za osobným rekordom toľko sekúnd a toľko desatín a na 60-metrovej trati má ten jeho výsledný čas takú, alebo oproti jeho spoluhráčom, onakú hodnotu. Pritom tvrdí celej verejnosti, s ktorou sa o futbale rozpráva, že je ligovým dorastencom, že mu srdiečko bije pre futbal?!
To športové, atletické, bije v živote spomínaného majstra Európy z 28. augusta 1990, teda Pavla Blažeka, už 50 rokov aktívnej činnosti, aby o tom sám povedal aj tieto slová:
„Šport, ak ho chcem robiť poctivo a s plnou vážnosťou, ani profesionálny ani amatérsky, sa nedá oklamať. V prípade, že si nebudem viesť poctivo denník, ktorý mi všeličo po určitej dobe prezradí, upozorní ma aj na to, čo by som nepredpokladal, bude z mojej strany iba klamaním seba samého, že športujem. Športový denník je pre športovca niečo podobné a potrebné ako pre vodiča v aute volant, spätné zrkadlo, či na tom aute výfuk. Dá sa kvalitne jazdiť autom ak toto nebude obsahovať?…“ Zaujímavá Paľkova úvaha.
Keď som pracoval vo Vojenskom športovom centre Dukla Banská Bystrica ako vedúci marketingu a Paľko bol mojim spolupracovníkom, naše rozhovory sa dotýkali z oblasti športu i života rôznych tém. Preto môžem citovať Pavla Blažeka a vrátiť sa k spomenutým ME, na ktorých získal pred 30 rokmi titul majstra Európy aj takto:
„V Splite sa v tom čase postavilo na štart 28 pretekárov. Štartovacia pištoľ nás vyslala na trať o 17.00 hodine a pretekali sme, keď teplomer ukazoval 29 °C. Pretekali sme na 2-kilometrovom okruhu. Hneď od štartu vyrazili do čela Sovieti Grigory Kornev, Michael Ščennikov, Franc Kosťjukevič , ja som sa za nimi pustil trochu pomalšie. Išiel som v druhej skupinke. Spomenutí nasadili tempo pod 4 minúty na km. Po 4. km som sa k spomenutým pripojil, asi na 5. km zostal so mnou na čele pretekov Kornev, no od 6. km som išiel do čela a nikoho som už pred seba nepustil. Mal som v tom čase výbornú formu. Ščennikov s Kornevom vzdali.“
Olympijský víťaz zo Soulu Jozef Pribilinec už v tom čase nepretekal. Pavol Blažek vytvoril po zisku titulu majstra Európy v Splite o 2 týždne na pretekoch v nemeckom Hildesheime svetový rekord na 20 km časom 1:18:13. Do dnešného dňa je tento výsledný čas platným slovenským rekordom. Neprekonali ho ani také výrazné veličiny svetovej atletickej chôdzi, akými boli, a na večnosť zostanú, Jozef Pribilinec a Matej Tóth, v určitom pretekárskom období tiež špecialista na 20 km trati.
Kto bol a skutočne je Pavol Blažek? Jeho tréner v najúspešnejšej československej reprezentácii z 80. rokov, Juraj Benčík, povedal: „Bol a stále je veľkým športovým i ľudským vzorom pre mládež, ale i dospelých. Nosí v sebe množstvo dobra, pracovitosti, čestnosti, zodpovednosti a svedomitosti. Má v sebe veľa pokory. Nikdy z neho nesršalo predvádzanie sa, že je skutočným majstrom svojej športovej disciplíny. Porážal však napriek tomu aj olympijských víťazov. V Splite napríklad skvelého Poliaka Roberta Mareka Korzeniowskeho, 4-násobného olympijského víťaza, ktorý na olympiáde v Atlante, Sydney a Aténach vyhral chôdzu na 50 km a v Sydney získal ešte aj zlatú medailu na 20 km.
Aj po 30 rokoch sa k úspechu Pavla Blažeka, ktorého priviedol k atletickej chôdzi tréner Ľudovít Žambokréthy, slovenské médiá pretekajú približovaním návratov, spomienok na túto veľkú udalosť. Právom a je chvályhodné, že to robia. Preto si už mnohí znova po čase mohli oživiť, čo o ňom vtedy, tesne po pretekoch, povedal československý rozhodca, ktorý pôsobil vo vtedajšom splitskom rozhodcovskom zbore:
„Blažek šiel najtechnickejšie zo všetkých, jeho štýlom sme sa riadili pri nasadzovaní prísnosti kurzu.“ Slová Ladislava Moca, rodáka zo Sobočíc u Zásmuk pri Kolíne, ktorý tiež pôsobil v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Banská Bystrica po jeho vzniku ako tréner, mali a majú v odborných kruhoch atletickej chôdze stále vážny kurz. Ide, predsa, o bývalého československého atléta, olympionika, reprezentanta v atletickej chôdzi na 20 km a 50 km. Ten v rokoch 1952 až 1965 patril k špičke uznávaných pretekárov sveta, ktorý dokázal prekonať počas svojej kariéry 4x svetový rekord. K špičkovým chodcom počas aktívnej pretekárskej činnosti v rokoch 1967 -1996 patrili ale aj iní.
Preto bude zaujímavé sledovať a načúvať slovám tých, ktorí sa zídu v piatok 4. septembra 2020 do priestorov reštaurácie Atlét na banskobystrických Štiavničkách. Tam budú znova oživované otázky typu: Ponúkol Pavol Blažek, okrem už spomenutého, prostredníctvom športu a zároveň získal niečo zvláštne, výnimočné, keď sa práve športu odovzdal na celý život? Ako žije v rodine so športom, ktorému sa upísal, teraz, keď mu pribudli skúsenosti starootcovské? Cíti sa napriek veku mladý? Kde chodí pre pokoj, ktorým sa prezentuje na verejnosti i vo svojom vnútri? Čím boli a zostali pre neho Ľudovít Žambokréthy, Ladislav Moc, Juraj Benčík, Jozef Pribilinec, Poliak Robert Marek Korzeniowski, Nemec Ronald Weigel, Talian Maurizio Damilano, alebo ďalší naši reprezentanti Československa s logom Dukly – Jozef Sabo, Roman Mrázek, Pavol Szikora, Josef Macek, Evžen Zedník, Peter Kočok, Miloš Bátovský a ďalší?… A čo pre neho znamenala a znamená aj v súčasnosti svetoznáma Dudinská päťdesiatka?….
Takže už aspoň trošku cítite, prečo práve tieto riadky? Mám jednu výhodu. Nebol som, nie som a nebudem previazaný ako publicista pupočnou šnúrou, aby sa na stránkach médií objavovali za každú cenu senzácie, často aj nechutné. Budem sa držať bokom tak od intríg futbalových ako i atletických, alebo tých z bežného života. Také, žiaľ, často dnes prichádzajú nielen z krčiem, či od pivných debát, ale, žiaľ, aj z miest zdanlivo vznešenejších. Často sú servírované v rukavičkách hlavne zo snobského prostredia, namiesto vône piva, či smradľavého alkoholu. Stretnutie Pavla Blažeka so svojimi športovými priateľmi nebude iste o svete slávy, moci a peniazoch, ktoré úhorovite prenikajú prostredím, v ktorom idiotom davov hrozí ona povestná „nemoc z ožiarenia“, na ktorú sa nabaľujú ľudia a javy samotné, ako hmyz na mucholapky. Nie, nechcem a svojou publicistikou ani nebudem tieto javy úplne ignorovať. Odmietam však týmto nástrojom zatemňovať ľudské mozgy hnusom, spormi, závisťou, nesvornosťou, nežičlivosťou a propagáciou vyvolených pre súčasné škodlivé praktiky dnešného sveta, teda javy príznačné aj pre súčasné slovenské prostredie. Vážim si to cenné, všetko cenné, vyčnievajúce a nadčasové. Nebojím sa napísať, že nadčasovosť potreby životných hodnôt Pavla Blažeka a jeho športové úspechy boli motiváciou rozoslať tieto riadky do viacerých čitateľských prostredí. Na uvažovanie a hlavne potrebné konanie a uplatňovanie v našich každodenných životoch.
